18. marca 2023 | 10:18

Minúta | 18. marca 2023 | 10:18

Wyoming ako prvý štát USA prijal zákon o zákaze interrupčných tabletiek

Wyoming sa stal prvých štátom USA, ktorý osobitne zakázal používanie interrupčných tabletiek. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP, ide o ďalší z krokov, ktorými konzervatívne americké štáty obmedzujú prístup k umelému ukončeniu tehotenstva.

Príslušný zákon podpísal v noci z piatka na sobotu republikánsky guvernér Wyomingu Mark Gordon, ktorý súčasne vyzval miestnych zákonodarcov, aby do ústavy tohto štátu zakomponovali úplný zákaz interrupcií. Podľa neho by mal byť takýto návrh predložený na schválenie občanom v referende.

"Domnievam sa, že o tejto otázke by sa malo rozhodnúť čo najskôr, aby sa otázka potratov vo Wyomingu definitívne vyriešila," uviedol guvernér vo vyhlásení.

Zákaz "predpisovania, vydávania, distribúcie, predaja a používania akejkoľvek látky za účelom sprostredkovania alebo vykonania interrupcie" vstúpi vo Wyomingu do platnosti od 1. júla.

Lekárom a ďalším osobám, ktoré by tento zákaz porušili, bude hroziť až šesť mesiacov väzenia a pokuta vo výške 9-tisíc dolárov. V zákone sa explicitne píše, že tresty nebudú uplatňované voči samotným tehotným ženám.

Vo Wyomingu existuje len jedna klinika, ktorá vykonáva interrupcie, avšak len medikamentózne, nie chirurgické zákroky.

Už doposiaľ boli interrupčné tabletky zakázané v trinásť štátoch USA v rámci plošného zákazu všetkých foriem umelého ukončenia tehotenstva. Nový zákon podpísaný guvernérom Wyomingu sa výslovne týka núdzovej medikamentóznej antikoncepcie. V ďalších 15 štátoch je prístup k takýmto prípravkom obmedzený, napríklad podmienkou lekárskeho predpisu.

Na federálnej úrovni je pritom používanie interrupčných tabletiek už viac než desaťročie legálne na základe rozhodnutia amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Po celých USA v súčasnosti prebiehajú snahy o presadenie zákazov interrupcií. Tie sa zintenzívnili po verdikte Najvyššieho súdu USA, ktorý v júni 2022 zrušil ústavne garantované právo žien na ukončenie tehotenstva.

Pred federálnym súdom v Texase momentálne prebieha súdne konanie, ktoré by sa mohlo skončiť vydaním zákazu používania potratových tabletiek s účinnou látkou mifepriston na úrovni celých USA. Zákonodarcovia v Texase okrem toho zvažujú aj zablokovanie internetových stránok, ktoré doručujú takéto prípravky poštou.

(tasr)

18. marca 2023 | 9:51

Minúta | 18. marca 2023 | 9:51

Doplňujúce komunálne voľby budú o týždeň, napokon v 54 obciach

O týždeň sa budú konať v 54 obciach doplňujúce komunálne voľby. Ide o samosprávy, v ktorých sa posledné samosprávne voľby nekonali alebo sa z rôznych dôvodov musia opakovať. Voliči si budú v sobotu 25. marca vyberať starostu a poslancov. Volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 22.00.

Voľby sa podľa Ministerstva vnútra (MV) SR mali pôvodne konať v 60 obciach. V štyroch samosprávach nebudú, pretože nikto nepodal kandidátnu listinu. Ide o obce Malé Borové, Michalková, Brezovec a Starina. Voľby nebudú ani v obci Terany, pretože na základe rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z januára bola vyhlásená za starostku obce Iveta Gajdošová.

