Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko obvinilo USA a EÚ z podkopávania bezpečnosti na južnom Kaukaze

Rusko v pondelok obvinilo Spojené štáty a Európsku úniu z podkopávania regionálnej bezpečnosti na južnom Kaukaze. Informuje o tom agentúra AFP, podľa ktorej ruské obvinenie prichádza v období, keď sa Západ intenzívnejšie zapája do mierového procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na spoločnej tlačovej konferencii so svojím arménskym rezortným partnerom Araratom Mirzojanom obvinil Brusel a Washington zo „zavádzania supervízie nad mierovými rozhovormi medzi Jerevanom a Baku".

Západ ďalej obvinil z „neskrývaných pokusov... podkopať bezpečnostné usporiadanie regiónu". „Vidíme, aké ciele Západ sleduje na južnom Kaukaze," poznamenal Lavrov s tým, že ide o "odtrhnutie Ruska" od kaukazského regiónu.

Moskva podľa AFP vzhľadom na prebiehajúcu ofenzívu na Ukrajine a konfrontácie so Západom viditeľne stráca svoj vplyv v regióne južného Kaukazu, ktorý tradične považuje za sféru svojho vplyvu.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev absolvovali niekoľko kôl mierových rokovaní, ktorých sprostredkovateľom boli EÚ a USA. EÚ vyslala 20. februára na nestabilnú hranicu Arménska s Azerbajdžanom rozšírenú monitorovaciu misiu. „Pašinjan pred niekoľkými dňami povedal, že sa šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi sťažoval na „problémy" s ruskými mierotvorcami v Náhornom Karabachu a varoval pred eskaláciou v regióne.

Jerevan, ktorý sa spolieha na Rusko ako na garanta svojej bezpečnosti, je čoraz viac frustrovanejší z toho, že Kremľu sa nedarí zabrániť niekoľkomesačnej blokáde takzvaného Lačinského koridoru zo strany Baku. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.

Jerevan tvrdí, že táto blokáda viedla k humanitárnej kríze a jej cieľom je vyhnať Arménov z Karabachu. Baku to popiera.

(tasr)

Minúta  |  

Putin prišiel do Mariupolu v noci, ako sa na zlodeja patrí, reagovali Ukrajinci. Bol to však skutočne šéf Kremľa?

Prekvapivá víkendová návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol sa odohrala v noci, "ako sa na zlodeja patrí", uviedlo v nedeľu v reakcii ukrajinské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra AFP.

"Tak, ako sa na zlodeja patrí, navštívil Putin Mariupol pod rúškom noci. Po prvé, je to bezpečnejšie. Ďalej, tma mu umožňuje zvýrazniť to, čo chce ukázať; a udržuje mesto, ktoré kompletne zničila jeho armáda, ako aj pár jeho preživších obyvateľov, ďaleko od zvedavých očí," uviedlo ministerstvo obrany v Kyjeve na sociálnej sieti Twitter.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v nedeľu tiež kritizoval Putinovu návštevu v Mariupole, ktorý do rúk Moskvy padol po niekoľkomesačnom obliehaní vlani v máji.

"Zločinec sa vždy vracia na miesto činu... Vrah tisícok mariupolských rodín prišiel obdivovať ruiny mesta a (jeho) hroby. Cynizmus a nedostatok svedomia," uviedol na Twitteri Podoľak.

Putin pricestoval do Mariupola po prekvapivej sobotňajšej návšteve Krymského polostrova, ktorú uskutočnil pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie od Ukrajiny.

Bol však v Mariupole skutočne Vladimir Putin, alebo jeho dvojník? Poukázal na to vo svojom tvíte napríklad poradca ukrajinského rezortu vnútra Anton Geraščenko, ktorý publikoval fotografie troch tvárí Putina z posledného mesiaca s otázkou „Ktorá je podľa vás tá pravá?“

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1637745269289746437?t=jFvLYIJw0mi_jJWyC7CKng&s=08

Zrejme sa inšpiroval aj príspevkami švédskeho ekonóma a odborníka na Rusko, Ukrajinu a východnú Európu profesora Andersa Åslunda, ktorý tvrdí, že na Kryme a následne v Mariuople nebol ten istý človek.

https://twitter.com/anders_aslund/status/1637452521512771584

(tasr, red.)


Minúta  |  

Brusel: Darcovia poskytnú Turecku a Sýrii pomoc v hodnote 7 miliárd eur

Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil v pondelok švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.

