Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér Heger pre požiar v Banskej Štiavnici zvolá mimoriadne zasadnutie vlády

Predseda vlády SR Eduard Heger zvolá mimoriadne zasadnutie vlády k vyčleneniu prostriedkov na riešenie následkov sobotňajšieho požiaru v Banskej Štiavnici. Informuje o tom na sociálnej sieti Ministerstvo Životného prostredia SR. Zároveň uvádza, že najzávažnejšie škody požiar spôsobil na budove Berggerichtu.

„Predpokladáme, že rozsah škôd na Berggerichte bude fatálny. Ohrozená môže byť aj statika budovy, jej stav posúdi v najbližších hodinách statik," uviedol rezort. s tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude nevyhnutné odstrániť torzo strešnej konštrukcie, ktorá sa na mnohých miestach prepadla do vlastnej budovy.

Hovorkyňa rezortu vnútra Zuzana Eliášová v tejto súvislosti povedala, že situácia je v Štiavnici momentálne stabilizovaná, prebieha likvidácia a lokalizácia ohnísk spolu s opatreniami na zamedzenie opätovného rozšírenia požiaru. „Požiar sa v sobotu postupne rozšíril z jednej budovy aj na ďalšie objekty v centre mesta, celkovo na sedem budov. Na mieste bojovali s ohňom profesionálni a dobrovoľní hasiči. Pri udalosti taktiež zasahovali profesionálni vojaci, Polícia SR, dobrovoľníci, zamestnanci samosprávy, Červený Kríž, zamestnanci zasiahnutých budov, zamestnanci okresných úradov Banská Štiavnica a Banská Bystrica," povedala hovorkyňa. Na miesto boli podľa nej povolaní aj zamestnanci Kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany v Slovenskej Ľupči, ktorí vykonávali meranie ovzdušia s negatívnym výsledkom.

Zároveň Eliášová zdôraznila, že pri mimoriadnej situácií nedošlo k následkom na živote a zdraví okrem miernej intoxikácie jedného príslušníka, a to hasiča dobrovoľníka. „V dôsledku požiaru primátorka mesta Banská Štiavnica vyhlásila mimoriadnu situáciu k 18. marcu 09:30 . Obyvateľstvo bolo varované miestnym rozhlasom," dodala hovorkyňa.

(sita)

Minúta  |  

Úročenie hypoték bude ešte rásť, kroky ECB zohľadňujú s oneskorením

Prenos zvýšenia sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) do úročenia úverov je oneskorený, ich aktuálne úroky tak ešte naplno nezohľadňujú predchádzajúce sprísnenia menovej politiky. Banka pritom tento týždeň opäť zvýšila svoje sadzby a očakáva sa, že nejde o poslednú zmenu v tomto roku. Znamená to, že úročenie hypoték bude rásť aj počas ďalších mesiacov, upozornil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Pripomenul, že v januári tohto roka priemerná sadzba nových hypoték na Slovensku dosiahla 3,75 percenta a oproti decembru vzrástla o 0,2 percentuálneho bodu (p. b.). Ak nepríde zásadný pozitívny impulz v podobe poklesu jadrovej inflácie niekoľko mesiacov po sebe, ECB podľa Búlika zdvihne v tomto roku sadzby pravdepodobne celkovo o 1,5 p. b. "Aktuálny vývoj smeruje k tomu, že Slováci si budú na bývanie koncom roka požičiavať s priemerným úrokom 5 % a ak sa na vývoji nič nezmení, v budúcom roku sa sadzby posunú smerom k 6 percent," predpokladá analytik.

Kto teda v súčasnosti potrebuje bývať, nemá podľa neho dôvod čakať na lepšie podmienky pri hypotéke, keďže tie najbližší rok až dva nenastanú. "Ľuďom odporúčam nechať si hypotéku schváliť čím skôr a následne využiť obdobie 6 až 12 mesiacov, ktoré niektoré banky poskytujú pre nájdenie nehnuteľnosti. Týmto prístupom majú ľudia šancu nájsť vhodnú nehnuteľnosť a pokúsiť sa vyjednať čo najlepšiu cenu, a zároveň majú istotu, že budú čerpať úver s pôvodnou sadzbou," vysvetlil odborník.

