Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Správa USA o ľudských právach na Slovensku upozorňuje na násilie voči Rómom a LGBTQI+

Na „izolované prípady" korupcie vo vysokej politike, ale aj na násilie či nenávistné prejavy voči Rómom a národnostným či rasovým menšinám a osobám LGBTQI+ na Slovensku upozornilo vo svojej výročnej správe o stave ľudských práv vo svete za rok 2022 americké ministerstvo zahraničných vecí.

Ministerstvo poukázalo na októbrový teroristický útok v bare Tepláreň, ale všimlo si aj to, že ho odsúdili politickí predstavitelia z celého spektra. Členovia komunity LGBTQI+ však následne informovali o viacerých slovných či fyzických útokoch voči nim.

„Právny štát, boj proti korupcii a transparentnosť patrili k hlavným prioritám vlády, pričom došlo k istému pokroku v reformnom úsilí aj snahách brať na zodpovednosť osoby zapletené do korupcie," zdôrazňuje správa.

„V bezpečnostných zložkách ostala problémom beztrestnosť," píše sa v správe. Tá spresňuje, že inšpekcia ministerstva vnútra SR zamietla alebo odložila väčšinu podaní obviňujúcich policajtov či väzenských dozorcov z ublíženia na zdraví. Počet podaní proti policajtom však počas piatich rokov postupne klesal – zo 184 sťažností v roku 2016 na 87 v roku 2021. Menej bolo aj sťažností na príslušníkov justičnej a väzenskej stráže – v roku 2020 ich bolo 44, o rok neskôr iba 25.

Správa spomína aj samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo väzbe, kde bol za údajnú korupciu. Tento prípad „spustil celospoločenskú diskusiu o podmienkach v slovenských väzniciach". Americké ministerstvo pripomína, že osobitná komisia nezistila v tomto prípade zlé zaobchádzanie zo strany dozorcov. Oceňuje však, že Slovensko zaviedlo novelu zákona upravujúcu podmienky väzby.

Vracia sa tiež k vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky v roku 2018, ale aj prípadu „známej novinárky, ktorá v roku 2021 informovala, že niekoľko dní ju sledovali neznámi ľudia". Vyšetrovanie tohto prípadu neprinieslo žiadne výsledky.

Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijal slovenský parlament zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý dočasne umožnil orgánom zablokovať škodlivý obsah na internete vrátane závažných dezinformácií. „V súlade s týmito právomocami zablokoval v marci Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) do 30. júna štyri prominentné dezinformačné webstránky známe šírením proruských naratívov," píše sa v správe. Platnosť tohto dočasného opatrenia bola napokon predĺžená do konca septembra.

„Odborníci aj opozícia kritizovali toto vládne opatrenie za netransparentnosť, vágne právne vymedzenie a vysoký potenciál zneužitia a cenzúry," upozorňuje správa. NBÚ rozhodnutie zablokovať uvedené webstránky nezdôvodnil s poukázaním na legislatívne prekážky, dodáva americké ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman: Sulík s Galekom sa sami usvedčili z nečinnosti

Bývalý minister hospodárstva Richard Sulík a bývalý štátny tajomník Karol Galek (obidvaja SaS) sa vlastnými tvrdeniami sami usvedčili z nečinnosti. V reakcii na pondelkovú tlačovú konferenciu opozičnej SaS a obvinenia v súvislosti s podaním trestného oznámenia pre nečinnosť v prípade úhrady za vydobytý nerast to vyhlásil dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman.

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR pod ich vedením podľa neho už od jesene 2020 na základe kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) vedelo, že v dôsledku rozporov v znení Banského zákona a príslušného nariadenia vlády sú nejasnosti vo vyrubení poplatkov za ťažbu zlata a striebra.

„Napriek týmto neriešeným legislatívnym nejasnostiam až v auguste 2022, teda tesne pred ich odchodom z ministerstva a SaS z vlády, ich nominant a funkcionár SaS Bohumír Zvrškovec na čele Hlavného banského úradu spätne vyrubil poplatky vo výške zhruba 1,7 milióna eur. Za tento krok spoločnosť Slovenská banská podala okamžite žalobu na štát a táto žaloba je stále predmetom súdneho konania," upozornil Hirman.

