Preskočiť na obsah
  |  

Kollár aj Fico sú nespokojní s návrhom zákona o krajinnom plánovaní

O zákone o krajinnom plánovaní so mnou nikto nerokoval, tvrdí predseda Národnej rady SR a Sme rodina Boris Kollár. Nechce podporovať zákon napriek svojim výhradám len preto, že je v pláne obnovy. Zákon, ktorý vo štvrtok parlament neposunul do druhého čítania, odmieta aj predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Hovorí o mimoriadne nekvalitnom návrhu. Uviedli to v diskusnej relácii TV Joj Na hrane.

Kollárovi prekáža napríklad, že do procesu krajinného plánovania nie sú zahrnuté obce. Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas ho podľa neho bude musieť prerobiť a požiadať o podporu.

Fico naďalej kritizuje vládu za absenciu opatrení na zmiernenie zdražovania potravín. Žiada vyššiu solidaritu obchodných reťazcov, riešenie vidí aj v nižšej DPH.

Kollár poukazuje na pomoc v podobe rodičovského bonusu, prídavkov na deti či zastropovania cien energií. "Môžeme akurát zľahčovať život občanom formou úľav," skonštatoval.

(tasr)

  |  

Prieskum: Voľby by v marci vyhral Smer. Hegerovi Demokrati by ostali pred bránami parlamentu

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v marci, vyhrala by strana Smer-SD so ziskom 17,6 percenta hlasov. Nasleduje Hlas-SD so 16,1 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 15,1 percenta hlasov.

Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

Strana SaS by skončila štvrtá so ziskom 8,1 percenta hlasov. Nasledujú Sme rodina a Republika, zhodne so 6,8 percenta hlasov, KDH so 6,7 percenta a OĽANO s piatimi percentami hlasov.

Smer by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 32 mandátov, Hlas-SD 30 a PS 28. SaS by mala 15 kresiel, Sme rodina, Republika a KDH zhodne po 12 mandátov. S deviatimi poslancami by bolo v parlamente OĽANO.

Neuspel by Heger, SNS ani Za ľudí

Tesne pred bránami parlamentu by ostali Demokrati, ktorým by dalo dôveru 4,9 percenta voličov. Za nimi nasledujú SNS so 4,2 percenta hlasov, Maďarské fórum (2,2 percenta), Aliancia (1,9 percenta) i Za ľudí (1,6 percenta).

Do parlamentu by sa nedostali ani Kotlebovci-ĽSNS s 1,2 percenta hlasov, Dobrá voľba so ziskom jedného percenta a ani Národná koalícia a Socialisti.sk so ziskom po 0,4 percenta hlasov.

Prieskum sa realizoval na vzorke tisíc respondentov v termíne od 7. do 13. marca.

(tasr)

  |  

Nechceme vyhrotenie situácie s Ruskom, vyhlásil Pentagón

Spojené štáty nevyhľadávajú konflikt s Ruskom a nechcú vyhrotenie vzájomných vzťahov, vyhlásil vo štvrtok hovorca amerického ministerstva obrany Pat Ryder. TASR informuje podľa portálu britskej televízie Sky News.

Video, ako ruská stíhačka Su-27 zhadzuje palivo na americký dron, bolo zverejnené preto, aby sme "verejnosti ukázali, akú akciu Rusi podnikli", dodal brigádny generál Pat Ryder. USA nežiadali od Ruska ospravedlnenie za to, že ruská stíhačka zasiahla vrtuľu dronu MQ-9. Keďže nebol ovládateľný a museli ho nechať spadnúť do Čierneho mora.

"Máme náznaky, že Rusko sa zrejme snaží vyloviť trosky dronu MQ-9 v mora," vyhlásil generál. "Je veľmi nepravdepodobné, že dokážu vytiahnuť niečo pre nich užitočné." USA "podnikli kroky, aby ochránili informácie na palube dronu".

Po otázke novinára, či USA dostatočne odsúdili konanie ruských pilotov, povedal: "Zdôraznili sme, že takéto konanie je neprípustné, ale ak chcete zveličenie, tak to nechám na vás."

"Agresívne správanie bolo zo strany pilotov zámerné. Či zasiahli dron naschvál alebo nie, to nevieme, ale jasne to ukazuje buď slabé letecké schopnosti alebo bezohľadné správanie," dodal Rryder

"Ide o veľa, preto je dôležité udržiavať komunikačné linky otvorené, aby sa predišlo nesprávnemu úsudku," povedal. Na tému pomoci Číny Rusku uviedol, že USA nezaznamenali žiadnu smrtiacu podporu, ktorá by sa dala použiť na bojisku na Ukrajine.

(tasr, min)

  |  

Parlament neschválil zákony, ku ktorým sme sa zaviazali v pláne obnovy. Heger nechápe prečo

Poslanci vo štvrtok neposunuli do druhého čítania zákon o krajinnom plánovaní a zákon na boj proti konkurznej mafii. Oba sú podmienkou na čerpanie európskych peňazí.

