Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin privítal v Kremli Si Ťin-pchinga

Ruský prezident Vladimir Putin a najvyšší čínsky predstaviteľ Si Ťin-pching sa v pondelok popoludní stretli na neformálnych rozhovoroch v Kremli. Očakáva sa, že budú rokovať okrem iného o vojne na Ukrajine, informuje agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Čínsky prezident nazval Putina pri zvítaní svojím "drahým priateľom" a Putin mu podľa agentúry Reuters toto oslovenie opätoval.

"Čína urobila v uplynulých rokoch kolosálny skok vpred," povedal Putin na stretnutí Simu. "Na celom svete to vzbudzuje záujem, ale, žiaľ, aj závisť," pokračoval Putin podľa americkej televízie CNN. Ako ďalej uviedol šéf Kremľa, Rusko a Čína majú "mnoho spoločných záujmov a cieľov".

Ruská strana sa podľa neho oboznámila z návrhmi Pekingu na riešenie konfliktu na Ukrajine. "Viete, že sme vždy pripravení na rokovania. Diskutovať budeme o všetkých týchto otázkach vrátane vašich návrhov," povedal Putin.

Čínsky líder je podľa vlastných slov presvedčený, že Rusi v budúcoročných prezidentských voľbách podporia Putina. "Vďaka vášmu vedeniu zaznamenalo Rusko výrazný pokrok smerom k prosperite. Som si istý, že občania Ruska vás vo vašom dobrom úsilí rozhodne podporia," povedal Si.

Obe krajiny označili Siho trojdňovú návštevu Ruska za príležitosť prehĺbiť svoje "bezhraničné priateľstvo". Ako pripomína agentúra AP, Čína potrebuje Rusko jednak ako zdroj nerastných surovín, a jednak ako partnera v súperení so Spojenými štátmi na svetovej scéne. V Ománskom zálive napríklad minulý týždeň usporiadali spoločné námorné cvičenia, ku ktorým sa pripojil aj Irán.

Pondelkové neformálne stretnutie prebieha bez účasti delegácií, oficiálna schôdzka je na programe v utorok.

(tasr)

Minúta  |  

SaS podáva trestné oznámenie, Slovensko mohlo pri ťažbe zlata prísť o milióny eur

Opozičná SaS má podozrenie, že zo strany štátnej banskej správy dochádzalo k dlhodobému prehliadaniu nezákonného konania firmy, ktorá prevádzkuje baňu v Hodruši. Tá podľa nich minimálne 20 rokov odvádzala štátu nesprávnu sadzbu zo svojej ťažby, namiesto piatich percent iba 0,1 percenta. Strana preto podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, a to na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Baňa sa podľa nich pred úradmi dlhodobo snaží schovávať ťažbu zlata pod inú položku, takzvané polymetalické rudy, aby štátu platili menej. Tvrdenie, že obsah zlata v týchto rudách je zanedbateľný, však podľa liberálov nie je pravdivé a dokázali to aj kontroly v čase, keď SaS viedla ministerstvo hospodárstva.

"Ak úradníci štátnej banskej správy dlhodobo akceptovali takýto stav, tak je tu dôvodné podozrenie zo spáchania hneď niekoľkých trestných činov. Je to zneužívanie právomoci verejného činiteľa, prijímanie a poskytovanie nenáležitej výhody, založenie, zosnovanie, podporovanie zločineckej skupiny, marenie úloh verejným činiteľom, podvod, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku," vymenoval podpredseda SaS a bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek.

Šéf strany a bývalý minister hospodárstva Richard Sulík zdôraznil, že keď v roku 2020 nastúpili na ministerstvo, vymenili šéfa Hlavného banského úradu. V tom čase sa úrad pustil do kontroly a za obdobie päť rokov spätne dorubil firme nedoplatok 1,7 milióna eur. "Je na svete nedoplatok 1,7 milióna eur, je právoplatný, dávno to malo byť zaplatené, ak nie, mal dávno nastúpiť exekútor," vyhlásil Sulík s tým, že po zmene vedenia rezortu sa vo veci nič nedeje.

"Máme podozrenie a v takom prípade to oznamujeme ako možný trestný čin. Na to je tu NAKA alebo prokuratúra, aby to prešetrili a zistili, prečo sa napríklad za pol roka, odkedy je pán (Karel) Hirman ministrom hospodárstva, v tejto veci nič neudialo," priblížil Sulík. Za toto nekonanie je podľa neho politicky zodpovedný práve Hirman, ktorý sa len "nečinne prizerá", ako štátu vzniká vysoká škoda. "Banská spoločnosť veselo ťaží zlato ďalej a naďalej platia menej, ako by platiť mali," dodal predseda SaS.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnancom Kremľa dali čas do konca marca, aby sa zbavili svojich iPhonov

Zamestnanci ruskej prezidentskej administratívy dostali príkaz do konca marca nahradiť svoje iPhony smartfónmi iných značiek a s iným operačným systémom. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruský Kommersant.

„Už žiadne iPhony. Buď ich vyhoďte, alebo ich dajte deťom. Každý to musí spraviť v marci,“ citujú médiá nemenovaného predstaviteľa.

Podľa médií požiadavka súvisí s bezpečnostnými obavami. Kremeľ je totiž presvedčený, že zariadenia sú v porovnaní s inými smartfónmi zraniteľnejšie voči hekerským útokom a špionáži zo strany západných špecialistov.

