Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Borrell: Putin môže byť "okamžite" zatknutý v takmer 130 krajinách sveta

Ruský prezident Vladimir Putin môže byť zatknutý "okamžite" v takmer 130 krajinách sveta po tom, ako naňho Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač, ktorý ho berie na zodpovednosť za vojnové zločiny na Ukrajine. Povedal v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na úvod spoločných rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.

S odvolaním sa na minulotýždňové rozhodnutie ICC Borrell pred novinármi zdôraznil, že zo strany ICC ide o "veľmi dôležitý" krok, ktorí "mení pravidlá hry".

Medzinárodný trestný súd v piatok (17.3) vydal zatykače na Putina a ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, za nezákonnú deportáciu ukrajinských detí a neplnoletých osôb do Ruska.

Šéf diplomacie EÚ spresnil, že hoci ruské úrady odmietajú toto rozhodnutie s odôvodnením, že Rusko nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý položil základy tohto medzinárodného súdu, praktické dôsledky tohto rozhodnutia sú zrejmé.

"Ak prezident Putin odcestuje do jednej z takmer 130 krajín, ktoré podpísali túto medzinárodnú zmluvu, mal by byť okamžite zadržaný," vysvetlil Borrell.

Putin v máji 2022 podpísal prezidentský dekrét, ktorý umožnil urýchliť proces, ktorým Ukrajinci mohli získať ruské občianstvo. Odvtedy, ako upozornili viaceré svetové médiá, Rusko priznalo, že "premiestnilo" 2000 detí z Ukrajiny na svoje územie.

V podobnom duchu ako Borrell sa pre médiá vyjadrila aj šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová. Uviedla, že odkazom ICC je to, že "nikto zo zodpovedných za tento reťazec zločinov nemôže uniknúť spravodlivosti".

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis novinárom povedal, že rozhodnutie súdu z Haagu predstavuje "krok vpred z právneho aj morálneho hľadiska". Zdôraznil, že v mene svojej krajiny bude presadzovať, aby EÚ pokračovala v ďalších sankciách voči Rusku, ktoré by sa podľa jeho slov mali týkať aj ruskej štátnej energetickej spoločnosti Rosatom.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko pripúšťa ďalšie zatýkanie v kauze odhalenej špionáže pre Rusko

Deväť osôb, ktoré na základe podozrenia zo špionáže pre Rusko zadržala poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW), nepôsobilo v krajine dlho, uviedol v pondelok pre agentúru PAP vládny poverenec pre informačnú bezpečnosť Stanislaw Žaryn. Nevylúčil, že v rámci vyšetrovania prípadu dôjde ešte k ďalším zadržaniam.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra PAP, poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski minulý týždeň oznámil, že ABW rozbila špionážnu skupinu pracujúcu pre Rusko. Spresnil, že "podozriví vykonávali spravodajskú činnosť proti Poľsku a pripravovali sabotážne akcie na objednávku ruskej rozviedky", informuje TASR.

Žaryn v pondelok pre agentúru PAP uviedol, že podozriví, ktorí mali zhromažďovať informácie o dodávkach zbraní na Ukrajinu, nepôsobili v Poľsku dlho. Vysvetlil, že poľské bezpečnostné služby "našli ich stopu dostatočne skoro na to, aby neutralizovali najväčšiu hrozbu".

"Určite nemáme do činenia s operáciou trvajúcou od začiatku vojny, táto (operácia) sa začala nedávno," ubezpečil Žaryn.

Ďalej informoval, že ABW pracovala "veľmi dynamicky" s podporou ďalších spravodajských služieb.
Pripustil tiež, že v prípade bude potrebné ďalšie zatýkanie. Objasnil, že dôkazov v tomto prípade je obrovské množstvo a stále sa analyzujú bezpečnostnými službami, ktoré prípad vyšetrujú. "Určite nepovažujeme toto vyšetrovanie za uzavreté," deklaroval Žaryn.

Dodal, že hlavným cieľom Ruska je narušiť poľsko-ukrajinskú spoluprácu a západnú vojenskú podporu Ukrajine. Podľa jeho slov špionážna skupina bola určená na dosiahnutie tohto cieľa.

Žaryn tiež uviedol, že na odhalení a zadržaní podozrivých sa nepodieľali žiadne zahraničné bezpečnostné služby.

