Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva: K ruským hraniciam sa blížili americké bombardéry, vyslali sme stíhačku

Ruská stíhačka typu Su-35 vzlietla v pondelok k dvom americkým strategickým bombardérom B-52H, ktoré leteli nad Baltským morom smerom k ruským hraniciam, avšak napokon zmenili kurz. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, informuje agentúra Reuters.

„Radarové zariadenia protivzdušnej obrany Západného vojenského okruhu zaznamenali nad Baltským morom dva ciele letiace smerom k štátnej hranici Ruskej federácie," napísalo ruské ministerstvo na sociálnej sieti Telegram. Spresnilo, že išlo o strategické bombardéry typu B-52H patriace vzdušným silám Spojených štátov.

Ruská protivzdušná obrana k nim vyslala stíhačku Su-35, ktorá mala zabrániť narušeniu štátnej hranice. „Po tom, čo sa tieto cudzie vojenské lietadlá vzdialili od ruskej štátnej hranice, sa ruské stíhacie lietadlo vrátilo na základňu," uviedlo ruské ministerstvo obrany.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken spochybnil „mierové" návrhy Číny o vojne na Ukrajine

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok spochybnil „mierové" návrhy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga týkajúce sa urovnania konfliktu na Ukrajine, ktoré prezentoval počas návštevy Moskvy. Šéf diplomacie USA upozornil, že môže ísť o „zdržiavaciu taktiku" Pekingu, ktorej skutočným cieľom je pomôcť Rusku. Informuje agentúra AFP.

„Svet by sa nemal nechať oklamať taktickými krokmi Ruska podporovanými Čínou či akoukoľvek inou krajinou" v záujme zmrazenia vojnového konfliktu na Ukrajine „podľa vlastných podmienok", povedal Blinken novinárom.

Spojené štáty podľa jeho slov vítajú akékoľvek diplomatické úsilie, ktorého cieľom je „spravodlivý a trvalý mier". Vyjadril však pochybnosti ohľadom toho, či Čína v tejto súvislosti rešpektuje „suverenitu a územnú celistvosť" Ukrajiny. "Akýkoľvek plán, ktorý neprioritizuje tento zásadný princíp, je prinajlepšom zdržiavacou taktikou alebo sa jednoducho snaží docieliť nespravodlivý výsledok. To nie je konštruktívna diplomacia," dodal.

„Výzva na prímerie, ktorá nezahŕňa odsun ruských síl z ukrajinského územia, by v skutočnosti znamenala podporu pre potvrdenie ruského víťazstva," kritizoval.

„Ak je Čína odhodlaná podporovať ukončenie vojny na základe princípov Charty OSN – ako to uvádza v bode č. 1 svojho plánu – môže sa na základe toho spojiť s prezidentom (Volodymyrom) Zelenským a Ukrajinou a využiť svoj vplyv na to, aby Moskvu prinútila stiahnuť svoje sily," poznamenal Blinken.

Si Ťin-pching absolvoval v pondelok v Kremli „neformálny" rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oficiálna schôdzka aj s účasťou delegácií je naplánovaná na utorok.

Predmetom pondelkových rokovaní mala byť okrem iného aj vojna na Ukrajine. Ruská strana sa podľa Putinových slov oboznámila z návrhmi Pekingu na riešenie konfliktu na Ukrajine. „Viete, že sme vždy pripravení na rokovania. Diskutovať budeme o všetkých týchto otázkach vrátane vašich návrhov," povedal Putin.

Čína vo februári zverejnila dokument so stanoviskom k ruskej vojne na Ukrajine, v ktorom vyzýva na dialóg a snaží sa zaujať pozíciu údajne neutrálneho sprostredkovateľa.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko zablokovalo vydanie spoločného vyhlásenia EÚ k zatykaču na Putina

Maďarsko zabránilo v pondelok v Bruseli členským štátom Európskej únie vydať spoločné vyhlásenie k medzinárodnému zatykaču na ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedla to webová stránka komerčnej televízie RTL s odvolaním sa na agentúru Bloomberg, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell preto vydal vyhlásenie len vo svojom mene, v ktorom zobral „na vedomie" príslušné rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC).

V pondelok vydali podľa RTL spoločné vyhlásenie aj ministri spravodlivosti členských krajín EÚ, v ktorom podporili rozhodnutie ICC o vydaní zatykača. Maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová však tento dokument nepodpísala.

(tasr)

Minúta  |  

Rozhovor Putina so Si Ťin-pchingom sa skončil po štyri a pol hodine

Štyri a pol hodiny trval pondelkový neformálny rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v Kremli. Oficiálna schôdzka je naplánovaná na utorok. Informuje o tom agentúra AFP.

Podľa ruských médií vyšiel Putin po skončení rozhovoru odprevadiť svojho čínskeho kolegu na ulicu. Pri Siho aute sa ešte chvíľu rozprávali a na rozlúčku si podali ruky.

