Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bývalému šéfovi ukrajinskej SBU hrozí doživotie za vlastizradu

Bývalý šéf ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU pre Charkovskú oblasť bude súdený na základe obvinenia z vlastizrady za údajnú sabotáž obrany regiónu proti Rusku. Podľa agentúry AFP to v pondelok prostredníctvom aplikácie Telegram oznámil ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie. Mužovi hrozí doživotie.

Orgány činné v trestnom konaní podľa AFP uviedli, že 40-ročný Roman Dudin "sa namiesto organizovania činností proti nepriateľovi… v skutočnosti venoval sabotáži".

Väčšinu Charkovskej oblasti, ktorá leží na severovýchode Ukrajiny a hraničí s Ruskom, okupovali ruské jednotky od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka až do septembra.

Dudin podľa vyšetrovateľov veril, že "ofenzíva (ruskej armády) bude úspešná", a dúfal, že nové dosadené proruské úrady sa k nemu vzhľadom na jeho "podvratnú činnosť" budú správať ústretovo, uviedol Štátny úrad pre vyšetrovanie.

Podľa AFP je Dudin obvinený z toho, že počas vojnového stavu bez povolenia opustil svoj post a nezákonne nariadil svojim zamestnancom, aby prestali vykonávať svoju prácu a odišli z regiónu.

Okrem toho je obvinený aj z "úmyselného vytvorenia podmienok", ktoré umožnili ruským jednotkám zmocniť sa zbraní a ochranných prostriedkov v sídle bezpečnostnej služby. Jeho prípad sa má dostať pred súd, dodala AFP.

Dudin zastával svoju funkciu od roku 2020 do mája roku 2022, keď ho prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal s odôvodnením, že "v prvých dňoch invázie (Dudin) nepracoval na obrane mesta, ale myslel len na seba".

Zelenskyj potom v júli odvolal i šéfa SBU Ivana Bakanova. Informoval vtedy o začatí vyšetrovania viac ako 650 prípadov pracovníkov bezpečnostných zložiek podozrivých zo spáchania vlastizrady a napomáhania Rusku.

AFP dodala, že v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktorú ruská armáda tiež obsadila na začiatku vojny, je jeden z úradníkov SBU podozrivý, že ruským jednotkám poskytol prísne tajné mapy mínových polí, ktoré mali brániť ich postupu.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Putin môže byť "okamžite" zatknutý v takmer 130 krajinách sveta

Ruský prezident Vladimir Putin môže byť zatknutý "okamžite" v takmer 130 krajinách sveta po tom, ako naňho Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač, ktorý ho berie na zodpovednosť za vojnové zločiny na Ukrajine. Povedal v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na úvod spoločných rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.

S odvolaním sa na minulotýždňové rozhodnutie ICC Borrell pred novinármi zdôraznil, že zo strany ICC ide o "veľmi dôležitý" krok, ktorí "mení pravidlá hry".

Medzinárodný trestný súd v piatok (17.3) vydal zatykače na Putina a ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, za nezákonnú deportáciu ukrajinských detí a neplnoletých osôb do Ruska.

Šéf diplomacie EÚ spresnil, že hoci ruské úrady odmietajú toto rozhodnutie s odôvodnením, že Rusko nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý položil základy tohto medzinárodného súdu, praktické dôsledky tohto rozhodnutia sú zrejmé.

"Ak prezident Putin odcestuje do jednej z takmer 130 krajín, ktoré podpísali túto medzinárodnú zmluvu, mal by byť okamžite zadržaný," vysvetlil Borrell.

Putin v máji 2022 podpísal prezidentský dekrét, ktorý umožnil urýchliť proces, ktorým Ukrajinci mohli získať ruské občianstvo. Odvtedy, ako upozornili viaceré svetové médiá, Rusko priznalo, že "premiestnilo" 2000 detí z Ukrajiny na svoje územie.

V podobnom duchu ako Borrell sa pre médiá vyjadrila aj šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová. Uviedla, že odkazom ICC je to, že "nikto zo zodpovedných za tento reťazec zločinov nemôže uniknúť spravodlivosti".