Krajinný plán mal byť podkladom pre územné plány miest a obcí. "Cieľom krajinného plánovania je komplexná starostlivosť o krajinu, ktorá zabezpečí ekologicky optimálnu priestorovú organizáciu a využitie krajiny, únosné zaťaženie územia, ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu, obnovenie devastovaných a degradovaných častí krajiny, hospodárne využívanie prírodných zdrojov, zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva krajiny vrátane krajinného rázu," priblížil predkladateľ, ktorým je Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

Prostredníctvom krajinného plánovania sa mali stanoviť adaptačné opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia, opatrenia na zvyšovanie zadržiavania vody v krajine, ochrany pred povodňami a ochrany vodných pomerov a zlepšenia stavu biodiverzity.

Spolu s metodickými dokumentami a mapami mal byť podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a následné schvaľovacie procesy pre povoľovanie stavieb a činnosti. Dokumentáciou krajinného plánovania by mal byť krajinný plán Slovenska, krajinný plán regiónu a miestny krajinný plán. Zákon mal byť tiež nástrojom na zachovanie a ochranu existujúcich krajinných štruktúr v krajine.

Reforma mala prispieť k podpore zachovania biodiverzity vo voľnej krajine. Vytvoriť sa mali podmienky na prežitie pôvodných druhov rastlín a živočíchov napriek klimatickým zmenám.

Budaj: reforma je súčasťou programového vyhlásenia vlády a plánu obnovy

Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj skonštatoval, že reforma by pomohla pripraviť Slovensko na negatívne dosahy klimatickej zmeny a zároveň by zachovala jej prirodzený ráz. Pripomenul, že reforma je súčasťou programového vyhlásenia vlády a tiež plánu obnovy.

"Využívanie a rozvoj územia potrebuje podľa Ministerstva životného prostredia SR jasné pravidlá, zohľadňujúce obmedzenia a riziká, vyplývajúce zo situácie prírodných prvkov krajiny. Tento zákon je súčasťou reformy stavebných a územnoplánovacích zákonov," uviedol rezort v stanovisku.

Sme rodina žiada, aby im Karas vysvetlil podrobnosti

Neprešiel ani kľúčový zákon na boj proti konkurznej mafii, ktorého cieľom bolo, že insolvenčné procesy v konkurznom konaní by viedol jeden špecializovaný portál. Výsledkom malo byť zníženie administratívnych bariér v podnikaní na Slovensku.

"Novela neprešla o pár hlasov," podotkla poslankyňa Mária Kolíková (SaS). Pomohli tomu podľa jej slov poslanci Sme rodina a Igor Matovič (OĽaNO), ktorí sa zdržali. Nehlasovali za ňu ani ďalší poslanci z koalície. Podľa Kolíkovej odmietnutie novely znamená absenciu účinného nástroja na boj s konkurznou mafiou. Vysvetlila, že zmena mala zaviesť napríklad registre pohľadávok, aby veritelia aj verejnosť mali lepší prehľad v tejto oblasti a bola ľahšia aj verejná kontrola. Predísť sa tak podľa jej slov mohlo napríklad tomu, aby majetky končili v schránkových firmách.

Predseda Sme rodina a šéf parlamentu Boris Kollár ozrejmil, že hnutie sa pri návrhu obáva vytvorenia monopolu pre niektorých vybraných konkurzných správcov na najlukratívnejšie konkurzy. Šéfovi rezortu spravodlivosti Viliamovi Karasovi vyčíta, že napriek tlmočeniu výhrad zo strany Sme rodina neprišiel rokovať na koaličnú radu.

Dodal, že ak si s poslancami hnutia minister sadne a vysvetlí im pochybnosti, môžu dať právnu úpravu ako pozmeňujúci návrh k inému zákonu. "Musí nám to objasniť a musí nás presvedčiť, že to nebudú dopredu vybraní nejakí spriatelení konkurzní správcovia, ktorí budú mať absolútny monopol na tie najzaujímavejšie, najlukratívnejšie konkurzy," podčiarkol. Zároveň podotkol, že sa končí platnosť koaličnej zmluvy a ak ministri chcú podporu pre svoje návrhy, musia rokovať aj s bývalými partnermi.

Zákony možno nestihnú prijať do predčasných volieb

Ministerstvo spravodlivosti reagovalo, že rešpektuje prejavenú vôľu poslancov. "Napriek tomu máme záujem o vzniknutej situácii ďalej rokovať a v spolupráci s vedením Národnej rady SR a poslaneckými klubmi nájsť vhodné riešenia tak, aby sme si splnili záväzky plynúce z Plánu obnovy a odolnosti SR," deklaroval rezort.

Kolíková nevie o tom, že by poslanci mali výhrady k právnej úprave už pri procese jej tvorby a pri zapracovaní do plánu obnovy. Polročná lehota na prípadné opätovné predloženie návrhu do parlamentu uplynie zhruba v období predčasných volieb. Vzhľadom na termíny pre splnenie plánu obnovy vidí Kolíková riešenie napríklad v schválení tejto zmeny prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k inému zákonu, ktorý by nejako s témou súvisel. Podotkla však, že aj na to by bola potrebná podpora väčšiny poslancov v pléne.