Napokon nebudú voľby podľa MV ani v obci Dolné Semerovce. Najvyšší správny súd SR vo februári už po vyhlásení doplňujúcich volieb rozhodol, že voľby do obecného zastupiteľstva v tejto obci z 29. októbra 2022 sú neplatné. Bude preto potrebné vykonať voľby do obecného zastupiteľstva v počte poslancov určenom na volebné obdobie rokov 2022 až 2026.

Starostu aj poslancov budú voliť v obciach Krušovce, Veľké Borové, Ratkovo, Harakovce, Pongrácovce, Jakušovce a Dobroslava. Starostu alebo poslancov si budú vyberať v obciach Studienka, Doľany, Šintava, Prašník, Brodské, Pastuchov, Slatinka nad Bebravou, Stupné, Jalovec, Rudnianska Lehota, Sebedražie, Pribeta, Domadice, Čab, Tajná, Dvory nad Žitavou, Chrabrany, Lužany, Pribylina, Karlová, Príbovce, Žabokreky, Blažovce, Jazernica, Moškovec, Ondrašová, Komjatná, Lietavská Svinná-Babkov, Rajecká Lesná, Baláže, Poniky, Točnica, Petrovce, Slatinské Lazy, Lukavica, Nevoľné, Ondavka, Nechválova Polianka, Habura, Chmiňany, Lažany, Šarišské Bohdanovce, Hraničné, Miková, Čižatice, Podhoroď a Hrhov.

(tasr)

18. marca 2023 | 9:43

Minúta | 18. marca 2023 | 9:43

Vysoká inflácia a dôsledky pandémie zhoršili problémy s bývaním v celej EÚ

Nedávne prudké zvýšenie inflácie v celej Európskej únii (EÚ) a pretrvávajúce ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 zhoršili problémy v oblasti bývania v celom bloku. Informuje o tom agentúra AP. Viac ako 82 miliónov domácností v EÚ má problémy s platením nájomného, 17 percent ľudí žije v preplnených ubytovacích zariadeniach a niečo vyše desať percent míňa viac ako 40 percent svojich príjmov na nájomné, uvádza blok.

Najväčšie problémy s bývaním majú mladí ľudia, rodiny s deťmi, starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím a migranti.

V Portugalsku to ešte zhoršuje cestovný ruch a prenájom bytov turistom. Toto odvetvie sa už zotavilo z pandémie a opäť rastie spolu s prílevom zahraničných investorov, pre ktorých sú ceny nehnuteľností v Lisabone relatívne nízke. Dopyt ich však tlačí nahor a pre miestnych sa tak stávajú nedostupné.

Portugalsko v roku 2019 prilákalo rekordných 25 miliónov zahraničných turistov. Počas pandémie ich počet v dôsledku blokád strmo klesol, ale minulý rok ožil a vzrástol o 158 percent na 15,3 milióna. Analytici očakávajú v tomto roku ďalší nárast o 33 percent.

Pre ľudí v cestovnom ruchu je návrat turistov vítaný, ale pre miestnych, ako sú Rosa Santosová (59 rokov) či Georgina Simoesová (57 rokov) predstavujú problém.

Santosová, ktorá žije od narodenia v blízkosti lisabonského hradu svätého Juraja zo 14. storočia, tvrdí, že väčšinu domov vo štvrti obsadili poskytovatelia krátkodobých prenájmov. Je bežné vidieť a počuť návštevníkov, ako ťahajú kufre po dlažobných kockách. Bohaté tradície miestnych obyvateľov sú preč, zmizla už pekáreň aj obchod s potravinami.

