21. marca 2023 | 8:58

Minúta | 21. marca 2023 | 8:58

Cena bitcoinu sa zvyšuje, jeho zhodnotenie za posledný týždeň predstavuje 25 percent

Cena bitcoinu rastie a podľa analytikov posilňuje aj na svojom význame. Najstaršia a najrozšírenejšia kryptomena po vyše pol roku prekonala hranicu 28-tisíc amerických dolárov za jeden bitcoin (26 126 eur). Týždenné 25-percentné zhodnotenie voči doláru dosiahol naposledy pred dvoma rokmi, upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda

Krachy amerických bánk podľa Kovandu znižujú pravdepodobnosť ďalšieho razantného rastu úrokových sadzieb v USA a úvery by tak mohli zlacnieť skôr, ako investori doposiaľ očakávali. "Mohli by teda zlacnieť aj investície vrátane tých rizikových, napríklad práve do bitcoinu," uviedol Kovanda. Dodal, že za rastom kryptoaktív môže byť aj očakávaný pokles inflácie.

Kovandov pohľad dopĺňa aj prehľad predpovedí na rok 2023 v kryptoodvetví od spoločnosti BitMEX, ktorá je jednou z popredných svetových kryptobúrz na obchodovanie s derivátmi. V prvom scenári spoločnosť ráta so zvýšením ochoty investorov investovať, najmä z dôvodu posilňovanie rizikových aktív. Analytici BitMEX považujú za najpravdepodobnejšie, že nastane znižovanie úrokových sadzieb a oživenie bitcoinu a etherea.

V druhom scenári očakávajú opatrnosť a obavy zo stagflácie, čo negatívne ovplyvní ceny kryptoaktív. Túto hypotézu však považujú za menej pravdepodobnú, najmä z dôvodov klesajúcej inflácie a aktuálnej relatívnej stability ceny bitcoinu.

Tretí scenár už podľa BitMEX prebieha. V ňom sa kryptomeny postupne stávajú menej rizikovým aktívom, najmä z dôvodu inovácií a zvyšujúcich sa počtov prípadov ich použitia, zatiaľ čo sa vyvíjajú regulácie na ochranu investorov. Bitcoin a ethereum sa podľa spoločnosti opäť stanú dominantnými virtuálnymi menami, zatiaľ čo mnohí maloobchodní používatelia sa s kryptomenami stretnú prvýkrát prostredníctvom hier novej generácie, NFT, Web3 spektra a metaverse.

Bitcoin vznikol pred štrnástimi rokmi v čase svetovej finančnej krízy ako reakcia na záchranné, netrhové pôžičky krachujúcim bankám a finančným inštitúciám. Takéto pôžičky podľa Kovandu zachraňovali finančníkov, no znehodnocovali tradičné meny, čím poškodzovali bežných občanov. Bitcoin teda podľa analytikov môže v čase aktuálnych bankových otrasov znovu nabrať na sile. Aktuálna cena jedného bitcoinu je 28 279 amerických dolárov (USD).

21. marca 2023 | 8:38

Minúta | 21. marca 2023 | 8:38

USA oznámili, že v Tigraji páchali vojnové zločiny obe strany

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v pondelok oznámila, že podľa jej zistení sa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti dopustili všetky strany zapojené do konfliktu v etiópskom zväzovom štáte Tigraj. Informuje o tom správa agentúry AP.

Oznámil to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po návrate z minulotýždňovej návštevy Etiópie.

"Odsudzujem neopísateľné násilie proti civilistom a ničenie, ktoré sa udialo v severnej Etiópii," povedal. "Voči tým, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za tieto zverstvá, vrátane tých na veliacich pozíciách, musí byť vyvodená zodpovednosť," povedal.

Americké zistenia sa vzťahujú na príslušníkov etiópskej i eritrejskej armády, Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF) i síl v etiópskom regióne Amhara. Blinken k tomu podľa svojich slov dospel po dôkladnom preskúmaní zákonov a skutočností.

Etiópski, eritrejskí a amharskí vojaci sa podľa jeho slov dopustili zločinov proti ľudskosti vrátane vrážd, znásilnení a ďalších foriem sexuálneho násilia a prenasledovania. Príslušníci ozbrojených síl v regióne Amhara údajne spáchali aj zločiny proti ľudskosti deportáciou obyvateľstva a etnické čistky v západnej časti regiónu Tigraj.

Americký minister zahraničných vecí zistenia oznámil vo výročnej správe o ľudských právach za rok 2022. Zahŕňa aj porušovanie ľudských práv v Afganistane, Číne, Iráne, Mjanmarsku, Nikarague a na Kube.