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis novinárom povedal, že rozhodnutie súdu z Haagu predstavuje "krok vpred z právneho aj morálneho hľadiska". Zdôraznil, že v mene svojej krajiny bude presadzovať, aby EÚ pokračovala v ďalších sankciách voči Rusku, ktoré by sa podľa jeho slov mali týkať aj ruskej štátnej energetickej spoločnosti Rosatom.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko pripúšťa ďalšie zatýkanie v kauze odhalenej špionáže pre Rusko

Deväť osôb, ktoré na základe podozrenia zo špionáže pre Rusko zadržala poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW), nepôsobilo v krajine dlho, uviedol v pondelok pre agentúru PAP vládny poverenec pre informačnú bezpečnosť Stanislaw Žaryn. Nevylúčil, že v rámci vyšetrovania prípadu dôjde ešte k ďalším zadržaniam.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra PAP, poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski minulý týždeň oznámil, že ABW rozbila špionážnu skupinu pracujúcu pre Rusko. Spresnil, že "podozriví vykonávali spravodajskú činnosť proti Poľsku a pripravovali sabotážne akcie na objednávku ruskej rozviedky", informuje TASR.

Žaryn v pondelok pre agentúru PAP uviedol, že podozriví, ktorí mali zhromažďovať informácie o dodávkach zbraní na Ukrajinu, nepôsobili v Poľsku dlho. Vysvetlil, že poľské bezpečnostné služby "našli ich stopu dostatočne skoro na to, aby neutralizovali najväčšiu hrozbu".

"Určite nemáme do činenia s operáciou trvajúcou od začiatku vojny, táto (operácia) sa začala nedávno," ubezpečil Žaryn.

Ďalej informoval, že ABW pracovala "veľmi dynamicky" s podporou ďalších spravodajských služieb.
Pripustil tiež, že v prípade bude potrebné ďalšie zatýkanie. Objasnil, že dôkazov v tomto prípade je obrovské množstvo a stále sa analyzujú bezpečnostnými službami, ktoré prípad vyšetrujú. "Určite nepovažujeme toto vyšetrovanie za uzavreté," deklaroval Žaryn.

Dodal, že hlavným cieľom Ruska je narušiť poľsko-ukrajinskú spoluprácu a západnú vojenskú podporu Ukrajine. Podľa jeho slov špionážna skupina bola určená na dosiahnutie tohto cieľa.

Žaryn tiež uviedol, že na odhalení a zadržaní podozrivých sa nepodieľali žiadne zahraničné bezpečnostné služby.

Uviedol, že v dôsledku zákroku voči podozrivým bolo služnou ABW zaistené elektronické vybavenie, ktoré sa používalo na monitorovanie železničných tratí, vrátane videokamier, vysielačov signálu GPS a pamäťových kariet.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský minister financií tvrdí, že palestínsky národ neexistuje

Izraelský minister financií v nedeľu vo Francúzsku vyhlásil, že neexistuje žiadny palestínsky národ. „Neexistuje žiadny palestínsky národ. Nie sú žiadne palestínske dejiny. Nie je žiadny palestínsky jazyk,“ skonštatoval Becalel Smotrič v Paríži.

Hovoril pritom za rečníckym pultom, na ktorom bola akási mapa Izraela, ktorá zahŕňala aj okupovaný Západný breh Jordánu a časti Jordánska.

Palestínsky premiér Muhammad Ištajja označil Smotričove vyjadrenia za „presvedčivý dôkaz extrémistickej, rasistickej sionistickej ideológie, ktorou sa riadia strany súčasnej izraelskej vlády“.

Pre národne orientovaného lídra židovských osadníkov, ktorý je proti palestínskemu štátu, pritom nie sú podobné vyjadrenia na adresu Palestínčanov ničím novým. Minulý mesiac, napríklad, vyzval na „vymazanie“ palestínskeho mesta Hawára na Západnom brehu po tom, ako naň zaútočili radikálni osadníci v reakcii na streľbu, pri ktorej zahynuli dvaja Izraelčania. Po medzinárodnej kritike sa ospravedlnil.

(sita)

Minúta  |  

Medzinárodný trestný súd: Nebudeme váhať konať vo veci vojnových zločinov na Ukrajine

Medzinárodný trestný súd (ICC) "nebude váhať konať" v súvislosti s možnými vojnovými zločinmi na Ukrajine, uviedol v pondelok prokurátor ICC Karim Khan na schôdzke ministrov spravodlivosti viac než 40 krajín v britskej metropole Londýn. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Stretnutie v Londýne je venované diskusiám o tom, ako zintenzívniť medzinárodnú podporu vyšetrovaniam ICC týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine.

