Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Guardian: Správy o deportáciách ukrajinských detí sa objavili už vlani na jar

Správy, podľa ktorých sú ukrajinské deti z Ruskom okupovaných území násilne deportované do Ruska, sa prvýkrát objavili na jar minulého roka. Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) v tejto súvislosti vydal v piatok zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, informoval denník The Guardian.

Rusko takéto deportácie prezentovalo ako humanitárnu misiu na záchranu ukrajinských detí pred vojnou. Ukrajina však Moskvu obvinila z genocídy a jej kroky označila za vojnové zločiny.

Medzi údajne unesenými sú deti odobraté z ukrajinských štátnych inštitúcií v okupovaných oblastiach, ako aj deti, ktorých rodičia poslali do "letných táborov" riadených Ruskom, no nikdy sa už z nich nevrátili, ako aj deti, ktorých rodičov zatkli ruské okupačné úrady a tie, ktoré v dôsledku bojov osireli.

Prevažná väčšina ukrajinských detí unesených Ruskom je z okupovaných území južnej a východnej Ukrajiny: Chersonskej, Charkovskej, Záporožskej, Doneckej, Luhanskej a Mykolajivskej oblasti, spresňuje Guardian.

Rusko sa priznalo k zadržiavaniu najmenej 1 400 ukrajinských detí, ktoré označilo za siroty; hoci uviedlo, že najmenej 2-tisíc detí prišlo na územie Ruska bez sprievodu. Niekoľko stoviek ďalších ukrajinských detí zostáva v Rusku po tom, čo sa zúčastnili "prevýchovných" táborov s vedomím svojich rodičov, už sa však z nich nevrátili.

Od začiatku vojenskej invázie vo februári minulého roka si ruské rodiny adoptovali najmenej 400 ukrajinských sirôt, uvádza ukrajinské regionálne stredisko pre ľudské práva. K tomuto počtu dospelo na základe vyhlásení ruského štátu. Moskva uviedla, že na adopciu čaká ďalších tisíc takýchto detí.
Samotná komisárka pre práva detí Ľvovová-Belovová si podľa vlastných tvrdení "adoptovala" 15-ročné dieťa zo zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, píše denník.

Množstvo z týchto detí však majú žijúcich príbuzných, ktorí ich často zúfalo hľadajú. Zhruba 90 percent ukrajinských detí, ktoré v čase invázie žili v štátnej starostlivosti, boli "sociálne siroty" – mali príbuzných, tí sa však o ne nedokázali postarať.

Moskva neuvádza mená sirôt ani podrobnosti o tom, odkiaľ sú alebo kde žijú v Rusku, čo sťažuje ukrajinským a medzinárodným orgánom ich identifikáciu a sledovanie ich pohybu. V niektorých prípadoch sa príbuzným podarilo identifikovať takéto deti na videách zverejnených ruskými štátnymi médiami a začali vyvíjať úsilie na ich návrat. Zdokumentované sú aj prípady, keď deti po úteku z bojov na Ukrajine v evakuačných autobusoch do Ruska skončili v ruskej štátnej starostlivosti, ako aj deti, ktoré boli oddelené od rodičov v ruských filtračných táboroch.

Najmenej 6-tisíc ukrajinských detí na okupovaných územiach Ukrajiny sa zúčastnilo letných táborov dotovaných Ruskom, pričom niekoľko stoviek z nich sa nevrátilo späť k svojim rodinám, píše ďalej Guardian.

Tieto tábory, ktoré štúdia americkej Yalovej univerzity označila za "prevýchovné", boli úradmi na okupovaných územiach Ukrajiny prezentované ako spôsob, ako si deti môžu oddýchnuť od vojny. Od začiatku invázie boli deti od veku štyroch mesiacov, ktoré žili na okupovaných územiach, prevezené do 43 táborov v Rusku vrátane Moskvou anektovaného ukrajinského polostrova Krym a Sibíri s cieľom "proruského vlasteneckého a vojenského vzdelávania", vyplýva zo správy humanitárneho výskumného laboratória Yalovej univerzity.

Niektorým rodičom sa podarilo získať späť svoje deti po absolvovaní dlhej cesty z Ukrajiny cez Poľsko a Pobaltie až do južného Ruska. Videá z novembra minulého roka, ktoré zverejnili oblastné ruské okupačné úrady, však ukázali, že v takýchto táboroch stále žili stovky detí, uzatvára Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko: Nacionalisti protestujú proti mierovému plánu EÚ pre Srbsko a Kosovo

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo v piatok v Belehrade proti plánu normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, v predvečer nového kola rokovaní na vysokej úrovni medzi oboma krajinami. Informuje o tom agentúra AFP.

Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti absolvujú v sobotu rokovania v Severnom Macedónsku, ktorým bude predsedať šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell.

Rozhovory sa sústredia na to, ako naplniť jedenásťbodový návrh dohodu, ktorý predložila EÚ s cieľom pomôcť preklenúť desaťročia nepriateľstva medzi Srbskom a Kosovom – jeho bývalou provinciou, ktorá v roku 2008 vyhlásila nezávislosť.