„Ak súd uzná z dôvodu nejasného výkladu legislatívy právo Slovenskej banskej a neuzná úhrady vyrubené pánom Zvrškovcom, nominantom strany SaS, Slovensko ešte len o milióny príde," doplnil minister.

Problém spočíva v rôznych legislatívnych výkladoch, teda či sa ťaží nerast, ktorý možno použiť na výrobu kovov alebo priamo rudy zlata a striebra. „O tomto probléme mali vedomosť exminister Sulík a bývalý štátny tajomník Galek prakticky nielen od nástupu do svojej funkcie, ale ako sami upozornili na svojej dnešnej tlačovej besede, už od augusta 2018 a napriek tomu za 2,5 roka vo funkciách s tým nič neurobili," zdôraznil Hirman.

Ministerstvo hospodárstva pod jeho vedením má pripravený návrh na zmenu nariadenia vlády o úhrade za vydobyté nerasty, ktorý presne rozlišuje nerasty, z ktorých možno vyrábať priemyselné kovy s výnimkou zlata a striebra a nerasty, z ktorých možno vyrábať priemyselné kovy vrátane zlata a striebra.

Zároveň upozornil, že bývalým vedením spomínaná pripravená novela Banského zákona bola vypracovaná externým prostredím, a to bez prizvania príslušných baníckych či legislatívnych odborníkov, čo sa premietlo do množstva pripomienok, ktoré k uvedenému návrhu ministerstvo dostalo už v úvodnej fáze. Množstvo nedostatkov bránilo návrh spracovať už vo vnútornom pripomienkovom konaní.

„Aj v tomto prípade Sulík s Galekom kritizujú MH SR pod mojím vedením, a to opakovane za to, čo sami neurobili a zanedbali. Navyše, zanechali neprehľadnú právnu situáciu, kvôli ktorej zneisťujú podnikateľský sektor, ale aj štátne inštitúcie. Nech si každý urobí svoj názor, čo sa na ministerstve hospodárstva podarilo za posledný polrok, a čo sa podarilo pánom zo strany SaS za dva a pol roka nečinnosti," dodal Hirman.

Opozičná SaS má podozrenie, že zo strany štátnej banskej správy dochádzalo k dlhodobému prehliadaniu nezákonného konania firmy, ktorá prevádzkuje baňu v Hodruši. Tá podľa nich minimálne 20 rokov odvádzala štátu nesprávnu sadzbu zo svojej ťažby, namiesto 5 percent iba 0,1 percenta. Strana preto podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, a to na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Z nečinnosti v tejto veci obvinili aj súčasné vedenie ministerstva hospodárstva.

(tasr)

Minúta  |  

Nórska armáda potvrdila dodanie ôsmich tankov Leopard 2 Ukrajine

Nórsko v pondelok uviedlo, že dodalo Ukrajine osem bojových tankov typu Leopard 2. Ide o dodávku, ktorá bude mať spolu s dodávkami z ostatných krajín „rozhodujúci" význam v očakávanej ukrajinskej protiofenzíve, informuje agentúra AFP.

„Osem (tankov) Leo (Leopard) 2, sú všetky na Ukrajine, potvrdila hovorkyňa nórskych ozbrojených síl Stine Barclayová Gaaslandová.

Nórsko vo februári oznámilo, že poskytne osem zo svojich zastaraných tankov typu Leopard 2A4 Ukrajine. Táto škandinávska krajina ich plánuje nahradiť modernejšími tankmi typu Leopard 2A7, z ktorých nedávno objednalo 54 kusov.

„Pre Ukrajinu bude darovanie tankov rozhodujúce pre jej schopnosť viesť útočné operácie a získať späť územia okupované Ruskom," uviedol vo vyhlásení nórsky plukovník Lars Jensen.

Okrem tankov sa Nórsko zaviazalo poskytnúť Kyjevu až štyri podporné vozidlá, muníciu a náhradné diely. Ukrajinské jednotky sa v súčasnosti cvičia na obsluhu tankov Leopard v Poľsku pod záštitou Európskej únie, uviedli nórske ozbrojené sily.