Dochádza k nemu po piatkovom vydaní zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Obvinení sú z vojnového zločinu "nelegálnych deportácií" ukrajinských detí po začiatku ruskej vojenskej invázii na Ukrajine vo februári 2022.

Khan ešte pred londýnskou konferenciou uviedol, že v súvislosti s údajnými zločinmi prebieha ďalšie vyšetrovanie ICC, vyžaduje si však financovanie a technickú podporu.

"Máme štandard, ktorý musíme splniť, pokiaľ ide o trestné stíhanie," povedal pre stanicu BBC. "Nemôžeme robiť všetko naraz. Nemáme neobmedzené zdroje," dodal.

Schôdzku v Londýne usporiadali britský minister spravodlivosti Dominic Raab a jeho holandský náprotivok Dilan Yesilgoz-Zegerius po opakovaných výzvach ICC na väčšiu podporu pre jeho vyšetrovania na Ukrajine, píše AFP. Popri Khanovi sa účastníkom prihovorí aj ukrajinský minister spravodlivosti Denys Maľuska či ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

Súčasťou podujatia budú aj stretnutia zamerané na zhromažďovanie dôkazov a vzájomnú koordináciu.
V roku 2022 Holandsko vyslalo dva forenzné vyšetrovacie tímy ICC, aby zhromaždili dôkazy, ktoré sa použijú pri vyšetrovaní zločinov spáchaných na Ukrajine od začiatku ruskej invázie.

Samotný prokurátor Khan poznamenal, že rozhodnutie ICC vydať zatykače proti Putinovi a Ľvovovej-Belovovej nasledovalo po ich vlastnom priznaní o odvlečení ukrajinských detí počas konfliktu do Ruska, píše AFP.

"Nepopierajú, že deti prekročili medzinárodné hranice. Nepopierajú, že sú cudzím ľuďom v Rusku ponúkané na adopciu," dodal s tým, že krajiny nemôžu s "deťmi zaobchádzať ako s vojnovou korisťou… deti si zaslúžia niečo lepšie".

(tasr)

Minúta  |  

Putin privítal v Kremli Si Ťin-pchinga

Ruský prezident Vladimir Putin a najvyšší čínsky predstaviteľ Si Ťin-pching sa v pondelok popoludní stretli na neformálnych rozhovoroch v Kremli. Očakáva sa, že budú rokovať okrem iného o vojne na Ukrajine, informuje agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Čínsky prezident nazval Putina pri zvítaní svojím "drahým priateľom" a Putin mu podľa agentúry Reuters toto oslovenie opätoval.

"Čína urobila v uplynulých rokoch kolosálny skok vpred," povedal Putin na stretnutí Simu. "Na celom svete to vzbudzuje záujem, ale, žiaľ, aj závisť," pokračoval Putin podľa americkej televízie CNN. Ako ďalej uviedol šéf Kremľa, Rusko a Čína majú "mnoho spoločných záujmov a cieľov".

Ruská strana sa podľa neho oboznámila z návrhmi Pekingu na riešenie konfliktu na Ukrajine. "Viete, že sme vždy pripravení na rokovania. Diskutovať budeme o všetkých týchto otázkach vrátane vašich návrhov," povedal Putin.

Čínsky líder je podľa vlastných slov presvedčený, že Rusi v budúcoročných prezidentských voľbách podporia Putina. "Vďaka vášmu vedeniu zaznamenalo Rusko výrazný pokrok smerom k prosperite. Som si istý, že občania Ruska vás vo vašom dobrom úsilí rozhodne podporia," povedal Si.

Obe krajiny označili Siho trojdňovú návštevu Ruska za príležitosť prehĺbiť svoje "bezhraničné priateľstvo". Ako pripomína agentúra AP, Čína potrebuje Rusko jednak ako zdroj nerastných surovín, a jednak ako partnera v súperení so Spojenými štátmi na svetovej scéne. V Ománskom zálive napríklad minulý týždeň usporiadali spoločné námorné cvičenia, ku ktorým sa pripojil aj Irán.

Pondelkové neformálne stretnutie prebieha bez účasti delegácií, oficiálna schôdzka je na programe v utorok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.