Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fínsky prezident pripustil možnosť, že jeho krajina vstúpi do NATO skôr ako Švédsko

Švédsko nebude v zraniteľnej bezpečnostnej situácii, hoci by Fínsko do Severoatlantickej aliancie vstúpilo prvé. „Je možné, že Fínsko vstúpi do NATO pred Švédskom," povedal fínsky prezident Sauli Niinistö v rozhovore pre švédskeho verejnoprávneho vysielateľa SVT, ktorý odvysielali v nedeľu.

„Mali by sme odmietnuť ponuku Turecka na ratifikáciu? Znie to trochu bláznivo. Bola by to strašne náročná situácia, ak by sme Ankare povedali ‘nie’," povedal fínsky prezident. Niinistö tak poukázal na svoju piatkovú návštevu v Ankare, počas ktorej turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan povedal, že jeho vláda bude napredovať v procese ratifikácie prihlášky Fínska do NATO.

Fínsko a Švédsko požiadali o členstvo v NATO pred desiatimi mesiacmi krátko po tom, ako Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. Podľa pravidiel NATO musia rozšírenie aliancie jednomyseľne schváliť všetci jej terajší členovia.

Niinistö dodal, že Fínsko, Švédsko a Dánsko v súčasnosti separátne rokujú s USA o bezpečnostných otázkach v snahe dosiahnuť bilaterálne vojenské pakty podobné tomu, ktorý už skôr s Washingtonom uzavrelo Nórsko.

„Myslím si, že to je veľká zmena, takmer väčšia ako členstvo v NATO," vyjadril sa fínsky prezident o prebiehajúcich rokovaniach s USA, keď dostal otázku, čo bude s bezpečnosťou Švédska, ak sa rozhovory o vstupe do NATO budú naťahovať. „Znamená to veľa, ak my všetci (škandinávske štáty) budeme mať priame a dosť podobné (vojenské) dohody s USA," dodal.

(sita)

Minúta  |  

Srbský prezident Vučič kritizoval zatykač ICC na Putina

Vydanie medzinárodného zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina bude mať negatívne dôsledky a len predĺži vojnu na Ukrajine. Na nedeľňajšej tlačovej konferencii v Belehrad to podľa agentúry AP uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič.

"Myslím si, že vydanie zatykača na Putina... bude mať nepriaznivé politické dôsledky a svedčí o tom, že existuje veľká neochota hovoriť o mieri, o prímerí a záchrane ľudských životov," povedal Vučič.

"Pýtam sa — keď ste ho teraz obvinili z vojnových zločinov, s kým budete teraz hovoriť (o mieri)?" pokračoval. "Alebo možno neuzavriete mier, ale všetci čakáte na porážku. Naozaj si myslíte, že je možné poraziť Rusko za mesiac, za tri mesiace alebo za rok?" spýtal sa Vučič a dodal: "Niet pochýb o tom, že cieľom tých, ktorí to urobili, je sťažiť Putinovi komunikáciu, aby každý, kto s ním bude hovoriť, vedel, že je obvinený z vojnových zločinov."

Na otázku, či bude Putin zatknutý, ak príde do Srbska, Vučič odpovedal, že je to "zbytočná otázka, pretože je jasné, že pokiaľ bude vojna pokračovať, Putin nemá kam ísť".

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu v piatok vydal zatykač na Putina za spáchanie vojnových zločinov. Šéf Kremľa podľa ICC nesie osobnú zodpovednosť za nezákonné deportácie detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska počas invázie ruskej armády, ktorá sa začala takmer pred 13 mesiacmi.

Hoci sa Srbsko chce stať členom Európskej únie, udržiava úzke vzťahy s Ruskom a je jediným európskym štátom, ktorý sa odmietol pripojiť k medzinárodným sankciám voči Moskve.

Vučič je odporcom medzinárodných súdov stíhajúcich páchateľov vojnových zločinov. Bol popredným predstaviteľom ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS), ktorej vodca Vojislav Šešelj a niekoľko ďalších členov boli súdení za vojnové zločiny spáchané počas vojen v 90. rokoch.

(tasr)

Minúta  |  

V prípade zavedenia normy Euro 7 bude musieť Škoda zrušiť tritisíc pracovných miest

V prípade zavedenia emisnej normy Euro 7 v jej dnešnej podobe by česká automobilka Škoda Auto musela zrušiť okolo tritisíc pracovných miest a prestať vyrábať niektoré modely, varoval v nedeľu v televíznej diskusii člen predstavenstva Škody pre predaj a marketing Martin Jahn. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Navrhovaná norma Euro 7, o ktorej krajiny EÚ a zákonodarcovia začnú rokovať tento rok, má sprísniť limity emisií škodlivých látok. Automobilky varujú, že nová norma by neúnosne zvýšila náklady na vývoj.

"Ak sa Euro 7 schváli v tejto podobe, pre Škodu Auto by to znamenalo, že musíme zatvoriť jeden závod, pretože by sme prestali vyrábať menšie modely - Fabia, Scala, Kamiq - to znamená, že by to zasiahlo minimálne tritisíc pracovných miest," uviedol Jahn. V rámci celého dodávateľského reťazca v Česku by podľa neho mohlo prísť o prácu až 10-tisíc ľudí.