Zároveň upozornil, že úročenie vkladov sa napriek viacnásobnému zvýšeniu sadzby ECB za posledný rok príliš nezvýšilo. Rozdiel medzi úrokom na sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch a sadzbami na medzibankovom trhu tak zostáva vysoký. "Pre banky rozhodne dáva zmysel, aby začali vklady opäť vo väčšej miere využívať ako zdroj pre poskytovanie hypoték a ďalších úverov. Tým pádom by úrokové sadzby z vkladov mali ísť jednoznačne nahor," očakáva Búlik.

Zvýšenie sadzieb ECB bude naďalej tlmiť ekonomickú aktivitu v celej eurozóne, a teda aj na Slovensku, predpokladá makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Pohyb úrokových sadzieb smerom nahor tlmí dopyt po tovaroch a službách zo strany spotrebiteľov, čo bude mať negatívny dopad na celkový výsledok hospodárstva.

"Na druhej strane, rast ekonomiky podporia investície a európske peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. Máme za to, že slovenská ekonomika bude rásť v tomto roku o 1,5 percenta, čo je nad úrovňou rastu, ktorý ECB predikuje pre celú eurozónu (1 percento)," dodal analytik.

(tasr)

Minúta  |  

Výsledky slovenského zdravotníctva voči okolitým stredoeurópskym krajinám zaostávajú, priznáva vládny materiál

Výsledky slovenského zdravotníctva zaostávajú za západoeurópskymi zdravotnými systémami ako aj voči okolitým stredoeurópskym krajinám. V Národnom programe reforiem SR na rok 2023 to priznáva Ministerstvo financií SR. Upozorňuje na to, že podobne ako vo vyspelých krajinách výdavky na zdravotníctvo rastú výraznejšie ako slovenská ekonomika.

V materiáli, ktorý vláda každoročne zasiela Európskej komisii, rezort financií vyzdvihuje výrazné zvýšenie mzdového ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, ako aj zvýšenie finančných zdrojov pre ambulantnú starostlivosť. Pozornosť upriamuje aj na novelu liekovej legislatívy, ktorou sa má podporiť vstup inovatívnych liekov na slovenský trh. Kľúčovým opatrením pre zefektívnenie financovania v sektore je podľa ministerstva financií pokračovanie zavádzania DRG mechanizmu a optimalizácia siete nemocníc.

Na konci minulého roka začal rezort zdravotníctva s realizáciou prvej fázy kategorizácie nemocníc. V zdravotníctve sa podľa materiálu od tohto roku zavádzajú aj dôležité systémové zmeny v regulácii verejného zdravotného poistenia. V rámci plánu obnovy a odolnosti sa odštartovali prvé kroky na podporu všeobecnej ambulantnej starostlivosti formou príspevkov pre ambulancie. Na zlepšenie infraštruktúry v zdravotníctve boli vlani schválené plány na výstavbu nových nemocníc. „V oblasti dlhodobej starostlivosti sa pozornosť venuje zvyšovaniu kvality služieb cez reformu dohľadu nad ich poskytovaním, ale navyšujú sa aj zdroje na budovanie kapacít a adekvátnejšiu úhradu za poskytované služby zdravotnými poisťovňami," uvádza sa v národnom programe reforiem.

(sita)

Minúta  |  

ZMOS začne v pondelok koordinovať pomoc pre Banskú Štiavnicu

V pondelok 20. marca na rokovaní Komory miest Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a predsedov regionálnych združení celej SR začne združenie s organizáciou pomoci pre požiarom postihnutú Banskú Štiavnicu. Informoval o tom predseda Komory miest ZMOS, podpredseda ZMOS a primátor mesta Partizánske Jozef Božik.

„Komora miest ZMOS ako aj celé ZMOS vyjadruje veľkú ľútosť nad tragédiou, ktorá sa odohrala v našom členskom meste Banská Štiavnica. Banská Štiavnica je slovenským historickým klenotom a uvedomujeme si, že náprava škôd spôsobená veľkým požiarom bude dlhodobá a finančne nesmierne náročná," uviedol Božik. Zároveň vyjadril spoluúčasť primátorke Štiavnice Nadežde Babiakovej i občanom mesta a poďakovanie za osobnú angažovanosť a nasadenie pri zachraňovaní historických stavieb a artefaktov všetkým zložkám štátu, samosprávy i občanom. „Dôležitými národnými i spoločenskými hodnôt sú solidarita a spolupatričnosť a tie chceme spoločne prejaviť aj ako obecné i mestské územné samosprávy," dodal podpredseda ZMOS.