Simoesová pracuje ako opatrovateľka v domove dôchodcov a zarába menej ako 800 eur mesačne, rovnako ako približne štvrtina pracovnej sily v krajine. V predchádzajúcej dekáde z toho vyžila, pretože za svoj jednoizbový byt v nenápadnej lisabonskej štvrti platila len 300 eur mesačne. Teraz, keď nájmy v hlavnom meste prudko stúpajú, sa ju majiteľ bytu chystá vysťahovať.

https://standard.sk/332381/ceny-bytov-za-pat-rokov-stupli-o-80-percent-no-situacia-sa-meni-kde-maju-cenovky-spadnut-najviac/

Simoesovú aj mnohých ďalších vrátane čoraz väčšieho počtu príslušníkov strednej triedy z portugalského trhu s nehnuteľnosťami vytláčajú stúpajúce ceny nájomného, prudko rastúce ceny domov a bytov a zároveň zvyšujúce sa úroky z hypoték. To všetko ešte poháňajú faktory ako prílev zahraničných investorov a turistov, ktorí potrebujú krátkodobé prenájmy. A najnovšie aj obavy o zdravie finančných inštitúcií.
V rokoch 2020 až 2021 vzrástli ceny nehnuteľností v Portugalsku o 157 percent. Od roku 2015 do roku 2021 sa nájomné podľa štatistického úradu Eurostat zvýšilo o 112 percent. Rastúce náklady na nehnuteľnosti však predstavujú len časť príbehu.

Portugalsko je jednou z najchudobnejších krajín západnej Európy. O niečo viac ako polovica portugalských zamestnancov zarábala minulý rok podľa štatistík ministerstva práce menej ako tisíc eur mesačne. Vo štvrti Camarate blízko lisabonského letiska, kde žijú ľudia s nízkymi príjmami, sa pritom za prenájom izby platí už 400 eur mesačne a za dom 600 alebo 700 eur. Tí, ktorí majú minimálnu mzdu, si to už nemôžu dovoliť.

(tasr)

18. marca 2023 | 9:19

Minúta | 18. marca 2023 | 9:19

Guardian: Správy o deportáciách ukrajinských detí sa objavili už vlani na jar

Správy, podľa ktorých sú ukrajinské deti z Ruskom okupovaných území násilne deportované do Ruska, sa prvýkrát objavili na jar minulého roka. Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) v tejto súvislosti vydal v piatok zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, informoval denník The Guardian.

Rusko takéto deportácie prezentovalo ako humanitárnu misiu na záchranu ukrajinských detí pred vojnou. Ukrajina však Moskvu obvinila z genocídy a jej kroky označila za vojnové zločiny.

Medzi údajne unesenými sú deti odobraté z ukrajinských štátnych inštitúcií v okupovaných oblastiach, ako aj deti, ktorých rodičia poslali do "letných táborov" riadených Ruskom, no nikdy sa už z nich nevrátili, ako aj deti, ktorých rodičov zatkli ruské okupačné úrady a tie, ktoré v dôsledku bojov osireli.

Prevažná väčšina ukrajinských detí unesených Ruskom je z okupovaných území južnej a východnej Ukrajiny: Chersonskej, Charkovskej, Záporožskej, Doneckej, Luhanskej a Mykolajivskej oblasti, spresňuje Guardian.

Rusko sa priznalo k zadržiavaniu najmenej 1 400 ukrajinských detí, ktoré označilo za siroty; hoci uviedlo, že najmenej 2-tisíc detí prišlo na územie Ruska bez sprievodu. Niekoľko stoviek ďalších ukrajinských detí zostáva v Rusku po tom, čo sa zúčastnili "prevýchovných" táborov s vedomím svojich rodičov, už sa však z nich nevrátili.

Od začiatku vojenskej invázie vo februári minulého roka si ruské rodiny adoptovali najmenej 400 ukrajinských sirôt, uvádza ukrajinské regionálne stredisko pre ľudské práva. K tomuto počtu dospelo na základe vyhlásení ruského štátu. Moskva uviedla, že na adopciu čaká ďalších tisíc takýchto detí.
Samotná komisárka pre práva detí Ľvovová-Belovová si podľa vlastných tvrdení "adoptovala" 15-ročné dieťa zo zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, píše denník.

