Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj označil zatykač na Putina za „historické rozhodnutie"

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil v piatok „historické" rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydať zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

„Historické rozhodnutie, ktorým sa začne historická zodpovednosť," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook.

ICC v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva, konkrétne detí, a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

„Bez rozkazu najvyššieho vodcu teroristického štátu by takúto zločinnú operáciu nebolo možné uskutočniť," poznamenal vo vyhlásení Zelenskyj.

Zároveň poďakoval tímu prokurátora ICC Karima Khana, ktorý v marci štvrtýkrát navštívil Ukrajinu. „Ďakujem tímu prokurátora Karima Khana, Medzinárodnému trestnému súdu a všetkým na celom svete, ktorí nám pomáhajú bojovať za spravodlivosť," uviedol ukrajinský prezident.

„Medzinárodné právo zakazuje okupačným mocnostiam premiestňovať civilistov z územia, na ktorom žijú, na iné územia. Na deti sa na základe Ženevského dohovoru vzťahuje osobitná ochrana," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré po vydaní zatykača zverejnil ICC v Haagu.

„S deťmi nemožno zaobchádzať ako s vojnovou korisťou," dodal predseda ICC, poľský sudca Piotr Hofmanski.

(tasr)

  |  

YouTube obnovil Trumpovi prístup k používateľskému účtu

Spoločnosť YouTube opätovne umožnila bývalému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi prístup na jeho používateľský kanál. Urobila tak viac než dva roky po jeho zablokovaní po útoku na Kapitol z januára 2021. Informuje agentúra AFP.

YouTube a ďalšie on-line platformy zablokovali Trumpove účty po tom, ako priaznivci exprezidenta 6. januára 2021 vtrhli do priestorov washingtonského Kapitolu. Ako dôvod uviedli hrozbu ďalšieho násilia.

Exprezident nemohol na YouTube zverejňovať žiadny obsah a jeho 2,6 milióna odberateľov nemohlo jeho už predtým zverejnené videá komentovať.

Twitter Trumpove účty odblokoval ešte vlani v novembri po tom, ako túto spoločnosť prevzal miliardár a podnikateľ Elon Musk. Spoločnosť Meta, ktorá prevádzkuje Facebook i Instagram, obnovenie exprezidentových účtov oznámila koncom januára.

Trump v novembri 2022 oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta USA vo voľbách v roku 2024. Obnovené účty na on-line platformách však zatiaľ nepoužíva. Trump v októbri 2021 spustil vlastnú sociálnu sieť Truth Social.

Spoločnosť YouTube uviedla, že Trumpov účet obnovuje po dôkladnom zvážení rizika a v úsilí dať všetkým hlavným kandidátom pred voľbami vyrovnané šance oslovovať voličov.

Priaznivci Trumpa 6. januára 2021 zaútočili na políciu, prerazili barikády a vstúpili do Kapitolu v neúspešnej snahe zabrániť Kongresu v potvrdení volebného víťazstva súčasného prezidenta Joea Bidena v roku 2020.

Trump pre možné podnecovanie svojich podporovateľov k útoku čelil ústavnej žalobe (impeachmentu), americký Senát ho však vo februári 2021 v hlasovaní oslobodil. Incident zo 6. januára, pri ktorom prišlo o život viacero ľudí, vyšetroval i výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu.

(tasr)

  |  

K vydaniu zatykača na Putina viedli „vierohodné obvinenia"

K vydaniu zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina viedli „vierohodné obvinenia", uviedol v piatok predseda Medzinárodného trestného súdu (ICC), poľský sudca Piotr Hofmanski, vo vyhlásení vysvetľujúcom rozhodnutie vydať zatýkací rozkaz na Putina. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News.

„Medzinárodné právo zakazuje okupačným mocnostiam premiestňovať civilistov z územia, na ktorom žijú, na iné územia. Na deti sa na základe Ženevského dohovoru vzťahuje osobitná ochrana," uvádza sa vo vyhlásení.

Hofmanski ďalej vysvetlil, že obsah zatykačov je tajný, aby chránil obete. ICC prikladá veľkú dôležitosť ochrane obetí, najmä detí, zdôraznil.

„Napriek tomu sudcovia senátu usúdili, že v tomto prípade sa rozhodli zverejniť existenciu zatykačov v záujme spravodlivosti a zabránenia páchaniu ďalších trestných činov," podotkol.

ICC v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva, konkrétne detí, a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

Sudcovia podľa Hofmanského preskúmali informácie a dôkazy predložené prokurátormi a rozhodli, že proti týmto osobám existujú dôveryhodné obvinenia z údajných zločinov.

