Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron skončí ako Ľudovít XVI., zastrájali sa demonštranti na mieste, kde kedysi stála gilotína

"Ľudovít XVI. bol sťatý, Macron, môžeme začať znova!" skandovali v noci z piatka na sobotu demonštranti proti dôchodkovej reforme francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na parížskom námestí Place de la Concorde. Práve tu počas francúzskej revolúcie popravili kráľa Ľudovíta XVI. V sobotu už polícia protesty na tomto námestí a tiež na bulvári Champs-Élysées zakázala.

Zákazu predchádzali dve noci nepokojov vyvolaných tým, že Macron zavádza nepopulárnu dôchodkovú reformu bez schválenia v dolnej komore parlamentu. Tam totiž zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov nemá dostatočnú podporu. Protestuje sa aj v ďalších mestách.

O rozhodnutí obísť parlament informovala poslancov vo štvrtok po troch stretnutiach s Macronom premiérka Élisabeth Bornová. Tí na to reagovali pokrikovaním, bučaním aj spevom Marseillaisy. "Nemôžeme si dovoliť hazardovať s budúcnosťou dôchodkov," vysvetlila Bornová poslancom.

Macron ešte predtým oznámil členom kabinetu, že návrh chcel pôvodne predložiť na schválenie Národnému zhromaždeniu, ale "finančné a hospodárske riziká tohto kroku by boli príliš veľké".

Z pohŕdania občanmi obviňovali Macrona počas protestov hnutia žltých viest. V druhom volebnom období sa chcel zbaviť tohto imidžu.

https://www.youtube.com/watch?v=r6TKeRg3Aew

Senát reformu schválil ešte vo štvrtok. Keďže však Macron nemá v dolnej komore parlamentu väčšinu, rozhodol sa využiť možnosť, ktorú prezidentovi ponúka gaullistická ústava z roku 1958. Podľa článku 49.3 sa moc v štáte sústreďuje primárne okolo prezidenta a má prednosť aj pred parlamentom.

Poslanci Národného zhromaždenia na tento postup reagovali dvoma návrhmi na vyslovenie nedôvery Macronovi. Malo by sa o nich hlasovať na budúci týždeň. Podľa pozorovateľov však nemajú veľkú šancu na úspech, keďže opozícia je príliš rozdrobená.

"Názor, že nežijeme v demokracii, sa objavuje čoraz častejšie. Na sociálnych sieťach je prítomný stále – sčasti ako konšpiračná teória, sčasti ako vyjadrenie úzkosti," cituje denník The New York Times politológa Nicolasa Tenzera z Parížskeho inštitútu politických vied.

Poznamenávajúc, že za posledné dve desaťročia bol Macron prvým prezidentom, ktorému sa podarilo vo voľbách vo Francúzsku obhájiť úrad, americký denník hodnotí, že sa mu zároveň podarilo zničiť dva stranícke piliere povojnového štátu: socialistov i gaullistov. Nenávidia ho preto stredoľavé i stredopravé strany, o stranách na vzdialenejších okrajoch spektra ani nehovoriac.

Vo funkcii má byť do roku 2027 a zrejme bude čoraz osamotenejší. Budúcnosť zrejme nemá ani jeho strana Obnova, ktorú sám pred siedmimi rokmi založil pod názvom Republika, vpred! Malo to byť progresívne hnutie spájajúce pravicu a ľavicu, ale zrejme zostane iba dopravným prostriedkom, ktorý Macronovi poslúžil na ceste do Elyzejského paláca.

(red)

https://standard.sk/333771/francuzsko-zakazalo-protesty-oproti-parlamentu-po-tom-co-macronova-vlada-zavadza-dochodkovu-reformu/
Minúta  |  

Politici vyjadrili ľútosť nad požiarom v Banskej Štiavnici, ocenili pomáhajúcich

Viacerí politici vyjadrili ľútosť nad požiarom v Banskej Štiavnici. Ocenili zároveň prácu hasičov, záchranárov, vojakov či dobrovoľníkov. Vyplýva to z ich vyjadrení na sociálnej sieti.

Hasičov a vojakov vyzdvihla aj dočasne poverená ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.

Ľútosť nad požiarom vyjadril tiež líder opozičnej SaS Richard Sulík. "Moja milovaná Štiavnica. Ďakujem za každý milimeter z teba, ktorý sa podarí zachrániť," skonštatoval.

Predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini zase verí, že "požiarnici a záchranári urobia všetko preto, aby boj so živlom zvládli".

Zakladateľku vznikajúcej strany Jablko Luciu Ďuriš Nicholsonovú podľa vlastných slov mrzí, že nie je v Banskej Štiavnici, aby pomohla. Dúfa, že sa mesto z požiaru zotaví.

Požiar na námestí v Banskej Štiavnici vypukol v dopoludňajších hodinách v historickej budove, v ktorej sídli známa turistická atrakcia. Postupne sa rozšíril aj na ďalšie objekty v centre mesta. Na mieste zasahujú desiatky profesionálnych aj dobrovoľných hasičov, vojaci i vojenskí hasiči.

(tasr)

Minúta  |  

Putin podpísal zákon o zákaze diskreditácie žoldnierov bojujúcich na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu podpísal zákon, ktorý zakazuje „diskreditáciu" a šírenie „falošných správ" o dobrovoľníkoch a žoldnieroch zúčastňujúcich sa vo vojne na Ukrajine.

Zmenou trestného zákonníka tak rozšíril doterajšiu legislatívu prijatú na začiatku invázie na Ukrajinu, podľa ktorej je zakázané šíriť falošné správy o ruských ozbrojených silách.

Za porušenie týchto zákazov hrozí v Rusku trest do 15 rokov väzenia.

Nový zákaz Putin podpísal v čase, v ktorom sa príslušníci žoldnierskej Wagnerovej skupiny stali pechotou v rámci ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny.

(sita)

Minúta  |  

Smer prekladá návrh na stanovisko k podpore diplomatického riešenia vojny na Ukrajine

Poslanci za stranu Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) predkladajú do parlamentu návrh na schválenie stanoviska k podpore diplomatického riešenia vojenského konfliktu na Ukrajine a k ohrozeniu ekonomických záujmov Európskej únie, jej členských štátov a občanov v kontexte tohto konfliktu.

Medzi predkladateľmi sú aj traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa zo strany Život – Národná strana. Skupina poslancov navrhuje schváliť, že „Slovenská republika podporuje v európskej politike uvážlivý prístup, ktorý neeskaluje napätie na Ukrajine, nepodporuje nárast vojenských aktivít jednej zo strán vojenského konfliktu. Predovšetkým preferuje diplomatické riešenie, ktoré primerane zohľadňuje záujmy oboch strán vojenského konfliktu.“

V návrhu stanoviska sa píše, že pre Slovenskú republiku sú neprijateľné neadekvátne opatrenia v európskej politike, ktoré by priamo alebo nepriamo viedli k ohrozeniu ekonomických záujmov Európskej únie, jej členských štátov a občanov. Poslanci žiadajú dočasne poverenú vládu, aby pri rokovaniach a hlasovaniach v orgánoch Európskej únie dôsledne rešpektovala toto stanovisko Národnej rady SR a tiež ústavné obmedzenia vyplývajúce z toho, že je dočasne poverená. Podľa ich názoru prezidentka Zuzana Čaputová nepoverila vládu na výkon kompetencie, ktorá by jej umožňovala rozhodnúť v takej zásadnej otázke vnútornej a zahraničnej politiky, akou je poslanie stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu.

(sita)

Minúta  |  

Erdogan: Ukrajina a Rusko sa dohodli na predĺžení dohody o vývoze obilnín

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu oznámil predĺženie dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more aj po invázii Ruska na Ukrajinu. Na predĺžení dokumentu, ktorý mal prestať platiť 19. marca, sa pri rozhovoroch dohodli obe tieto krajiny. Ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov uviedol, že dohoda bola predĺžená o 120 dní. Rusko však hovorí iba o 60-dňovom predĺžení. Turecko a OSN nespresnili, na ako dlho dohodu predĺžili.

"Pri našich rozhovoroch s oboma stranami sme zaistili predĺženie dohody, ktorá mala vypršať 19. marca," povedal Erdogan vo vysielaní tureckej televízie, len niekoľko hodín pred tým, ako mala dohoda o polnoci prestať platiť.

Erdogan sa poďakoval Ukrajine, Rusku a OSN za ich snahu dosiahnuť dohodu, ktorú označil za "životne dôležitú pre stabilitu zásobovania sveta potravinami".