Množstvo z týchto detí však majú žijúcich príbuzných, ktorí ich často zúfalo hľadajú. Zhruba 90 percent ukrajinských detí, ktoré v čase invázie žili v štátnej starostlivosti, boli "sociálne siroty" – mali príbuzných, tí sa však o ne nedokázali postarať.

Moskva neuvádza mená sirôt ani podrobnosti o tom, odkiaľ sú alebo kde žijú v Rusku, čo sťažuje ukrajinským a medzinárodným orgánom ich identifikáciu a sledovanie ich pohybu. V niektorých prípadoch sa príbuzným podarilo identifikovať takéto deti na videách zverejnených ruskými štátnymi médiami a začali vyvíjať úsilie na ich návrat. Zdokumentované sú aj prípady, keď deti po úteku z bojov na Ukrajine v evakuačných autobusoch do Ruska skončili v ruskej štátnej starostlivosti, ako aj deti, ktoré boli oddelené od rodičov v ruských filtračných táboroch.

Najmenej 6-tisíc ukrajinských detí na okupovaných územiach Ukrajiny sa zúčastnilo letných táborov dotovaných Ruskom, pričom niekoľko stoviek z nich sa nevrátilo späť k svojim rodinám, píše ďalej Guardian.

Tieto tábory, ktoré štúdia americkej Yalovej univerzity označila za "prevýchovné", boli úradmi na okupovaných územiach Ukrajiny prezentované ako spôsob, ako si deti môžu oddýchnuť od vojny. Od začiatku invázie boli deti od veku štyroch mesiacov, ktoré žili na okupovaných územiach, prevezené do 43 táborov v Rusku vrátane Moskvou anektovaného ukrajinského polostrova Krym a Sibíri s cieľom "proruského vlasteneckého a vojenského vzdelávania", vyplýva zo správy humanitárneho výskumného laboratória Yalovej univerzity.

Niektorým rodičom sa podarilo získať späť svoje deti po absolvovaní dlhej cesty z Ukrajiny cez Poľsko a Pobaltie až do južného Ruska. Videá z novembra minulého roka, ktoré zverejnili oblastné ruské okupačné úrady, však ukázali, že v takýchto táboroch stále žili stovky detí, uzatvára Guardian.

(tasr)

18. marca 2023 | 8:41

Minúta | 18. marca 2023 | 8:41

Srbsko: Nacionalisti protestujú proti mierovému plánu EÚ pre Srbsko a Kosovo

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo v piatok v Belehrade proti plánu normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, v predvečer nového kola rokovaní na vysokej úrovni medzi oboma krajinami. Informuje o tom agentúra AFP.

Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti absolvujú v sobotu rokovania v Severnom Macedónsku, ktorým bude predsedať šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell.

Rozhovory sa sústredia na to, ako naplniť jedenásťbodový návrh dohodu, ktorý predložila EÚ s cieľom pomôcť preklenúť desaťročia nepriateľstva medzi Srbskom a Kosovom – jeho bývalou provinciou, ktorá v roku 2008 vyhlásila nezávislosť.

Pred Katedrálou sv. Sávu v centre Belehradu sa v piatok večer zhromaždilo približne 4-tisíc ľudí, ktorí následne pochodovali k sídlu prezidentského úradu.

Napätie medzi Srbskom a Kosovom, ktorého 1,8 milióna obyvateľov tvoria prevažne etnickí Albánci, je takmer 25 rokov po vojne medzi etnickými albánskymi povstalcami a srbskými silami stále vysoké, konštatuje AFP.

Srbsko odmieta uznať nezávislosť Kosova a medzi miestnymi orgánmi a srbskou menšinou v Kosove opakovane dochádza k eskalácii napätia.

Najnovšie rozhovory nasledovali po mesiacoch "kyvadlovej" diplomacie s cieľom presadiť plán EÚ, ktorý podporili Spojené štáty, ako aj lídri všetkých 27 členských krajín bloku.

