Preskočiť na obsah
Minúta  |  

S pozitívnym testom môžete ísť medzi ľudí. Mikasov úrad zrušil povinnú covidovú izoláciu

Osoby pozitívne testované na ochorenie COVID-19 od pondelka nemusia zostávať v povinnej päťdňovej izolácii. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), ktorá túto povinnosť zrušila.

"Ochorenie si v súčasnosti nevyžaduje povinnú izoláciu vzhľadom na aktuálne cirkulujúce varianty SARS-CoV-2 a na podiel ľudí, ktorí COVID-19 prekonali a/alebo boli kompletne zaočkovaní. Ochorenie COVID-19 sa tak v tomto smere dostáva na úroveň ostatných akútnych respiračných ochorení, pri ktorých sa ľudia chránia sami, s ohľadom na vlastné zdravie, ale aj na ochranu zraniteľných skupín," uviedol hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Pacienti by sa však mali, tak ako pri iných akútnych respiračných ochoreniach, riadiť pokynmi svojho lekára a liečiť sa doma. "Ak ste chorí, nechoďte do práce, školy či do iných kolektívov a iných verejných priestorov. COVID-19 je infekčné ochorenie a hoci domáca izolácia už nebude povinná, berte ohľad na svoje vlastné zdravie a na zdravie zraniteľných skupín," upozornil Mikas. V prípade nutnosti ísť von, napríklad po lieky, treba dbať na správne nosenie respirátora i hygienu rúk.

Vyhláška k prekrytiu horných dýchacích ciest zostáva nateraz v platnosti. "V súčasnosti má stále opodstatnenie – ešte máme relatívne vysokú chorobnosť na akútne respiračné ochorenia," ozrejmil Mikas. Respirátor je aktuálne povinný pre personál i návštevníkov zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb, pacientov v čakárňach u lekára a zákazníkov lekární.

(tasr)

Minúta  |  

O novom prezidentovi Čiernej Hory rozhodne až druhé kolo volieb

O novom prezidentovi Čiernej Hory rozhodne až druhé kolo volieb, ktoré sa uskutoční 2. apríla. V nedeľňajšom prvom kole nezískal totiž žiadny zo siedmich kandidátov potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na odhady Centra pre monitorovanie a výskum (CeMI) založené na reprezentatívnej vzorke odovzdaných hlasov.

Podľa CEMI získal najviac hlasov — 35,3 percenta — úradujúci prezident Milo Djukanovič.

Na druhom mieste skončil bývalý minister hospodárstva a proeurópsky orientovaný ekonóm Jakov Milatovič, ktorý dostal vyše 29 percent hlasov. Prosrbský a proruský politik a predseda opozičnej strany Demokratický front Andrija Mandič skončil tretí so ziskom viac ako 19 percent hlasov.

Do druhého kola postupujú kandidáti z prvých dvoch miest. Oficiálne výsledky však budú pravdepodobne zverejnené až o niekoľko dní, kým sa nevyhodnotia sťažnosti na nezrovnalosti pri hlasovaní.

Djukanovič je veteránom čiernohorskej politiky, v ktorej sa pohybuje už 33 rokov. Od roku 1991 bol šesťkrát premiérom. V prípade ďalšieho víťazstva v prezidentských voľbách to bude jeho tretie funkčné obdobie na poste prezidenta.

Oponenti obviňujú Djukanoviča a jeho stredoľavicovú Demokratickú stranu socialistov (DPS) z korupcie, prepojenia na organizovaný zločin a z toho, že krajinu s približne 620.000 obyvateľmi riadi ako svoj osobný majetok. Djukanovič tieto obvinenia odmieta.

Vo štvrtok Djukanovič rozpustil parlament a na druhý deň vypísal predčasné parlamentné voľby na 11. júna.

Po invázii ruskej armády na Ukrajinu sa Čierna Hora pripojila k sankciám EÚ voči Moskve. Kremeľ následne zaradil Čiernu Horu na svoj zoznam nepriateľských štátov.