Uviedol, že v dôsledku zákroku voči podozrivým bolo služnou ABW zaistené elektronické vybavenie, ktoré sa používalo na monitorovanie železničných tratí, vrátane videokamier, vysielačov signálu GPS a pamäťových kariet.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský minister financií tvrdí, že palestínsky národ neexistuje

Izraelský minister financií v nedeľu vo Francúzsku vyhlásil, že neexistuje žiadny palestínsky národ. „Neexistuje žiadny palestínsky národ. Nie sú žiadne palestínske dejiny. Nie je žiadny palestínsky jazyk,“ skonštatoval Becalel Smotrič v Paríži.

Hovoril pritom za rečníckym pultom, na ktorom bola akási mapa Izraela, ktorá zahŕňala aj okupovaný Západný breh Jordánu a časti Jordánska.

Palestínsky premiér Muhammad Ištajja označil Smotričove vyjadrenia za „presvedčivý dôkaz extrémistickej, rasistickej sionistickej ideológie, ktorou sa riadia strany súčasnej izraelskej vlády“.

Pre národne orientovaného lídra židovských osadníkov, ktorý je proti palestínskemu štátu, pritom nie sú podobné vyjadrenia na adresu Palestínčanov ničím novým. Minulý mesiac, napríklad, vyzval na „vymazanie“ palestínskeho mesta Hawára na Západnom brehu po tom, ako naň zaútočili radikálni osadníci v reakcii na streľbu, pri ktorej zahynuli dvaja Izraelčania. Po medzinárodnej kritike sa ospravedlnil.

(sita)

Minúta  |  

Medzinárodný trestný súd: Nebudeme váhať konať vo veci vojnových zločinov na Ukrajine

Medzinárodný trestný súd (ICC) "nebude váhať konať" v súvislosti s možnými vojnovými zločinmi na Ukrajine, uviedol v pondelok prokurátor ICC Karim Khan na schôdzke ministrov spravodlivosti viac než 40 krajín v britskej metropole Londýn. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Stretnutie v Londýne je venované diskusiám o tom, ako zintenzívniť medzinárodnú podporu vyšetrovaniam ICC týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine.

Dochádza k nemu po piatkovom vydaní zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Obvinení sú z vojnového zločinu "nelegálnych deportácií" ukrajinských detí po začiatku ruskej vojenskej invázii na Ukrajine vo februári 2022.

Khan ešte pred londýnskou konferenciou uviedol, že v súvislosti s údajnými zločinmi prebieha ďalšie vyšetrovanie ICC, vyžaduje si však financovanie a technickú podporu.

"Máme štandard, ktorý musíme splniť, pokiaľ ide o trestné stíhanie," povedal pre stanicu BBC. "Nemôžeme robiť všetko naraz. Nemáme neobmedzené zdroje," dodal.

Schôdzku v Londýne usporiadali britský minister spravodlivosti Dominic Raab a jeho holandský náprotivok Dilan Yesilgoz-Zegerius po opakovaných výzvach ICC na väčšiu podporu pre jeho vyšetrovania na Ukrajine, píše AFP. Popri Khanovi sa účastníkom prihovorí aj ukrajinský minister spravodlivosti Denys Maľuska či ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

Súčasťou podujatia budú aj stretnutia zamerané na zhromažďovanie dôkazov a vzájomnú koordináciu.
V roku 2022 Holandsko vyslalo dva forenzné vyšetrovacie tímy ICC, aby zhromaždili dôkazy, ktoré sa použijú pri vyšetrovaní zločinov spáchaných na Ukrajine od začiatku ruskej invázie.

Samotný prokurátor Khan poznamenal, že rozhodnutie ICC vydať zatykače proti Putinovi a Ľvovovej-Belovovej nasledovalo po ich vlastnom priznaní o odvlečení ukrajinských detí počas konfliktu do Ruska, píše AFP.

"Nepopierajú, že deti prekročili medzinárodné hranice. Nepopierajú, že sú cudzím ľuďom v Rusku ponúkané na adopciu," dodal s tým, že krajiny nemôžu s "deťmi zaobchádzať ako s vojnovou korisťou… deti si zaslúžia niečo lepšie".

(tasr)

Minúta  |  

Putin privítal v Kremli Si Ťin-pchinga

Ruský prezident Vladimir Putin a najvyšší čínsky predstaviteľ Si Ťin-pching sa v pondelok popoludní stretli na neformálnych rozhovoroch v Kremli. Očakáva sa, že budú rokovať okrem iného o vojne na Ukrajine, informuje agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Čínsky prezident nazval Putina pri zvítaní svojím "drahým priateľom" a Putin mu podľa agentúry Reuters toto oslovenie opätoval.