Niekoľko ďalších krajín vrátane Poľska, Nemecka, Švédska, Španielska, Fínska a Kanady tiež Ukrajine dodalo alebo prisľúbilo tanky Leopard, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko obvinilo USA a EÚ z podkopávania bezpečnosti na južnom Kaukaze

Rusko v pondelok obvinilo Spojené štáty a Európsku úniu z podkopávania regionálnej bezpečnosti na južnom Kaukaze. Informuje o tom agentúra AFP, podľa ktorej ruské obvinenie prichádza v období, keď sa Západ intenzívnejšie zapája do mierového procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na spoločnej tlačovej konferencii so svojím arménskym rezortným partnerom Araratom Mirzojanom obvinil Brusel a Washington zo „zavádzania supervízie nad mierovými rozhovormi medzi Jerevanom a Baku".

Západ ďalej obvinil z „neskrývaných pokusov... podkopať bezpečnostné usporiadanie regiónu". „Vidíme, aké ciele Západ sleduje na južnom Kaukaze," poznamenal Lavrov s tým, že ide o "odtrhnutie Ruska" od kaukazského regiónu.

Moskva podľa AFP vzhľadom na prebiehajúcu ofenzívu na Ukrajine a konfrontácie so Západom viditeľne stráca svoj vplyv v regióne južného Kaukazu, ktorý tradične považuje za sféru svojho vplyvu.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev absolvovali niekoľko kôl mierových rokovaní, ktorých sprostredkovateľom boli EÚ a USA. EÚ vyslala 20. februára na nestabilnú hranicu Arménska s Azerbajdžanom rozšírenú monitorovaciu misiu. „Pašinjan pred niekoľkými dňami povedal, že sa šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi sťažoval na „problémy" s ruskými mierotvorcami v Náhornom Karabachu a varoval pred eskaláciou v regióne.

Jerevan, ktorý sa spolieha na Rusko ako na garanta svojej bezpečnosti, je čoraz viac frustrovanejší z toho, že Kremľu sa nedarí zabrániť niekoľkomesačnej blokáde takzvaného Lačinského koridoru zo strany Baku. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.

Jerevan tvrdí, že táto blokáda viedla k humanitárnej kríze a jej cieľom je vyhnať Arménov z Karabachu. Baku to popiera.

(tasr)

Minúta  |  

Putin prišiel do Mariupolu v noci, ako sa na zlodeja patrí, reagovali Ukrajinci. Bol to však skutočne šéf Kremľa?

Prekvapivá víkendová návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol sa odohrala v noci, "ako sa na zlodeja patrí", uviedlo v nedeľu v reakcii ukrajinské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra AFP.

"Tak, ako sa na zlodeja patrí, navštívil Putin Mariupol pod rúškom noci. Po prvé, je to bezpečnejšie. Ďalej, tma mu umožňuje zvýrazniť to, čo chce ukázať; a udržuje mesto, ktoré kompletne zničila jeho armáda, ako aj pár jeho preživších obyvateľov, ďaleko od zvedavých očí," uviedlo ministerstvo obrany v Kyjeve na sociálnej sieti Twitter.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v nedeľu tiež kritizoval Putinovu návštevu v Mariupole, ktorý do rúk Moskvy padol po niekoľkomesačnom obliehaní vlani v máji.

"Zločinec sa vždy vracia na miesto činu... Vrah tisícok mariupolských rodín prišiel obdivovať ruiny mesta a (jeho) hroby. Cynizmus a nedostatok svedomia," uviedol na Twitteri Podoľak.

Putin pricestoval do Mariupola po prekvapivej sobotňajšej návšteve Krymského polostrova, ktorú uskutočnil pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie od Ukrajiny.

Bol však v Mariupole skutočne Vladimir Putin, alebo jeho dvojník? Poukázal na to vo svojom tvíte napríklad poradca ukrajinského rezortu vnútra Anton Geraščenko, ktorý publikoval fotografie troch tvárí Putina z posledného mesiaca s otázkou „Ktorá je podľa vás tá pravá?“

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1637745269289746437?t=jFvLYIJw0mi_jJWyC7CKng&s=08

Zrejme sa inšpiroval aj príspevkami švédskeho ekonóma a odborníka na Rusko, Ukrajinu a východnú Európu profesora Andersa Åslunda, ktorý tvrdí, že na Kryme a následne v Mariuople nebol ten istý človek.

https://twitter.com/anders_aslund/status/1637452521512771584

(tasr, red.)


Minúta  |  

Brusel: Darcovia poskytnú Turecku a Sýrii pomoc v hodnote 7 miliárd eur

Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil v pondelok švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.

Správu aktualizujeme.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.