Na spomínané menšie modely pripadala v roku 2022 takmer tretina dodávok značky Škoda zákazníkom.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: V Čunove našli v aute zastreleného muža

Bratislavskí policajti našli v sobotu 19. marca v popoludňajších hodinách blízko obce Čunovo v Bratislavskom kraji telo muža, ktorý mal na hrudníku strelné poranenia. Ako ďalej informoval portál televízie Joj noviny.sk, na mieste bola polícia a koroner.

"Hliadkou Policajného zboru bolo krátko po 14:00 nájdené osobné motorové vozidlo značky Škoda SuperB v blízkosti obce Čunovo. Vo vozidle sa nachádzalo telo 46-ročného muža bez známok života, so strelným poranením v oblasti hrudníka," uviedol pre televíziu hovorca Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff. Zároveň bola podľa neho vo vozidle nájdená aj krátka strelná zbraň. „Ohliadajúci lekár na mieste nariadil vykonanie pitvy tela muža. Zo strany povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci bolo v tejto súvislosti začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia," dodal hovorca.

(sita)

Minúta  |  

Švajčiarsko uvažuje o úplnom alebo čiastočnom zoštátnení Credit Suisse

Švajčiarsko uvažuje o úplnom alebo čiastočnom zoštátnení problémovej Credit Suisse. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Podľa zdrojov oboznámených so záležitosťou považujú švajčiarske orgány plné alebo čiastočné zoštátnenie Credit Suisse za jedinú reálnu možnosť, okrem prevzatia najväčšou domácou bankou UBS.

Švajčiarsko uvažuje buď o úplnom prevzatí banky, alebo o tom, že by v Credit Suisse malo významný podiel, ak by prevzatie zo strany UBS stroskotalo, a to z dôvodu komplikovanosti transakcie a krátkeho časového rámca, uviedli zdroje.

Situácia je veľmi premenlivá a môže sa ešte zmeniť. Čas sa však kráti, keďže švajčiarske regulačné úrady chcú nájsť riešenie pre Credit Suisse do pondelkového (20. 3.) otvorenia ázijských trhov.

Dôvodom snáh o nájdenie urgentného riešenia sú podľa jedného zo zdrojov rýchlo sa zhoršujúce vyhliadky Credit Suisse, ktorá v uplynulom období čelila odlevu v objeme 10 miliárd USD (9,4 miliardy eur) denne. Regulačné orgány sa preto obávajú, že banka by sa už na budúci týždeň mohla dostať do platobnej neschopnosti, čo by ešte prehĺbilo turbulencie v bankovom sektore a zasiahlo aj ďalšie finančné inštitúty.

Švajčiarske ministerstvo financií sa k situácii odmietlo vyjadriť. Najväčšia švajčiarska banka UBS v nedeľu ráno ponúkla za problémovú dvojku na domácom trhu až miliardu USD. Credit Suisse ju však odmieta ako príliš nízku. UBS okrem toho požaduje od vlády záruky vo výške približne 6 miliárd USD proti rizikám, ktoré s prevzatím súvisia.

Akcia Credit Suisse v piatok (17. 3.) uzavrela so stratou 8 % na 1,86 CHF, čo zodpovedá trhovej kapitalizácii 7,4 miliardy CHF (7,5 miliardy eur). UBS ponúkla za akciu Credit Suisse len 0,25 CHF.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Kosovo a Srbsko dospeli k dohode; zatiaľ však nič nepodpísali

Kosovo a Srbsko sa po maratónskych 12-hodinových rokovaniach v sobotu dohodli na implementácii dohody EÚ o normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami. Oznámil to v nedeľu šéf zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Josep Borrell, ktorý zároveň označil rozhovory za "ťažké". TASR informuje na základe správy agentúry HINA.

Na rokovaniach v starobylom severomacedónskom meste Ochrid sa v sobotu okrem Borrella zúčastnili srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti, ako aj osobitný predstaviteľ EÚ pre kosovsko-srbský dialóg, slovenský diplomat Miroslav Lajčák. K dohode sa podľa Borrella dospelo v súvislosti s vytvorením poloautonómnych obcí so srbskou väčšinou.

Vučič po rozhovoroch vyhlásil, že sa dospelo k istej dohode, avšak zdôraznil, že žiaden dokument nepodpísal. Médiá následne citovali aj Kurtiho, podľa vyjadrení ktorého sa Srbsko podpísaniu dohody vyhýba.

Rokovania sa uskutočnili pod záštitou Európskej únie s cieľom dohodnúť sa na implementácii dohody o vzťahoch medzi Srbskom a Kosovom, ktorú navrhol Brusel, pripomína HINA.

Normalizáciu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou značne podporujú aj Spojené štáty. Osobitný vyslanec USA pre Západný Balkán Gabriel Escobar v nedávnom rozhovore vyjadril názor, že "neexistuje cesta do Európy bez vzájomného uznania všetkých krajín".

Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008. Vučič však vyhlásil, že kým bude vo funkcii prezidenta, nepodpíše žiadne priame ani nepriame uznanie Kosova, ako ani jeho členstvo v Organizácii Spojených národov (SN). V najnovšom západnom návrhu sa vzájomné uznanie Srbska a Kosova, ako ani prijatie Prištiny do OSN spomínať nebude. Uvádza sa v ňom však to, že Srbsko prestane brániť prijatiu Kosova do medzinárodných organizácií.

Plná implementácia takéhoto návrhu de facto povedie k uznaniu nezávislosti Kosova Belehradom, konštatuje agentúra APA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.