Pred Katedrálou sv. Sávu v centre Belehradu sa v piatok večer zhromaždilo približne 4-tisíc ľudí, ktorí následne pochodovali k sídlu prezidentského úradu.

Napätie medzi Srbskom a Kosovom, ktorého 1,8 milióna obyvateľov tvoria prevažne etnickí Albánci, je takmer 25 rokov po vojne medzi etnickými albánskymi povstalcami a srbskými silami stále vysoké, konštatuje AFP.

Srbsko odmieta uznať nezávislosť Kosova a medzi miestnymi orgánmi a srbskou menšinou v Kosove opakovane dochádza k eskalácii napätia.

Najnovšie rozhovory nasledovali po mesiacoch "kyvadlovej" diplomacie s cieľom presadiť plán EÚ, ktorý podporili Spojené štáty, ako aj lídri všetkých 27 členských krajín bloku.

Sobotňajšie stretnutie v severomacedónskom Ochride sa koná po tom, ako bol vo februári v Bruseli predstavený mierový plán EÚ, ale Kosovo a Srbsko sa nedokázali dohodnúť na jeho prijatí. Kurti a Vučič si odvtedy vymieňajú názory, pričom trvajú na tom, že mnohé otázky zostávajú nevyriešené a bránia dohode.

Borrell vo štvrtok vyzval oboch lídrov, aby na nových rokovaniach v Ochride preukázali politickú "odvahu" a dohodli sa na spôsobe implementácie predmetného plánu.

Josep Borrell na Twitteri napísal, že normalizácia vzťahov medzi oboma stranami je "dôležitým krokom" na ceste k ich cieľu, ktorým je budúce členstvo oboch krajín v EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Dzurinda: Hanbím sa za dnešnú politiku, ja som Mečiara nikdy neurážal. Mali sme pritom tvrdý súboj

Vznikajúca strana Modrí – Európske Slovensko chce tlačiť na návrat politickej kultúry, ktorá nebude neustále polarizovať spoločnosť osobnými urážkami politikov. V TASR TV o tom hovoril expremiér a zakladateľ tejto strany Mikuláš Dzurinda.

"Dnes sa ako človek hanbím, keď vidím, ako sa politici urážajú. To jednoducho treba zmeniť. Súpera si musím trochu aj vážiť, rešpektovať ho. A ukázať, že jeho voliči pre mňa nie sú lúza," tvrdí Dzurinda.

Poukazuje, že aj keď si on sám prešiel mimoriadne tvrdým politickým súbojom s Vladimírom Mečiarom a padali aj expresívne výrazy, nikdy sa neuchýlil k snahe súpera ponižovať a útočiť na jeho ľudskú dôstojnosť. O to ťažšie sa mu sledujú dnešné politické prestrelky, ktoré tieto hranice bežne prekračujú.

Bývalý dvojnásobný premiér považuje návrat do politiky za prirodzené rozhodnutie, ak to človek tak cíti. Pripomína, že do politiky sa po rokoch dokázal vrátiť bývalý český premiér a neskôr prezident Miloš Zeman, o návrate uvažuje v Poľsku Donald Tusk.

Dzurinda pôvodne uvažoval, že by radil novej generácii politikov, dnes ale vidí, že to nemusí stačiť. V prípade dohody je ochotný akceptovať aj pozíciu lídra Modrých. "Moji kolegovia sa posunuli, ja som sa posunul. Ide do tuhého. Zakladáme vlastnú politickú stranu. Urobím všetko, na čom sa dohodneme," tvrdí.

Tím Modrých tvoria podľa neho väčšinou nové tváre. Napríklad v ekonomickej oblasti sa budú môcť oprieť o rady bývalého ministra financií Ivana Mikloša. "Konzultujeme aj s garnitúrou, ktorá reformovala Slovensko v rokoch 1998 – 2006," uviedol Dzurinda.

Aktuálny stav slovenskej ekonomiky, ale aj celkový stav spoločnosti je podľa Dzurindu zlý. "Boli sme šampióni v konvergencii. S hrôzou zisťujem, že zaostávame. Z rozpočtovo zdravého hospodárenia sme sa vrhli na razantné zadlžovanie budúcich generácií," podotkol. Poukazuje na chaos, znižovanie významu a kvality demokratických inštitúcií, zvyšovanie štátneho dlhu, únik mozgov zo Slovenska.

Na poznámku, že priority jeho strany v oblasti politickej kultúry, školstva, zdravotníctva, ekonomiky či vyrovnávania regionálnych rozdielov majú aj iné strany, Dzurinda reaguje, že napríklad on má za sebou konkrétne výsledky práce v týchto oblastiach. "Opatrenia sa dajú robiť, keď sa denne venujete práci, a nie politikárčeniu. Nie vymýšľaniu atómoviek, ale práci," vyhlásil Dzurinda.

(tasr)

Minúta  |  

Trump prvýkrát od zákazu v roku 2021 zverejnil príspevok na Facebooku: "SOM SPÄŤ!"