Sobotňajšie stretnutie v severomacedónskom Ochride sa koná po tom, ako bol vo februári v Bruseli predstavený mierový plán EÚ, ale Kosovo a Srbsko sa nedokázali dohodnúť na jeho prijatí. Kurti a Vučič si odvtedy vymieňajú názory, pričom trvajú na tom, že mnohé otázky zostávajú nevyriešené a bránia dohode.

Borrell vo štvrtok vyzval oboch lídrov, aby na nových rokovaniach v Ochride preukázali politickú "odvahu" a dohodli sa na spôsobe implementácie predmetného plánu.

Josep Borrell na Twitteri napísal, že normalizácia vzťahov medzi oboma stranami je "dôležitým krokom" na ceste k ich cieľu, ktorým je budúce členstvo oboch krajín v EÚ.

(tasr)

18. marca 2023 | 8:22

Minúta | 18. marca 2023 | 8:22

Dzurinda: Hanbím sa za dnešnú politiku, ja som Mečiara nikdy neurážal. Mali sme pritom tvrdý súboj

Vznikajúca strana Modrí – Európske Slovensko chce tlačiť na návrat politickej kultúry, ktorá nebude neustále polarizovať spoločnosť osobnými urážkami politikov. V TASR TV o tom hovoril expremiér a zakladateľ tejto strany Mikuláš Dzurinda.

"Dnes sa ako človek hanbím, keď vidím, ako sa politici urážajú. To jednoducho treba zmeniť. Súpera si musím trochu aj vážiť, rešpektovať ho. A ukázať, že jeho voliči pre mňa nie sú lúza," tvrdí Dzurinda.

Poukazuje, že aj keď si on sám prešiel mimoriadne tvrdým politickým súbojom s Vladimírom Mečiarom a padali aj expresívne výrazy, nikdy sa neuchýlil k snahe súpera ponižovať a útočiť na jeho ľudskú dôstojnosť. O to ťažšie sa mu sledujú dnešné politické prestrelky, ktoré tieto hranice bežne prekračujú.

Bývalý dvojnásobný premiér považuje návrat do politiky za prirodzené rozhodnutie, ak to človek tak cíti. Pripomína, že do politiky sa po rokoch dokázal vrátiť bývalý český premiér a neskôr prezident Miloš Zeman, o návrate uvažuje v Poľsku Donald Tusk.

Dzurinda pôvodne uvažoval, že by radil novej generácii politikov, dnes ale vidí, že to nemusí stačiť. V prípade dohody je ochotný akceptovať aj pozíciu lídra Modrých. "Moji kolegovia sa posunuli, ja som sa posunul. Ide do tuhého. Zakladáme vlastnú politickú stranu. Urobím všetko, na čom sa dohodneme," tvrdí.

Tím Modrých tvoria podľa neho väčšinou nové tváre. Napríklad v ekonomickej oblasti sa budú môcť oprieť o rady bývalého ministra financií Ivana Mikloša. "Konzultujeme aj s garnitúrou, ktorá reformovala Slovensko v rokoch 1998 – 2006," uviedol Dzurinda.

Aktuálny stav slovenskej ekonomiky, ale aj celkový stav spoločnosti je podľa Dzurindu zlý. "Boli sme šampióni v konvergencii. S hrôzou zisťujem, že zaostávame. Z rozpočtovo zdravého hospodárenia sme sa vrhli na razantné zadlžovanie budúcich generácií," podotkol. Poukazuje na chaos, znižovanie významu a kvality demokratických inštitúcií, zvyšovanie štátneho dlhu, únik mozgov zo Slovenska.

Na poznámku, že priority jeho strany v oblasti politickej kultúry, školstva, zdravotníctva, ekonomiky či vyrovnávania regionálnych rozdielov majú aj iné strany, Dzurinda reaguje, že napríklad on má za sebou konkrétne výsledky práce v týchto oblastiach. "Opatrenia sa dajú robiť, keď sa denne venujete práci, a nie politikárčeniu. Nie vymýšľaniu atómoviek, ale práci," vyhlásil Dzurinda.