Sobotňajší požiar v Banskej Štiavnici zasiahol a poškodil sedem budov. Pri požiari zhoreli v niekoľkých budovách aj viaceré poschodia. Nasadených bolo 70 hasičov, 80 vojakov a záchranári. Ošetrený jeden zo zasahujúcich hasičov, no k ujme na zdraví, ani na životoch nedošlo.

(sita)

Minúta  |  

Voliči v Čiernej Hore rozhodujú o novom prezidentovi, kandiduje aj Djukanovič

Čierna Hora rozhoduje v nedeľu o novom prezidentovi krajiny. Úradujúca hlava štátu Milo Djukanovič si zmeria sily so šiestimi vyzývateľmi vrátane štyroch z prosrbského tábora, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Hlasovacie miestnosti sa v tejto balkánskej krajine otvorili o siedmej hodine ráno a prvé výsledky sa očakávajú v noci na pondelok. O prezidentovi sa podľa predpokladov rozhodne až v druhom kole 2. apríla medzi kandidátmi, ktorí v nedeľu obsadia prvé a druhé miesto.

Podľa prieskumov je otázka, kto povedie tento členský štát Severoatlantickej aliancie (NATO) so zhruba 625-tisíc obyvateľmi, viac-menej otvorená, píše DPA. Samotný Djukanovič zastával vysokopostavené funkcie v čiernohorskej vláde za uplynulé tri desaťročia. Od roku 1991 absolvoval šesť funkčných období na poste premiéra. V prípade volebného víťazstva v aktuálnych voľbách to bude jeho tretie funkčné obdobie na poste prezidenta.

Prezident má v Čiernej Hore z veľkej časti reprezentatívnu úlohu, podľa analytikov však môže nedeľňajšie hlasovanie priniesť potenciálny zlom. Favoritom je práve úradujúca hlava štátu Djukanovič, ktorý je aj architektom vyhlásenia nezávislosti Čiernej Hory od Srbska v roku 2006. Pre krajinu zaistil aj členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) a pripravil ju na cestu k členstvu v Európskej únii.

Oponenti však Djukanoviča a jeho Demokratickú stranu socialistov (DPS) obviňujú z korupcie a väzieb na organizovaný zločin. Samotný prezident tieto tvrdenia ostro popiera. Jeho najvážnejším protikandidátom v nedeľných voľbách bude pravdepodobne predseda proruskej opozičnej strany Demokratický front Andrija Mandič.

Djukanovič v piatok dva dni pred prezidentskými voľbami vypísal v krajine aj predčasné parlamentné voľby na 11. júna. Vypršala totiž trojmesačná lehota, ktorú mal dezignovaný premiér a bývalý vysokopostavený diplomat Miodrag Lekič na sformovanie nového kabinetu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin po Kryme navštívil aj Mariupol

Šéf Kremľa Vladimir Putin navštívil okupovaný Mariupol. Stalo sa tak skoro rok po tom, ako Moskva deklarovala dobytie tohto strategicky významného prístavného mesta na juhu Ukrajiny. TASR informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvolala na nedeľňajšie správy ruských štátnych médií.

Ide o prvú cestu ruského lídra do oblasti Donbasu od ruského vpádu na Ukrajinu vo februári minulého roka.

Putin priletel do Mariupola vrtuľníkom a následne sa previezol autom po meste, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na Kremeľ.

Putin pricestoval do Mariupola po prekvapivej sobotňajšej návšteve Krymského polostrova, ktorú uskutočnil pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie.

V Mariupole navštívil rôzne miesta, hovoril s miestnymi obyvateľmi a podľa ruských štátnych médií mu bola predložená správa o postupe rekonštrukčných prácach v tomto meste, ktoré bolo v dôsledku takmer tri mesiace trvajúcich ruského obliehania z veľkej časti zničené.

Ťažké boje o prístavné mesto Mariupol v Doneckej oblasti vypukli bezprostredne po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára 2022. Poslední obrancovia padli do ruského zajatia 20. mája.

https://standard.sk/333761/putin-pricestoval-na-krym-na-vyrocie-anexie/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.