Správu aktualizujeme.

(tasr)

Minúta  |  

Trenčín a Ilava dosiahli prvenstvo v rámci celého Slovenska

TRENČÍN – Nezamestnanosť v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) klesla vo februári medzimesačne o 0,07 % na úroveň 2,74 %. Vyplýva to z informácií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Nový hlavný ukazovateľ nezamestnanosti, ktorý rezort práce zaviedol od januára tohto roku, je podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU).

Vo februári klesla nezamestnanosť vo všetkých okresoch TSK s výnimkou okresu Nové Mesto nad Váhom, kde stúpla o dve stotiny percenta. V okresoch Trenčín a Ilava bola vo februári najnižšia nezamestnanosť na Slovensku.

Najvyššia nezamestnanosť v TSK bola vo februári v okrese Prievidza, kde dosiahla úroveň 3,88 %. Nasledovali okresy Považská Bystrica (2,99 %), Partizánske (2,82 %), Myjava (2,80 %), Bánovce nad Bebravou (2,67 %), Nové Mesto nad Váhom (2,54 %), Púchov (2,42 %), Ilava (1,94 %) a Trenčín (1,86 %).

Na Slovensku klesla vo februári nezamestnanosť medzimesačne o 0,04 % na úroveň 4,40 %. Najvyššia bola v okrese Rimavská Sobota (13,74 %), najnižšia v Trenčianskom okrese.

(tasr)

Minúta  |  

USA pošlú Ukrajine vojenský materiál za 350 miliónov dolárov

Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov. Oznámil to v pondelok minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, informuje agentúra AP.

Zásielka vojenskej pomoci bude obsahovať množstvo rozličných druhov munície vrátane rakiet do raketometov HIMARS, munície do húfnic a bojových vozidiel pechoty, ale aj protiradarové rakety HARM a protitankové strely. Okrem toho USA pošlú na Ukrajinu aj cisternové vozidlá a riečne člny.

„Iba Rusko môže skončiť túto vojnu už dnes. Dokiaľ to Rusko neurobí, budeme stáť po boku Ukrajiny, kým bude treba," vyhlásil Blinken.

Vojenská pomoc pôjde zo skladov Pentagónu na základe osobitného nariadenia prezidenta, takže ju bude možné rýchlo dodať na front. Celkový objem vojenskej pomoci USA Ukrajine od začiatku vojny vlani vo februári už presiahol 32,5 miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Peking a Moskva majú podobné ciele, povedal Si Ťin-pching v Moskve

Čína a Rusko „zdieľajú podobné ciele“. Ako referuje spravodajský web CNN, čínsky prezident Si Ťin-pching to povedal v pondelok na stretnutí s ruským vodcom Vladimirom Putinom v Moskve.

„Je pravda, že obe naše krajiny zdieľajú rovnaké alebo nejaké podobné ciele. Vyvinuli sme úsilie o prosperitu našich krajín… Môžeme kooperovať a spolupracovať na dosiahnutí našich cieľov,“ povedal Si.

Návšteva prichádza v čase, keď sa Čína pokúša prezentovať ako neutrálny mierový vyjednávač v súvislosti s Ukrajinou, čo sa však v dôsledku silnejúceho partnerstva Pekingu s Moskvou na západe stretlo so skepsou. Čína naďalej odmieta odsúdiť ruský útok na Ukrajinu a označiť ho za inváziu a miesto toho tvrdí, v súlade s kremeľským naratívom, že konflikt vyprovokovalo NATO. Poskytuje tiež Moskve diplomatickú podporu a rozširuje obchodné a vojenské väzby.

Si Ťin-pching povedal, že Čína si „vysoko cení“ čínsko-ruské vzťahy a že obe krajiny môžu spolupracovať pri plnení svojich rozvojových cieľov. „Som veľmi šťastný, že môžem opäť navštíviť Rusko, na vaše pozvanie. A že Rusko je prvou krajinou, ktorú som po svojom znovuzvolení za čínskeho prezidenta navštívil,“ povedal Si šéfovi Kremľa.

Si tiež vyjadril podporu Putinovi, aby uspel v ďalších prezidentských voľbách, do ktorých zatiaľ ruský vodca neohlásil kandidatúru. „Viem, že na budúci rok sú v Rusku prezidentské voľby. Rozvoj Ruska sa pod vaším pevným vedením výrazne zlepšil. Verím, že ruský ľud vás bude naďalej silne podporovať,“ povedal Si Ťin-pching.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.