(tasr)

18. marca 2023 | 6:50

Minúta | 18. marca 2023 | 6:50

Trump prvýkrát od zákazu v roku 2021 zverejnil príspevok na Facebooku: "SOM SPÄŤ!"

Bývalý americký prezident Donald Trump sa v piatok po viac ako dvoch rokoch vrátil na sociálnu sieť Facebook a zverejnil dvojslovný odkaz: "SOM SPÄŤ!"

Predmetný príspevok sprevádza 12-sekundové video, na ktorom sa Trump po víťazstve vo voľbách v roku 2016 prihovára k jasajúcemu davu. "Ospravedlňujeme sa, že sme vás nechali čakať. Je to komplikovaná záležitosť," hovorí Trump v klipe.

Trumpovi bol zakázaný prístup na Facebook, ako aj na ďalšie sociálne platformy - napríklad na Instagram a Twitter - po tom, ako 6. januára 2021 po jeho volebnej prehre so súperom Joeom Bidenom zaútočil dav jeho priaznivcov na Kapitol.

Trumpa následne obvinili zo šírenia volebných dezinformácií a podnecovania násilia. Spoločnosť Meta, ktorá vlastní Facebook aj Instagram, zrušila jeho zákazy v januári, ale Trump sa zatiaľ držal mimo.

Spoločnosť YouTube v piatok zrušila obmedzenia na Trumpovom účte. Twitter, na ktorom Trump počas svojho prezidentovania neustále publikoval, obnovil jeho účet vlani v novembri po tom, ako spoločnosť kúpil americký magnát Elon Musk.

Na Twitteri Trumpa sleduje viac ako 80 miliónov ľudí. Keď Meta v januári tohto roku oznámila, že Trump sa môže vrátiť na sociálnu sieť Facebook, zdôraznila, že exprezident bude "podliehať štandardom našej komunity".

"V prípade, že pán Trump bude zverejňovať ďalší obsah porušujúci pravidlá, obsah bude odstránený a bude mu pozastavená činnosť na jeden mesiac až dva roky - v závislosti od závažnosti porušenia predpisov," uviedol Nick Clegg, prezident spoločnosti Meta pre globálne záležitosti.

Okrem piatkového príspevku na Facebooku zostal Trump v uplynulých dvoch rokoch verný konzervatívnej platforme Truth Social, ktorú sám založil. Má tam však len zlomok počtu sledovateľov ako na Twitteri, všíma si DPA.

Trump (76) vlani oznámil, že sa v roku 2024 bude uchádzať o post prezidenta na svoje druhé funkčné obdobie.

(tasr, red)

18. marca 2023 | 6:43

Minúta | 18. marca 2023 | 6:43

Biden: Zatykač ICC na Putina je oprávnený

Americký prezident Joe Biden v piatok vyhlásil, že vydanie zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina Medzinárodným trestným súdom (ICC) na základe obvinenia z vojnového zločinu za deportáciu ukrajinských detí je "oprávnené". Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Prezident povedal, že tento krok je "veľmi dôležitý", pričom poznamenal, že Spojené štáty nie sú členom ICC.

Zmienený trestný súd so sídlom v Haagu vydal v piatok zatýkací rozkaz na Putina pre jeho činy na Ukrajine. ICC v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, a to na základe príslušných článkov Rímskeho štatútu ICC.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil zatykač za neslýchaný a neprijateľný. Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev tento zatykač prirovnal k "toaletnému papieru".

Peskov uviedol, že Rusko, rovnako ako aj viaceré ďalšie krajiny, právomoc tohto súdu neuznáva a jeho rozhodnutia sú podľa Ruskej federácie z právneho hľadiska neplatné.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell označil zatykač, ktorý ICC vydal na Putina za vojnové zločiny na Ukrajine, za "dôležité rozhodnutie" pre medzinárodnú spravodlivosť a ukrajinský ľud, pripomína AFP.

