Preskočiť na obsah
  |  

EÚ schválila plán o munícii pre Ukrajinu v hodnote dvoch miliárd eur

Ministri zahraničných vecí 27 členských štátov EÚ v pondelok schválili vyčlenenie dvoch miliárd eur na nákup a dodávku delostreleckej munície na Ukrajinu. Podľa agentúry AFP o tom informovali viaceré diplomatické zdroje EÚ.

Podľa nich šéfovia diplomacií EÚ schválili trojfázový akčný plán, na ktorého základe bude ukrajinským jednotkám počas nasledujúcich 12 mesiacov dodaných najmenej milión nábojov kalibru 155 mm a budú doplnené aj strategické zásoby členských štátov, z ktorých niektoré sú takmer vyčerpané, informuje TASR
Kyjev žiada o väčšiu palebnú silu na odrazenie pokračujúcej ruskej ofenzívy, dodala AFP.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa v pondelok zúčastnil na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli prostredníctvom videokonferencie, dohodu privítal.

"Viac delostreleckej munície pre Ukrajinu čo najskôr. To bol hlavný cieľ dnešného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci," oznámil Kuleba na Twitteri. Podľa neho "rýchle prijatie" tejto dohody posilní "schopnosti Ukrajiny na bojisku".

(tasr)

  |  

Cena plynu pre Európu sa dostala najnižšie od júla 2021

Zemný plyn pre európskych odberateľov naďalej zlacňuje. Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v nasledujúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame v pondelok dopoludnia klesla na 39,65 eura za megawatthodinu (MWh). Pod hranicu 40 eur za MWh sa dostala prvýkrát od júla 2021. Informuje o tom správa agentúry DPA.

V dôsledku vojny Ruska proti Ukrajine ceny plynu v uplynulom roku dramaticky vzrástli. Dosiahli viac než 300 eur/MWh po dlhom období, keď jedna MWh stála približne 20 eur.

Silná závislosť od ruského plynu viedla v Európe k energetickej kríze. V posledných mesiacoch však cena plynu výrazne klesla. Prispeli k tomu naplnené zásobníky a relatívne mierne počasie. V súčasnosti možno očakávať, že na vývoj cien budú vplývať aj obavy z problémov v bankovom sektore, keďže finančné krízy zvyčajne zaťažujú ekonomiku, a tým znižujú dopyt po energiách.

(tasr)

  |  

Štyria ukrajinskí vojaci zahynuli pri nehode na vojenskom cvičisku

Ukrajina v pondelok oznámila, že počas víkendu zomreli pri nehode na vojenskom cvičisku na severe krajiny štyria vojaci. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Predbežné zistenia naznačujú, že 18. marca vybuchol počas rutinnej výcvikovej streľby v Černihivskej oblasti delostrelecký granát, uviedol ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie (DBR) uviedol.

"Výbuch zabil štyroch vojakov," uviedol DBR. Dodal, že sa začalo vyšetrovanie v súvislosti s možným porušením pravidiel zaobchádzania so zbraňami.

Černihivská oblasť má približne rozlohu Belgicka a leží pri hraniciach Ruska i Bieloruska. V prvých týždňoch invázie ju čiastočne obsadili ruské vojská, ktoré sa však odtiaľ na jar stiahli. Ukrajina v súčasnosti dôkladne monitoruje pohyb ruských vojakov v jej susedstve, no neočakáva nový útok.

(tasr)

  |  

Eurokomisia vyčlenila 124 miliónov eur na výstavbu časti plynovodu v Poľsku

Európska komisia schválila investíciu viac ako 124 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na programové obdobie 2014 – 2020 na vybudovanie 253 kilometrov dlhého úseku plynovodu medzi Leśniewicami v Mazovskom vojvodstve a Wronówom v Lubelskom vojvodstve v Poľsku. Referuje o tom oficiálny web Komisie.

Uvedený úsek je súčasťou viac ako 300 kilometrov dlhého plynovodu vedúceho z Gustorzyna do Wronówa. Predstavuje súčasť Severojužného koridoru vo východnom Poľsku, ktorý je dôležitou súčasťou širšieho systému plynárenských prepojení v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe.

Tento širší systém zahŕňa spojenie s baltským potrubím a s terminálom na skvapalnený zemný plyn v meste Świnoujście, čo umožňuje zásobovanie oblastí v strednej a juhovýchodnej časti krajiny a prostredníctvom prepojovacích vedení export do susedných krajín – do Litvy, na Slovensko a Ukrajinu.

Projekt prispeje k energetickej bezpečnosti Poľska znížením závislosti krajiny od dovozu ruského plynu. Bude hrať zásadnú úlohu pre celú EÚ tým, že zvýši bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok plynu a zároveň prispeje k vytvoreniu integrovaného a konkurencieschopného trhu s energiami v súlade s cieľmi plánu REPowerEU. Očakáva sa, že projekt bude dokončený do decembra 2023.

(sita)

  |  

Hlas nepovažuje darovanie stíhačiek Mig-29 Ukrajine za ústavne čisté

Strana Hlas-SD kritizuje povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera (Demokrati), ktorý podľa nich nehovorí pravdu, keď tvrdí, že vláda rozhodla o darovaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine ústavne čistým spôsobom. Na tlačovej besede to uviedol podpredseda strany Hlas-SD Richard Raši.

Dodal, že nejestvuje žiadny nález Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý by potvrdil, že súčasná vláda na to mala mandát. Preto podľa Rašiho nemohla rozhodnúť ústavne čistým spôsobom. Raši pripomenul, že i ústavní právnici majú na túto tému rozličné názory. Myslí si, že o tom môže rozhodnúť len ÚS SR.

Argumentoval aj tým, že Úrad vlády SR napísal, že k danému aktu neexistuje žiadna komplexná analýza. „Minister obrany Naď tvrdil, že nejakú analýzu má, ale ju neukázal. No keby to bolo ústavne čisté, tak Eduard Heger to snáď ukáže," povedal Raši. Doplnil, že Heger už 9. februára avizoval zámer darovať stíhačky Ukrajine, a to i napriek tomu, že nevedel, či na to jeho vláda má mandát.

(sita)

  |  

Rusko spustilo trestné konanie voči medzinárodnému trestnému súdu pre zatykač vydaný na Putina

Rusko v pondelok oznámilo, že začalo trestné konanie proti niekoľkým sudcom a hlavnému prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karimovi Khanovi. Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) k tomuto kroku pristúpil po tom, čo ICC minulý týždeň vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Sledkom otvoril trestné konanie proti prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu Karimovi Khanovi" a niekoľkým sudcom na základe "protiprávneho" rozhodnutia žiadať o zatknutie Putina, uviedol Sledkom vo vyhlásení.

Khan je vyšetrovaný pre "trestné stíhanie osoby, o ktorej je známe, že nevinná" a za prípravu útoku na predstaviteľa zahraničnej krajiny, na ktorého sa vzťahuje medzinárodná ochrana, uvádza Sledkom.

Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatýkací rozkaz na Putina v piatok pre nezákonné deportovanie ukrajinských detí. Okrem Putina vydal ICC zatykač v tejto súvislosti aj na ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Moskva zatykače označila za neplatné.

Od začiatku invázie deportovali podľa ukrajinských úradov do Ruska vyše 16-tisíc ukrajinských detí, pričom mnohé z nich umiestnili do detských domov alebo iných ústavov.

(tasr)