Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zamestnancom Kremľa dali čas do konca marca, aby sa zbavili svojich iPhonov

Zamestnanci ruskej prezidentskej administratívy dostali príkaz do konca marca nahradiť svoje iPhony smartfónmi iných značiek a s iným operačným systémom. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruský Kommersant.

„Už žiadne iPhony. Buď ich vyhoďte, alebo ich dajte deťom. Každý to musí spraviť v marci,“ citujú médiá nemenovaného predstaviteľa.

Podľa médií požiadavka súvisí s bezpečnostnými obavami. Kremeľ je totiž presvedčený, že zariadenia sú v porovnaní s inými smartfónmi zraniteľnejšie voči hekerským útokom a špionáži zo strany západných špecialistov.

Zamestnancom Putinovej administratívy preto odporúčali kúpiť si telefóny s operačným systémom (OS) Android, jeho čínskymi alternatívami alebo operačným systémom Aurora, čo je ruský operačný systém založený na Linuxe. Kremeľ údajne dokonca zvažuje, že by zamestnancom nakúpil nové „bezpečné“ telefóny, čo by im uľahčilo splnenie príkazu zbaviť sa amerických technológií.

Odporúčania, aby sa zbavili iPhonov, by mali podľa dostupných správ dostať aj regionálni zamestnanci pre domácu politiku. Bežný personál prezidentskej administratívy pre vnútornú politiku pozostáva podľa Kommersantu zo štyroch oddelení: pre vnútornú politiku, pre verejné projekty, pre poskytovanie podpory Štátnej rade a pre rozvoj informačných a komunikačných technológií a komunikačnej infraštruktúry.

Zamestnanci prvých troch spomenutých by sa mali podieľať na kampani pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v Rusku, pričom s prípravami na ňu začali už začiatkom tohto roka.

Podľa Kommersantu ruská vláda od konca minulého roka diskutuje s účastníkmi trhu o perspektíve vybudovania suverénneho mobilného ekosystému v Rusku, ktorý by bol založený na technológiách nezávislých od západných gigantov. Práve na tento účel bol vyvinutý aj spomenutý operačný systém Aurora, pričom podľa webovej stránky projektu mobilné zariadenia s týmto OS v súčasnosti predávajú len firemným a štátnym zákazníkom.

(sita)

Minúta  |  

V rámci akcie Barón sú obvinení aj funkcionári SPF

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Policajná akcia s krycím názvom Barón súvisela s reštitučným konaním Slovenského pozemkového fondu (SPF). Jej výsledkom je päť zadržaných, ktorí už čelia obvineniu. Je medzi nimi aj niekoľko funkcionárov SPF. TASR o tom informoval vedúci oddelenia komunikácie Prezídia Policajného zboru (PPZ) Michal Slivka.

"Ide o prípad obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, spáchaného závažnejším spôsobom konania, konkrétne organizovanou skupinou, so škodou veľkého rozsahu," skonštatoval Szeiff.

Organizovaná skupina údajne pôsobila na území Bratislavského a Trnavského kraja. V rámci uspokojovania istého reštitučného nároku sa údajne pri vydaní náhradných pozemkov cielene postupovalo v rozpore so zásadou hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti použitia majetku štátu. S vedomím, že priznaný reštitučný nárok predstavoval nižší spoluvlastnícky podiel, došlo k prevedeniu majetku Slovenskej republiky v správe SPF na oprávnenú osobu.

Slovenský pozemkový fond však uzavrel zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k systematicky vopred vybraným pozemkom. Tie boli v súkromnom záujme tretích osôb. Na základe zmlúv bol zostatok reštitučného nároku neoprávnene zvýšený o hodnotu pozemkov viac ako 2,2 milióna eur.

Na páchaní skutku sa vraj podieľali aj ďalší dvaja účastníci organizovanej skupiny. A to právny zástupca reštituenta spolu s bývalým zamestnancom SPF, ktorého vyšetrovateľ obvinil tiež z obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Bývalému zamestnancovi fondu vzniesol vyšetrovateľ obvinenie v súvislosti s následným odpredajom sporných reštituovaných pozemkov.