Bývalý americký prezident Donald Trump sa v piatok po viac ako dvoch rokoch vrátil na sociálnu sieť Facebook a zverejnil dvojslovný odkaz: "SOM SPÄŤ!"

Predmetný príspevok sprevádza 12-sekundové video, na ktorom sa Trump po víťazstve vo voľbách v roku 2016 prihovára k jasajúcemu davu. "Ospravedlňujeme sa, že sme vás nechali čakať. Je to komplikovaná záležitosť," hovorí Trump v klipe.

Trumpovi bol zakázaný prístup na Facebook, ako aj na ďalšie sociálne platformy - napríklad na Instagram a Twitter - po tom, ako 6. januára 2021 po jeho volebnej prehre so súperom Joeom Bidenom zaútočil dav jeho priaznivcov na Kapitol.

Trumpa následne obvinili zo šírenia volebných dezinformácií a podnecovania násilia. Spoločnosť Meta, ktorá vlastní Facebook aj Instagram, zrušila jeho zákazy v januári, ale Trump sa zatiaľ držal mimo.

Spoločnosť YouTube v piatok zrušila obmedzenia na Trumpovom účte. Twitter, na ktorom Trump počas svojho prezidentovania neustále publikoval, obnovil jeho účet vlani v novembri po tom, ako spoločnosť kúpil americký magnát Elon Musk.

Na Twitteri Trumpa sleduje viac ako 80 miliónov ľudí. Keď Meta v januári tohto roku oznámila, že Trump sa môže vrátiť na sociálnu sieť Facebook, zdôraznila, že exprezident bude "podliehať štandardom našej komunity".

"V prípade, že pán Trump bude zverejňovať ďalší obsah porušujúci pravidlá, obsah bude odstránený a bude mu pozastavená činnosť na jeden mesiac až dva roky - v závislosti od závažnosti porušenia predpisov," uviedol Nick Clegg, prezident spoločnosti Meta pre globálne záležitosti.

Okrem piatkového príspevku na Facebooku zostal Trump v uplynulých dvoch rokoch verný konzervatívnej platforme Truth Social, ktorú sám založil. Má tam však len zlomok počtu sledovateľov ako na Twitteri, všíma si DPA.

Trump (76) vlani oznámil, že sa v roku 2024 bude uchádzať o post prezidenta na svoje druhé funkčné obdobie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Biden: Zatykač ICC na Putina je oprávnený

Americký prezident Joe Biden v piatok vyhlásil, že vydanie zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina Medzinárodným trestným súdom (ICC) na základe obvinenia z vojnového zločinu za deportáciu ukrajinských detí je "oprávnené". Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Prezident povedal, že tento krok je "veľmi dôležitý", pričom poznamenal, že Spojené štáty nie sú členom ICC.

Zmienený trestný súd so sídlom v Haagu vydal v piatok zatýkací rozkaz na Putina pre jeho činy na Ukrajine. ICC v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, a to na základe príslušných článkov Rímskeho štatútu ICC.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil zatykač za neslýchaný a neprijateľný. Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev tento zatykač prirovnal k "toaletnému papieru".

Peskov uviedol, že Rusko, rovnako ako aj viaceré ďalšie krajiny, právomoc tohto súdu neuznáva a jeho rozhodnutia sú podľa Ruskej federácie z právneho hľadiska neplatné.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell označil zatykač, ktorý ICC vydal na Putina za vojnové zločiny na Ukrajine, za "dôležité rozhodnutie" pre medzinárodnú spravodlivosť a ukrajinský ľud, pripomína AFP.

"V Európskej únii sme vždy jasne hovorili, že osoby zodpovedné za nezákonnú agresiu proti Ukrajine musia byť postavené pred súd, a táto záležitosť ICC je len začiatkom procesu vyvodzovania zodpovednosti," povedal Borrell.

(tasr, red)

Minúta  |  

Zelenskyj označil zatykač na Putina za „historické rozhodnutie"

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil v piatok „historické" rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydať zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

„Historické rozhodnutie, ktorým sa začne historická zodpovednosť," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook.

ICC v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva, konkrétne detí, a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

„Bez rozkazu najvyššieho vodcu teroristického štátu by takúto zločinnú operáciu nebolo možné uskutočniť," poznamenal vo vyhlásení Zelenskyj.

Zároveň poďakoval tímu prokurátora ICC Karima Khana, ktorý v marci štvrtýkrát navštívil Ukrajinu. „Ďakujem tímu prokurátora Karima Khana, Medzinárodnému trestnému súdu a všetkým na celom svete, ktorí nám pomáhajú bojovať za spravodlivosť," uviedol ukrajinský prezident.

„Medzinárodné právo zakazuje okupačným mocnostiam premiestňovať civilistov z územia, na ktorom žijú, na iné územia. Na deti sa na základe Ženevského dohovoru vzťahuje osobitná ochrana," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré po vydaní zatykača zverejnil ICC v Haagu.

„S deťmi nemožno zaobchádzať ako s vojnovou korisťou," dodal predseda ICC, poľský sudca Piotr Hofmanski.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.