"Sme vďační Antóniovi Guterresovi, Organizácii Spojených národov, prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ministrovi Hulusimu Akarovi a všetkým našim partnerom za to, že sa držia podmienok dohody," napísal na Twitteri ukrajinský minister Kubrakov. "Vďaka nášmu spoločnému úsiliu už bolo na svetové trhy dopravených 25 miliónov ton ukrajinských obilnín," dodal.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v sobotu vyhlásila, že Moskva sa dohodla na 60-dňovom predĺžení. "Vidíme správy od aktérov obilninovej dohody, že bola predĺžená o 120 dní. My opakovane tvrdíme…, že ruská strana upozorňovala všetkých aktérov dohody, že sa predlžuje o 60 dní," citovala Zacharovovú ruská tlačová agentúra Interfax.

Dohoda umožní prúdenie obilnín z Ukrajiny do štátov v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii, kde silnie hrozba hladomoru a nárast cien potravín spôsobuje schudobnenie ďalších ľudí.

V rámci dohody dosiaľ vyše 800 lodí dopravilo na svetové trhy 25 miliónov ton obilnín, informoval turecký prezident.

Čiernomorská obilninová iniciatíva bola prvýkrát dohodnutá vlani v júli na rokovaniach Turecka, OSN, Ukrajiny a Ruska, a potom bola ešte predĺžená v novembri. V prípade, že by sa nedosiahlo ďalšie predĺženie, vypršať mala už o niekoľko hodín.

Dohoda uvoľňuje milióny ton obilnín a ďalších potravín, ktoré by inak uviazli na Ukrajine, a to z dôvodu ruskej invázie a blokády ruských bojových lodí.

Umožňuje prevoz cez tri čiernomorské ukrajinské prístavy, pričom Turecko hrá úlohu koordinátora.
Ukrajinský vicepremiér Olexander Kubrakov v tvíte v sobotu napísal, že dohoda bola predĺžená o 120 dní, ale Erdogan takéto predĺženie nepotvrdil. Ukrajina, Turecko a OSN presadzovali 120-dňové predĺženie, ale Rusko chcelo obnovenie dohody len o 60 dní.

(tasr, red)

Minúta  |  

Francúzsko zakázalo protesty oproti parlamentu. Po tom, čo Macronova vláda zavádza dôchodkovú reformu

Francúzska polícia v sobotu zakázala protesty na parížskom námestí oproti parlamentu. Zákazu predchádzali dve noci nepokojov vyvolaných tým, že vláda prezidenta Emmanuela Macrona zavádza nepopulárnu dôchodkovú reformu bez toho, aby o nej hlasovala dolná komora parlamentu. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

"Keďže hrozí vážne riziko narušenia verejného poriadku…, zakázané sú všetky zhromaždenia na verejnom priestranstve na námestí Place de la Concorde a v jeho okolí, ako aj v oblasti bulváru Champs-Élysées," oznámila parížska polícia. Námestie Place de la Concorde sa nachádza na východnom konci bulváru Champs-Élysées.

Francúzsko sa v sobotu chystá na víkendové protesty po dvoch nociach nepokojov. Zvolali ich odbory. Macronova vláda vo štvrtok totiž aktivovala článok 49.3 francúzskej ústavy, ktorý vláde umožňuje zaviesť niektoré zákony dekrétom, teda bez hlasovania v dolnej komore parlamentu.

Tento krok vyvolal hnev niektorých politických strán, ako aj protesty v uliciach. Situácia predstavuje pre prezidenta Macrona jednu z najväčších výziev počas necelého roka jeho druhého, a posledného, funkčného obdobia.

Opoziční zákonodarcovia podali už dva návrhy na vyslovenie nedôvery vláde premiérky Élizabeth Bornovej po tom, čo dôchodkovú reformu zaviedla dekrétom. Návrhy na vyslovenie nedôvery sa majú v parlamente predebatovávať v pondelok popoludní, uviedli parlamentné zdroje.

Opozícia dúfa, že získa dostatočnú podporu, aby zosadila kabinet a zrušila zákon zvyšujúci vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Pokojné zhromaždenie proti dôchodkovej reforme sa v sobotu už začal v meste Compiegne severne od Paríža a demonštrácia je v hlavnom meste Paríž plánovaná na 18.00 SEČ.

Úrad starostky francúzskej metropoly Anne Hidalgovej v piatok napríklad informoval, že v uliciach Paríža leží podľa odhadov 10-tisíc ton nevyzbieraného odpadu v dôsledku štrajku zamestnancov firmy zodpovednej za odvoz komunálneho odpadu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.