"V Európskej únii sme vždy jasne hovorili, že osoby zodpovedné za nezákonnú agresiu proti Ukrajine musia byť postavené pred súd, a táto záležitosť ICC je len začiatkom procesu vyvodzovania zodpovednosti," povedal Borrell.

(tasr, red)

17. 03. 2023

17. marca 2023 | 21:50

Minúta | 17. marca 2023 | 21:50

Zelenskyj označil zatykač na Putina za „historické rozhodnutie"

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil v piatok „historické" rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydať zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

„Historické rozhodnutie, ktorým sa začne historická zodpovednosť," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook.

ICC v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva, konkrétne detí, a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

„Bez rozkazu najvyššieho vodcu teroristického štátu by takúto zločinnú operáciu nebolo možné uskutočniť," poznamenal vo vyhlásení Zelenskyj.

Zároveň poďakoval tímu prokurátora ICC Karima Khana, ktorý v marci štvrtýkrát navštívil Ukrajinu. „Ďakujem tímu prokurátora Karima Khana, Medzinárodnému trestnému súdu a všetkým na celom svete, ktorí nám pomáhajú bojovať za spravodlivosť," uviedol ukrajinský prezident.

„Medzinárodné právo zakazuje okupačným mocnostiam premiestňovať civilistov z územia, na ktorom žijú, na iné územia. Na deti sa na základe Ženevského dohovoru vzťahuje osobitná ochrana," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré po vydaní zatykača zverejnil ICC v Haagu.

„S deťmi nemožno zaobchádzať ako s vojnovou korisťou," dodal predseda ICC, poľský sudca Piotr Hofmanski.

(tasr)

17. marca 2023 | 20:31

Minúta | 17. marca 2023 | 20:31

YouTube obnovil Trumpovi prístup k používateľskému účtu

Spoločnosť YouTube opätovne umožnila bývalému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi prístup na jeho používateľský kanál. Urobila tak viac než dva roky po jeho zablokovaní po útoku na Kapitol z januára 2021. Informuje agentúra AFP.

YouTube a ďalšie on-line platformy zablokovali Trumpove účty po tom, ako priaznivci exprezidenta 6. januára 2021 vtrhli do priestorov washingtonského Kapitolu. Ako dôvod uviedli hrozbu ďalšieho násilia.

Exprezident nemohol na YouTube zverejňovať žiadny obsah a jeho 2,6 milióna odberateľov nemohlo jeho už predtým zverejnené videá komentovať.

Twitter Trumpove účty odblokoval ešte vlani v novembri po tom, ako túto spoločnosť prevzal miliardár a podnikateľ Elon Musk. Spoločnosť Meta, ktorá prevádzkuje Facebook i Instagram, obnovenie exprezidentových účtov oznámila koncom januára.

Trump v novembri 2022 oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta USA vo voľbách v roku 2024. Obnovené účty na on-line platformách však zatiaľ nepoužíva. Trump v októbri 2021 spustil vlastnú sociálnu sieť Truth Social.

Spoločnosť YouTube uviedla, že Trumpov účet obnovuje po dôkladnom zvážení rizika a v úsilí dať všetkým hlavným kandidátom pred voľbami vyrovnané šance oslovovať voličov.

Priaznivci Trumpa 6. januára 2021 zaútočili na políciu, prerazili barikády a vstúpili do Kapitolu v neúspešnej snahe zabrániť Kongresu v potvrdení volebného víťazstva súčasného prezidenta Joea Bidena v roku 2020.

Trump pre možné podnecovanie svojich podporovateľov k útoku čelil ústavnej žalobe (impeachmentu), americký Senát ho však vo februári 2021 v hlasovaní oslobodil. Incident zo 6. januára, pri ktorom prišlo o život viacero ľudí, vyšetroval i výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu.

(tasr)