(tasr)

Minúta  |  

Si Ťin-pching tvrdí, že čínsky mierový plán odráža záujmy svetového spoločenstva

Čínsky prezident Si Ťin-pching v pondelok uviedol, že návrh Pekingu na vyriešenie konfliktu na Ukrajine odráža názory svetového spoločenstva a snaží sa neutralizovať dôsledky krízy. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Si Ťin-pching vo vyjadrení pre ruský denník Rossijskaja gazeta zverejnenom tesne pred zahájením návštevy Moskvy však zároveň priznal, že riešenie konfliktu na Ukrajine nie je jednoduché.

Čínsky mierový plán, ktorý Peking zverejnil vo februári, podľa jeho slov predstavuje "v maximálnej možnej miere jednotu názorov svetového spoločenstva". "Dokument slúži ako konštruktívny faktor pri neutralizácii dôsledkov krízy a podpore politického urovnania. Komplexné problémy nemajú jednoduché riešenia," uviedol čínsky prezident.

Mierové riešenie situácie na Ukrajine by zároveň "zaistilo stabilitu globálnej výroby a dodávateľských reťazcov", dodal.

Si Ťin-pching vyzval na "racionálne východisko" z krízy, ktoré by sa podľa jeho slov "našlo, ak by sa všetci riadili koncepciou spoločnej, komplexnej a udržateľnej bezpečnosti a pokračovali v dialógu a konzultáciách rovnocenným, obozretným a pragmatickým spôsobom".

Čínsky prezident uviedol, že jeho návšteva Ruska, ktorú zaháji v pondelok, je zameraná na posilnenie priateľstva medzi oboma krajinami, všestranného partnerstva a strategickej interakcie vo svete ohrozovanom "aktmi hegemónie, despotizmom a násilím".

"Neexistuje univerzálny model vlády a neexistuje svetový poriadok, kde by rozhodujúce slovo patrilo jedinej krajine," dodal. "Globálna solidarita a mier bez rozkolov a prevratov sú v spoločnom záujme celého ľudstva," povedal.

Peking uzavrel vlani vo februári s Moskvou takzvané partnerstvo bez hraníc, a to len niekoľko týždňov pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu. Komunistická Čína dlhodobo odmieta odsúdiť inváziu a kritizuje západné sankcie voči Moskve, za čo si zas vyslúžila kritiku Západu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin vyzdvihol ochotu Číny podieľať sa na ukončení konfliktu na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu privítal ochotu Číny zohrávať "konštruktívnu úlohu" pri ukončení konfliktu na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Putin to uviedol vo vyjadrení pre čínske médiá pred pondelkovou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve. Podľa ruského prezidenta sú v súčasnosti rusko-čínske vzťahy kvalitnejšie ako politické a vojenské únie v období studenej vojny.

Šéf Kremľa povedal, že od nadchádzajúcich rozhovorov so svojím čínskym kolegom má "vysoké očakávania". "Nepochybujeme, že dajú nový silný impulz celej bilaterálnej spolupráci," dodal.

Putin zároveň ocenil "vyvážený" postoj Pekingu k udalostiam na Ukrajine a poďakoval Číne za pochopenie pozadia a "skutočných dôvodov" rusko-ukrajinského konfliktu. "Rusko je otvorené urovnaniu ukrajinskej krízy politicko-diplomatickými prostriedkami," uviedol.

Ruský líder však trvá na tom, aby Kyjev uznal "nové geopolitické skutočnosti", konkrétne vlaňajšiu ruskú anexiu štyroch ukrajinských administratívnych celkov - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti - a tiež anexiu polostrova Krym z roku 2014. "Bohužiaľ, ultimáta smerované Rusku ukazujú, že (ich autori) sú ďaleko od týchto skutočností a nemajú záujem hľadať riešenie," dodal.

Poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov v piatok uviedol, že Putin a Si Ťin-pching podpíšu v Moskve niekoľko bilaterálnych dokumentov vrátane deklarácie o "novej ére" partnerstva a spolupráce. Moskva zároveň privítala čínsky mierový plán pre Ukrajinu, ktorý Peking zverejnil vo februári.