Si ešte na začiatku stretnutia vyjadril presvedčenie, že Rusi v budúcoročných prezidentských voľbách ocenia Putinovo „dobré úsilie" a opätovne ho zvolia.

„Čína urobila v uplynulých rokoch kolosálny skok vpred," povedal Putin na stretnutí Simu. „Na celom svete to vzbudzuje záujem, ale, žiaľ, aj závisť," pokračoval Putin. Ako ďalej uviedol, Rusko a Čína majú „mnoho spoločných záujmov a cieľov".

Predmetom rokovaní údajne bola okrem iného aj vojna na Ukrajine. Ruská strana sa podľa Putinových slov oboznámila z návrhmi Pekingu na riešenie konfliktu na Ukrajine. „Viete, že sme vždy pripravení na rokovania. Diskutovať budeme o všetkých týchto otázkach vrátane vašich návrhov," povedal Putin.

Obe krajiny predtým označili Siho trojdňovú návštevu Ruska za príležitosť prehĺbiť svoje „bezhraničné priateľstvo".

(tasr)

Minúta  |  

Francúzska vláda prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery

Francúzska vláda v pondelok prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente. Čeliť bude ešte jednému návrhu, o ktorom sa však predpokladá, že bude mať menšiu podporu poslancov, informuje agentúra AP.

Prvý návrh o vyslovení nedôvery podalo menšie centristické zoskupenie a podporila ho aj ľavica. Hlasovalo zaň 278 poslancov Národného zhromaždenia, potrebných však bolo najmenej 287 hlasov.

Druhý návrh podala krajná pravica. Oba návrhy predkladatelia zdôvodnili tým, že vláda pri zvýšení veku odchodu do dôchodku zo 62 rokov na 64 využila ústavnú klauzulu umožňujúcu obísť dolnú komoru parlamentu. Tam totiž dôchodková reforma nemala dostatočnú podporu.

Ak poslanci vláde nevyslovia nedôveru, dôchodková reforma prejde. Senát ju schválil minulý týždeň.

(tasr)

Minúta  |  

Správa USA o ľudských právach na Slovensku upozorňuje na násilie voči Rómom a LGBTQI+

Na „izolované prípady" korupcie vo vysokej politike, ale aj na násilie či nenávistné prejavy voči Rómom a národnostným či rasovým menšinám a osobám LGBTQI+ na Slovensku upozornilo vo svojej výročnej správe o stave ľudských práv vo svete za rok 2022 americké ministerstvo zahraničných vecí.

Ministerstvo poukázalo na októbrový teroristický útok v bare Tepláreň, ale všimlo si aj to, že ho odsúdili politickí predstavitelia z celého spektra. Členovia komunity LGBTQI+ však následne informovali o viacerých slovných či fyzických útokoch voči nim.

„Právny štát, boj proti korupcii a transparentnosť patrili k hlavným prioritám vlády, pričom došlo k istému pokroku v reformnom úsilí aj snahách brať na zodpovednosť osoby zapletené do korupcie," zdôrazňuje správa.

„V bezpečnostných zložkách ostala problémom beztrestnosť," píše sa v správe. Tá spresňuje, že inšpekcia ministerstva vnútra SR zamietla alebo odložila väčšinu podaní obviňujúcich policajtov či väzenských dozorcov z ublíženia na zdraví. Počet podaní proti policajtom však počas piatich rokov postupne klesal – zo 184 sťažností v roku 2016 na 87 v roku 2021. Menej bolo aj sťažností na príslušníkov justičnej a väzenskej stráže – v roku 2020 ich bolo 44, o rok neskôr iba 25.

Správa spomína aj samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo väzbe, kde bol za údajnú korupciu. Tento prípad „spustil celospoločenskú diskusiu o podmienkach v slovenských väzniciach". Americké ministerstvo pripomína, že osobitná komisia nezistila v tomto prípade zlé zaobchádzanie zo strany dozorcov. Oceňuje však, že Slovensko zaviedlo novelu zákona upravujúcu podmienky väzby.

Vracia sa tiež k vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky v roku 2018, ale aj prípadu „známej novinárky, ktorá v roku 2021 informovala, že niekoľko dní ju sledovali neznámi ľudia". Vyšetrovanie tohto prípadu neprinieslo žiadne výsledky.

Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijal slovenský parlament zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý dočasne umožnil orgánom zablokovať škodlivý obsah na internete vrátane závažných dezinformácií. „V súlade s týmito právomocami zablokoval v marci Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) do 30. júna štyri prominentné dezinformačné webstránky známe šírením proruských naratívov," píše sa v správe. Platnosť tohto dočasného opatrenia bola napokon predĺžená do konca septembra.

„Odborníci aj opozícia kritizovali toto vládne opatrenie za netransparentnosť, vágne právne vymedzenie a vysoký potenciál zneužitia a cenzúry," upozorňuje správa. NBÚ rozhodnutie zablokovať uvedené webstránky nezdôvodnil s poukázaním na legislatívne prekážky, dodáva americké ministerstvo.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.