Zamestnancom Putinovej administratívy preto odporúčali kúpiť si telefóny s operačným systémom (OS) Android, jeho čínskymi alternatívami alebo operačným systémom Aurora, čo je ruský operačný systém založený na Linuxe. Kremeľ údajne dokonca zvažuje, že by zamestnancom nakúpil nové „bezpečné“ telefóny, čo by im uľahčilo splnenie príkazu zbaviť sa amerických technológií.

Odporúčania, aby sa zbavili iPhonov, by mali podľa dostupných správ dostať aj regionálni zamestnanci pre domácu politiku. Bežný personál prezidentskej administratívy pre vnútornú politiku pozostáva podľa Kommersantu zo štyroch oddelení: pre vnútornú politiku, pre verejné projekty, pre poskytovanie podpory Štátnej rade a pre rozvoj informačných a komunikačných technológií a komunikačnej infraštruktúry.

Zamestnanci prvých troch spomenutých by sa mali podieľať na kampani pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v Rusku, pričom s prípravami na ňu začali už začiatkom tohto roka.

Podľa Kommersantu ruská vláda od konca minulého roka diskutuje s účastníkmi trhu o perspektíve vybudovania suverénneho mobilného ekosystému v Rusku, ktorý by bol založený na technológiách nezávislých od západných gigantov. Práve na tento účel bol vyvinutý aj spomenutý operačný systém Aurora, pričom podľa webovej stránky projektu mobilné zariadenia s týmto OS v súčasnosti predávajú len firemným a štátnym zákazníkom.

(sita)

Minúta  |  

V rámci akcie Barón sú obvinení aj funkcionári SPF

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Policajná akcia s krycím názvom Barón súvisela s reštitučným konaním Slovenského pozemkového fondu (SPF). Jej výsledkom je päť zadržaných, ktorí už čelia obvineniu. Je medzi nimi aj niekoľko funkcionárov SPF. TASR o tom informoval vedúci oddelenia komunikácie Prezídia Policajného zboru (PPZ) Michal Slivka.

"Ide o prípad obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, spáchaného závažnejším spôsobom konania, konkrétne organizovanou skupinou, so škodou veľkého rozsahu," skonštatoval Szeiff.

Organizovaná skupina údajne pôsobila na území Bratislavského a Trnavského kraja. V rámci uspokojovania istého reštitučného nároku sa údajne pri vydaní náhradných pozemkov cielene postupovalo v rozpore so zásadou hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti použitia majetku štátu. S vedomím, že priznaný reštitučný nárok predstavoval nižší spoluvlastnícky podiel, došlo k prevedeniu majetku Slovenskej republiky v správe SPF na oprávnenú osobu.

Slovenský pozemkový fond však uzavrel zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k systematicky vopred vybraným pozemkom. Tie boli v súkromnom záujme tretích osôb. Na základe zmlúv bol zostatok reštitučného nároku neoprávnene zvýšený o hodnotu pozemkov viac ako 2,2 milióna eur.

Na páchaní skutku sa vraj podieľali aj ďalší dvaja účastníci organizovanej skupiny. A to právny zástupca reštituenta spolu s bývalým zamestnancom SPF, ktorého vyšetrovateľ obvinil tiež z obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Bývalému zamestnancovi fondu vzniesol vyšetrovateľ obvinenie v súvislosti s následným odpredajom sporných reštituovaných pozemkov.

Bližšie informácie zatiaľ polícia neposkytuje. "Naďalej prebiehajú vyšetrovacie úkony," doplnil Szeiff.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v reakcii uviedlo, že o prípade bližšie informácie nemá. "V prípade potreby však poskytneme plnú súčinnosť," uviedol odbor komunikácie rezortu. TASR oslovila aj SPF, ten zatiaľ nereagoval.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia dá Turecku miliardu eur na obnovu po zemetrasení

Európska komisia poskytne Turecku miliardu eur na obnovu po februárovom ničivom zemetrasení. Susedná Sýria zároveň dostane humanitárnu pomoc v hodnote 108 miliónov eur. Oznámila to na pondelkovej darcovskej konferencii predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Škody po zemetrasení však podľa odhadov dosahujú až 97 miliárd eur, uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý na darcovskej konferencii organizovanej Európskou komisiou a švédskym predsedníctvom v Rade EÚ v Bruseli vystúpil prostredníctvom videohovoru.

"Bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu takúto katastrofu nedokáže zvládnuť sám žiaden štát," vyhlásil turecký prezident.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ schválila plán o munícii pre Ukrajinu v hodnote dvoch miliárd eur

Ministri zahraničných vecí 27 členských štátov EÚ v pondelok schválili vyčlenenie dvoch miliárd eur na nákup a dodávku delostreleckej munície na Ukrajinu. Podľa agentúry AFP o tom informovali viaceré diplomatické zdroje EÚ.

Podľa nich šéfovia diplomacií EÚ schválili trojfázový akčný plán, na ktorého základe bude ukrajinským jednotkám počas nasledujúcich 12 mesiacov dodaných najmenej milión nábojov kalibru 155 mm a budú doplnené aj strategické zásoby členských štátov, z ktorých niektoré sú takmer vyčerpané, informuje TASR
Kyjev žiada o väčšiu palebnú silu na odrazenie pokračujúcej ruskej ofenzívy, dodala AFP.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa v pondelok zúčastnil na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli prostredníctvom videokonferencie, dohodu privítal.

"Viac delostreleckej munície pre Ukrajinu čo najskôr. To bol hlavný cieľ dnešného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci," oznámil Kuleba na Twitteri. Podľa neho "rýchle prijatie" tejto dohody posilní "schopnosti Ukrajiny na bojisku".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.