(tasr)

Minúta  |  

Nedostatok výbušnín môže oddialiť zvýšenie výroby munície pre Ukrajinu o 3 roky

Nedostatok výbušnín by mohol spomaliť snahu európskych krajín dodávať Ukrajine muníciu na obranu proti invázii ruskej armády. Podľa spravodajskej televízie Sky News o tom na svojej webovej stránke informuje denník Financial Times.

Zdroje z prostredia zbrojárskeho priemyslu pre Financial Times uviedli, že nedostatok strelného prachu, plastických trhavín a trinitrotoluénu (TNT) by mohol oddialiť plánované zvýšenie produkcie munície až o tri roky. Znamená to, že európsky obranný priemysel nemusí byť schopný splniť očakávané objednávky pre Ukrajinu.

Nemenovaný nemecký predstaviteľ denníku povedal, že "zásadným" problémom je, že európsky zbrojársky priemysel "nie je v dobrom stave na rozsiahlu vojnovú výrobu“.

Európska únia sa okrem iného zaviazala urýchliť dodávky 155-milimetrových delostreleckých granátov. Očakáva sa, že krajiny EÚ podpíšu v pondelok dohodu o dodávke takýchto granátov pre Ukrajinu. Vysoký predstaviteľ EÚ v piatok uviedol, že dohodu by mala podpísať väčšina z 27 krajín bloku, niektoré však návrh stále skúmajú.

Ukrajina už dlho požaduje viac zbraní na posilnenie svojej obrany pred útokmi Ruska. Ide predovšetkým o delostrelecké granáty, ktorých obe strany denne vypália tisíce kusov.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko: Bývalí ministri vyzvali schváliť rozšírenie NATO o Fínsko a Švédsko

Bývalí maďarskí ministri združení v skupine V21, ktorej členom je aj bývalý šéf diplomacie Géza Jeszenszky, adresovali v nedeľu parlamentu výzvu na ratifikovanie vstupu Fínska a Švédska do NATO. Podľa webovej stránky komerčnej televízie ATV ministri varovali vládu, že ďalšie odkladanie ratifikácie môže spôsobiť vylúčenie Maďarska z kruhu spojencov Spojených štátov a môže to ohroziť aj existenciu ochranného štítu NATO nad Maďarskom, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

V opačnom prípade sa podľa výzvy členov V21 môže stať, že USA už nebudú považovať Maďarsko za priateľa alebo spojenca a môže to tiež znamenať, že NATO nebude cítiť, že sa naň vzťahuje článok 5 Severoatlantickej zmluvy o spoločnej obrane.

Skupina V21 združuje členov niekdajších vlád. Vznikla v roku 2017 pôvodne pod názvom V18. Časť zakladateľov po zmene režimu pôsobila v pravicovej a ďalšia časť v ľavicovej vláde. Ich snahou je presadzovať európske smerovanie Maďarska a zachovanie právneho štátu. Jeszenszky bol šéfom diplomacie vo vláde premiéra Józsefa Antalla.

Parlamentná frakcia vládnucej strany Fidesz v piatok oznámila, že parlament bude hlasovať o vstupe Fínska do NATO 27. marca. Predseda frakcie Máté Kocsis zdôraznil, že poslanci Fideszu vstup Fínska do NATO schvália jednomyseľne. K ratifikácii vstupu Švédska do NATO sa zatiaľ maďarská vláda nevyjadrila.

Maďarsko odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO už vyše pol roka. Premiér Viktor Orbán 25. februára povedal, že na stretnutí frakcií vládnucich strán Fidesz a KDNP v Balatonfürede sa k tejto téme rozprúdila diskusia, do oboch severských krajín bola preto vyslaná parlamentná delegácia.

Štvorčlenná delegácia vedená podpredsedom parlamentu pre legislatívu a bývalým ministrom obrany Csabom Hendem a predsedom zahraničného výboru Zsoltom Némethom 7. marca rokovala v Štokholme a ďalší deň v Helsinkách.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.