Ako Hofmanski pripomenul, prokurátor ICC Karim Khan bol začiatkom tohto mesiaca na Ukrajine už štvrtýkrát, pričom navštívil aj domov, kde boli umiestnené deti. „Kresby pripnuté na stene a skrine plné oblečenia svedčili o láske a podpore, ktorá tu kedysi vládla... Tento dom bol však prázdny v dôsledku údajnej deportácie detí z Ukrajiny do Ruskej federácie alebo ich nezákonného presunu do iných častí dočasne okupovaných území," uviedol vtedy Khan s informáciou, že tvrdenia o týchto činoch bude jeho úrad vyšetrovať ako prioritu, čo vyhlásil aj vlani v septembri na pôde Bezpečnostnej rady OSN.

„S deťmi nemožno zaobchádzať ako s vojnovou korisťou," cituje Sky News z vyhlásenia predsedu ICC.

(tasr)

  |  

Rusko: Zatykač ICC na Putina je „právne neplatný"

Zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny súvisiace s dianím na Ukrajine nemá podľa Ruska „žiadny význam" a je „právne neplatný". informuje o tom agentúra AP.

ICC v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva, konkrétne detí, a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

„Rozhodnutia Medzinárodného trestného súdu nemajú pre našu krajinu žiadny zmysel, a to ani z právneho hľadiska," uviedla podľa agentúry AFP hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Prípadné 'recepty' na zatknutie pochádzajúce od medzinárodného súdu budú, pokiaľ ide o nás, právne neplatné," dodala bez toho, aby spomenula Putinovo meno.

Moskva ešte predtým uviedla, že neuznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu v Haagu, pripomína britský denník The Guardian. Rusko nie je signatárom dohovoru o vytvorení ICC.

(tasr)

  |  

USA: Požiadavky Číny na prímerie na Ukrajine posilnia vojenské ťaženie Ruska

USA nesúhlasia s požiadavkami Číny na prímerie na Ukrajine, ktoré podľa nich posilní vojenské ťaženie Ruska a poskytne Kremľu príležitosť pripraviť sa na novú ofenzívu. informujú agentúry AP a AFP, odvolávajúcich sa na piatkové vyjadrenie hovorcu Bieleho domu Johna Kirbyho.

„V tejto chvíli výzvy na prímerie nepodporujeme," povedal Kirby pre médiá.

Čínsky prezident Si Ťin-pching uskutoční na budúci týždeň návštevu Ruska, potvrdilo v piatok čínske ministerstvo zahraničných vecí.

Kirby čínskeho prezidenta vyzval, aby oslovil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý mu môže poskytnúť pohľad Ukrajiny na vojnu, a aby sa vyvaroval akýchkoľvek jednostranných návrhov.

Zelenskyj ešte vo februári povedal, že plánuje stretnutie so svojím čínskym náprotivkom. Peking predtým vyzval na naliehavé mierové rokovania s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine.

Čínsky rezort diplomacie však tento piatok nepotvrdil, či tak čínsky prezident plánuje urobiť.

(tasr)

  |  

Maďarsko: Vstup Fínska do NATO ratifikuje parlament 27. marca, oznámil Fidesz

Maďarský parlament bude hlasovať o vstupe Fínska do Severoatlantickej aliancie 27. marca. V mene parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz to v piatok na Facebooku oznámil predseda tejto frakcie Máté Kocsis. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa Kocsisa poslanci Fideszu vstup Fínska do NATO schvália jednohlasne.

Pôvodne sa podľa servera 24.hu hovorilo o tom, že zákonodarný zbor otázku rozšírenia NATO o Fínsko a Švédsko ratifikuje 31. marca, pričom ale v piatok Turecko oznámilo, že podporí ratifikáciu fínskeho vstupu. Z toho podľa 24.hu vyplýva, že aj maďarská vláda zatiaľ počká s hlasovaním o prijatí Švédska do NATO.

Maďarsko odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO už vyše pol roka. Premiér Viktor Orbán 25. februára povedal, že na stretnutí frakcií vládnych strán Fidesz a KDNP v Balatonfürede sa k tejto téme rozprúdila diskusia, preto do oboch severských krajín vyslali parlamentnú delegáciu.

Štvorčlenná delegácia vedená podpredsedom parlamentu pre legislatívu a bývalým ministrom obrany Csabom Hendem a predsedom zahraničného výboru Zsoltom Némethom 7. marca rokovala v Štokholme a ďalší deň v Helsinkách. O výsledkoch rokovaní delegácie má ešte rokovať maďarská vláda, vyhlásil 9. marca šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

(tasr)