Bližšie informácie zatiaľ polícia neposkytuje. "Naďalej prebiehajú vyšetrovacie úkony," doplnil Szeiff.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v reakcii uviedlo, že o prípade bližšie informácie nemá. "V prípade potreby však poskytneme plnú súčinnosť," uviedol odbor komunikácie rezortu. TASR oslovila aj SPF, ten zatiaľ nereagoval.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia dá Turecku miliardu eur na obnovu po zemetrasení

Európska komisia poskytne Turecku miliardu eur na obnovu po februárovom ničivom zemetrasení. Susedná Sýria zároveň dostane humanitárnu pomoc v hodnote 108 miliónov eur. Oznámila to na pondelkovej darcovskej konferencii predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Škody po zemetrasení však podľa odhadov dosahujú až 97 miliárd eur, uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý na darcovskej konferencii organizovanej Európskou komisiou a švédskym predsedníctvom v Rade EÚ v Bruseli vystúpil prostredníctvom videohovoru.

"Bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu takúto katastrofu nedokáže zvládnuť sám žiaden štát," vyhlásil turecký prezident.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ schválila plán o munícii pre Ukrajinu v hodnote dvoch miliárd eur

Ministri zahraničných vecí 27 členských štátov EÚ v pondelok schválili vyčlenenie dvoch miliárd eur na nákup a dodávku delostreleckej munície na Ukrajinu. Podľa agentúry AFP o tom informovali viaceré diplomatické zdroje EÚ.

Podľa nich šéfovia diplomacií EÚ schválili trojfázový akčný plán, na ktorého základe bude ukrajinským jednotkám počas nasledujúcich 12 mesiacov dodaných najmenej milión nábojov kalibru 155 mm a budú doplnené aj strategické zásoby členských štátov, z ktorých niektoré sú takmer vyčerpané, informuje TASR
Kyjev žiada o väčšiu palebnú silu na odrazenie pokračujúcej ruskej ofenzívy, dodala AFP.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa v pondelok zúčastnil na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli prostredníctvom videokonferencie, dohodu privítal.

"Viac delostreleckej munície pre Ukrajinu čo najskôr. To bol hlavný cieľ dnešného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci," oznámil Kuleba na Twitteri. Podľa neho "rýchle prijatie" tejto dohody posilní "schopnosti Ukrajiny na bojisku".

(tasr)

Minúta  |  

Cena plynu pre Európu sa dostala najnižšie od júla 2021

Zemný plyn pre európskych odberateľov naďalej zlacňuje. Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v nasledujúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame v pondelok dopoludnia klesla na 39,65 eura za megawatthodinu (MWh). Pod hranicu 40 eur za MWh sa dostala prvýkrát od júla 2021. Informuje o tom správa agentúry DPA.

V dôsledku vojny Ruska proti Ukrajine ceny plynu v uplynulom roku dramaticky vzrástli. Dosiahli viac než 300 eur/MWh po dlhom období, keď jedna MWh stála približne 20 eur.

Silná závislosť od ruského plynu viedla v Európe k energetickej kríze. V posledných mesiacoch však cena plynu výrazne klesla. Prispeli k tomu naplnené zásobníky a relatívne mierne počasie. V súčasnosti možno očakávať, že na vývoj cien budú vplývať aj obavy z problémov v bankovom sektore, keďže finančné krízy zvyčajne zaťažujú ekonomiku, a tým znižujú dopyt po energiách.

(tasr)

Minúta  |  

Štyria ukrajinskí vojaci zahynuli pri nehode na vojenskom cvičisku

Ukrajina v pondelok oznámila, že počas víkendu zomreli pri nehode na vojenskom cvičisku na severe krajiny štyria vojaci. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Predbežné zistenia naznačujú, že 18. marca vybuchol počas rutinnej výcvikovej streľby v Černihivskej oblasti delostrelecký granát, uviedol ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie (DBR) uviedol.

"Výbuch zabil štyroch vojakov," uviedol DBR. Dodal, že sa začalo vyšetrovanie v súvislosti s možným porušením pravidiel zaobchádzania so zbraňami.

Černihivská oblasť má približne rozlohu Belgicka a leží pri hraniciach Ruska i Bieloruska. V prvých týždňoch invázie ju čiastočne obsadili ruské vojská, ktoré sa však odtiaľ na jar stiahli. Ukrajina v súčasnosti dôkladne monitoruje pohyb ruských vojakov v jej susedstve, no neočakáva nový útok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.