"Čína urobila v uplynulých rokoch kolosálny skok vpred," povedal Putin na stretnutí Simu. "Na celom svete to vzbudzuje záujem, ale, žiaľ, aj závisť," pokračoval Putin podľa americkej televízie CNN. Ako ďalej uviedol šéf Kremľa, Rusko a Čína majú "mnoho spoločných záujmov a cieľov".

Ruská strana sa podľa neho oboznámila z návrhmi Pekingu na riešenie konfliktu na Ukrajine. "Viete, že sme vždy pripravení na rokovania. Diskutovať budeme o všetkých týchto otázkach vrátane vašich návrhov," povedal Putin.

Čínsky líder je podľa vlastných slov presvedčený, že Rusi v budúcoročných prezidentských voľbách podporia Putina. "Vďaka vášmu vedeniu zaznamenalo Rusko výrazný pokrok smerom k prosperite. Som si istý, že občania Ruska vás vo vašom dobrom úsilí rozhodne podporia," povedal Si.

Obe krajiny označili Siho trojdňovú návštevu Ruska za príležitosť prehĺbiť svoje "bezhraničné priateľstvo". Ako pripomína agentúra AP, Čína potrebuje Rusko jednak ako zdroj nerastných surovín, a jednak ako partnera v súperení so Spojenými štátmi na svetovej scéne. V Ománskom zálive napríklad minulý týždeň usporiadali spoločné námorné cvičenia, ku ktorým sa pripojil aj Irán.

Pondelkové neformálne stretnutie prebieha bez účasti delegácií, oficiálna schôdzka je na programe v utorok.

(tasr)

Minúta  |  

SaS podáva trestné oznámenie, Slovensko mohlo pri ťažbe zlata prísť o milióny eur

Opozičná SaS má podozrenie, že zo strany štátnej banskej správy dochádzalo k dlhodobému prehliadaniu nezákonného konania firmy, ktorá prevádzkuje baňu v Hodruši. Tá podľa nich minimálne 20 rokov odvádzala štátu nesprávnu sadzbu zo svojej ťažby, namiesto piatich percent iba 0,1 percenta. Strana preto podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, a to na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Baňa sa podľa nich pred úradmi dlhodobo snaží schovávať ťažbu zlata pod inú položku, takzvané polymetalické rudy, aby štátu platili menej. Tvrdenie, že obsah zlata v týchto rudách je zanedbateľný, však podľa liberálov nie je pravdivé a dokázali to aj kontroly v čase, keď SaS viedla ministerstvo hospodárstva.

"Ak úradníci štátnej banskej správy dlhodobo akceptovali takýto stav, tak je tu dôvodné podozrenie zo spáchania hneď niekoľkých trestných činov. Je to zneužívanie právomoci verejného činiteľa, prijímanie a poskytovanie nenáležitej výhody, založenie, zosnovanie, podporovanie zločineckej skupiny, marenie úloh verejným činiteľom, podvod, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku," vymenoval podpredseda SaS a bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek.

Šéf strany a bývalý minister hospodárstva Richard Sulík zdôraznil, že keď v roku 2020 nastúpili na ministerstvo, vymenili šéfa Hlavného banského úradu. V tom čase sa úrad pustil do kontroly a za obdobie päť rokov spätne dorubil firme nedoplatok 1,7 milióna eur. "Je na svete nedoplatok 1,7 milióna eur, je právoplatný, dávno to malo byť zaplatené, ak nie, mal dávno nastúpiť exekútor," vyhlásil Sulík s tým, že po zmene vedenia rezortu sa vo veci nič nedeje.

"Máme podozrenie a v takom prípade to oznamujeme ako možný trestný čin. Na to je tu NAKA alebo prokuratúra, aby to prešetrili a zistili, prečo sa napríklad za pol roka, odkedy je pán (Karel) Hirman ministrom hospodárstva, v tejto veci nič neudialo," priblížil Sulík. Za toto nekonanie je podľa neho politicky zodpovedný práve Hirman, ktorý sa len "nečinne prizerá", ako štátu vzniká vysoká škoda. "Banská spoločnosť veselo ťaží zlato ďalej a naďalej platia menej, ako by platiť mali," dodal predseda SaS.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.