Heger je sklamaný

Dočasne poverený premiér Eduard Heger skonštatoval, že zlyhanie novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii je veľkým problémom. Zmeny sú naviazané na plán obnovy. Vyzval preto poslancov, aby k takýmto zákonom pristupovali zodpovedne, keďže sú na ne naviazané veľké finančné prostriedky.

"Je to veľký problém v tomto momente. Prvý míľnik je do konca tohto roka, ďalší je do konca budúceho roka," skonštatoval v súvislosti s plánom obnovy. Odmietnutie novely označil za prekvapenie. Zákon bol podľa neho dobre napísaný.

Heger už podľa vlastných slov komunikoval s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom, aby našiel riešenie aj vzhľadom na parlamentné lehoty. Podľa rokovacieho poriadku je totiž možné až o pol roka opätovne predložiť rovnaký návrh po tom, ako bol odmietnutý.

Dočasne poverený premiér však podotkol, že aj na prípadnú nápravu treba mať podporu poslancov. Upozornil, že je dôležité, aby zákony viazané na plán obnovy prešli do druhého čítania vzhľadom na lehoty. Deklaroval, že tam je priestor na rokovania o jednotlivých pripomienkach.

Hegera sklamalo aj neschválenie reformy krajinného plánovania. Zásadne je tak podľa neho ohrozená tretia žiadosť o platbu v sume 815 miliónov. "Ak sa reforma neschváli do konca roka, tak o tieto financie prídeme definitívne," upozornil v stanovisku.

(tasr, est)

  |  

Na Ukrajine treba dosiahnuť mier diplomatickou cestou, zhodli sa Orbán a Erdogan v Ankare

Maďarsko je priamym susedom vojnou zmietanej Ukrajiny a Turecko s ňou cez more tiež susedí, preto majú obe krajiny záujem na čo najskoršom spravodlivom mieri.

Zaznelo to vo štvrtok v Ankare na dvojstrannom rokovaní predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom na pôde mimoriadneho summitu Turkickej rady. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru MTI.

Mier je podľa Orbána i Erdogana potrebné dosiahnuť diplomatickou cestou. V každom prípade sa treba vyhnúť vstupu do vojny a jej eskalácii, zhodli sa obaja politici.

Erdogan sa podľa Orbánovho hovorcu Bertalana Havasiho poďakoval za solidaritu a pomoc Maďarska po zemetrasení v Turecku, pričom turecký prezident vyzdvihol hrdinskú prácu maďarských pátracích a záchranných tímov.

Orbán požiadal Erdogana, aby jeho krajina bola aj naďalej spoľahlivým partnerom v tranzite zemného plynu smerujúceho z východu, pretože ten je kľúčovým pre maďarskú energetickú bezpečnosť.

Hlavnou témou summitu Turkickej rady je riešenie situácie po februárovom turecko-sýrskom zemetrasení. Jeho zvolanie inicioval azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Členmi rady sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan; Maďarsko má štatút pozorovateľa.

(tasr, min)

  |  

Prezident Čiernej Hory rozpustil parlament pred prezidentskými voľbami

Čiernohorský prezident vo štvrtok rozpustil 81-členný parlament, čím pripravil pôdu pre vypísanie predčasných parlamentných volieb. Milo Djukanovič sa v nedeľu v prezidentských voľbách zároveň uchádza o znovuzvolenie, informuje TASR podľa agentúry AP.

Očakáva sa, že dátum predčasných parlamentných volieb Djukanovič určí v piatok. Pred tromi mesiacmi čiernohorská vláda neprežila hlasovanie o nedôvere a novú sa odvtedy nepodarilo vytvoriť. Kabinet premiéra Dritana Abazoviča preto funguje len ako úradnícka vláda.

Čierna Hora sa pripravuje v nedeľu na prezidentské voľby. Podľa prieskumov sa v prvom kole neočakáva jasné víťazstvo prozápadného prezidenta a preto bude pravdepodobne čeliť niekomu z vyzývateľov v druhom kole o dva týždne. Za najsilnejších súperov sa považujú kandidáti viacerých prosrbských strán.

Djukanovič dominuje politickej scéne Čiernej Hory v rôznych funkciách už tri desaťročia. Jeho Demokratická strana socialistov (DPS) v roku 2006 priviedla Čiernu Horu k nezávislosti od Srbska a v roku 2017 do NATO.

V roku 2020 však strana vzhľadom na obvinenia z korupcie v parlamentných voľbách prehrala s alianciou strán, ktoré sa usilujú o užšie vzťahy so Srbskom a Ruskom. Vnútropolitická situácia je odvtedy v rozklade, čo obmedzuje snahu Čiernej Hory vstúpiť do Európskej únie.

(tasr, min)