Aj komisia expertov OSN pre ľudské práva v Etiópii v septembrovej správe uviedla podozrenia zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré spočívali v prenasledovaní z etnických dôvodov a iných neľudských činov. Stály predstaviteľ Etiópie pri sídle OSN v Ženeve však túto správu odmietol.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020, keď etiópsky premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli regionálnu vládu vedenú Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). Obe strany sa vlani 2. novembra v juhoafrickom hlavnom meste Pretória dohodli na prímerí za prítomnosti predstaviteľov USA a Africkej únie (AÚ).

(tasr)

21. marca 2023 | 8:09

Minúta | 21. marca 2023 | 8:09

Turecko pozastavilo vývoz sankcionovaných tovarov do Ruska

Turecko pozastavilo export sankcionovaných tovarov do Ruska. V noci na utorok to uviedli nemenovaný predstaviteľ Európskej únie a šéf Istanbulskej asociácie pre vývoz železných a neželezných kovov Cetin Tecdelioglu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Turecká vláda odovzdala obchodným spoločnostiam zoznam zakázaných tovarov zo zahraničia spolu s inštrukciami, aby ich od začiatku marca do Ruska nevyvážali, uviedol Tecdelioglu. Nezáleží pritom, z akej krajiny tieto tovary pochádzajú.

Nemenovaný predstaviteľ EÚ pre Reuters povedal, že Ankara Európsku komisiu (EK) slovne uistila, že po 1. marci nebudú do Ruska vyvážané tovary zaťažené sankciami EÚ, Spojených štátov či Británie. Turecké ministerstvo obchodu sa k týmto vyhláseniam odmietlo vyjadriť.

Sankcie proti Moskve boli uvalené ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu. Dovoz takýchto tovarov bol však stále možný z Turecka a ďalších krajín, na čo Washington reagoval varovaním pred vývozom mikročipov, chemikálií a ďalších produktov, ktoré by Rusko mohlo využiť vo vojne na Ukrajine.

Tecdelioglu pripomenul, že pozastavenie vývozu sa netýka tovarov vyrobených v Turecku. Nové turecké obmedzenia však budú nútiť ruských dovozcov hľadať alternatívne zdroje napríklad v Kazachstane a iných krajinách.

Reuters uvádza, že za sedem mesiacov od začiatku invázie do konca roka boli do Ruska vyvezené počítačové a ďalšie elektronické komponenty v hodnote najmenej 2,6 miliardy dolárov. Ich značnú časť tvorili súčiastky vyrobené v západných krajinách.

(tasr)

21. marca 2023 | 8:02

Minúta | 21. marca 2023 | 8:02

Chorvátsko bude vydávať digitálne vysvedčenia a diplomy

Chorvátsky školský systém začne na konci budúceho školského roka 203-2024 vydávať digitálne verzie školských vysvedčení a diplomov. Vládny návrh je v súčasnosti predložený na elektronickú verejnú konzultáciu. Informuje o tom správa agentúry HINA.

Ministerstvo vedy a školstva a Chorvátska akademická a výskumná sieť (CARNET) pripravujú pravidlá pre poskytovanie digitálnych certifikátov a diplomov. Absolventom budú vydané bezplatne 30 dní po ukončení štúdia, v chorvátčine aj angličtine.

E-diplomy bude možné použiť len v elektronickom formáte.

Ako povedali zástupcovia CARNET pre chorvátsku agentúru HINA, elektronické certifikáty a e-diplomy budú lepšie chránené pred falšovaním ako sú ich tradičné papierové podoby, a ich pravosť sa bude dať rýchlo a ľahko skontrolovať.

(tasr)

21. marca 2023 | 7:25

Minúta | 21. marca 2023 | 7:25

Karma: NAKA v prípade vraždy Daniela Tupého zadržala osem osôb

V prípade vraždy Daniela Tupého zadržala Národná kriminálna agentúra (NAKA) v utorok osem osôb. Ide o akciu Karma. Prezídium Policajného zboru o tom informovalo na sociálnej sieti.

Zaisťovacie úkony policajti vykonávajú v Bratislavskom a Trnavskom kraji. "V súčasnosti zatiaľ nie je možné poskytnúť bližšie informácie," dodala polícia.

Vec je v úvodnom štádiu trestného konania, doplnil pre TASR hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Utrpel osem bodných rán. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov mal útok trvať asi minútu. Zranenia utrpeli šiesti ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Podľa niektorých médií polícia pracovala v tom čase aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze obžalovali päť osôb, Richardovi H. za vraždu hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

(tasr)

21. marca 2023 | 7:20

Minúta | 21. marca 2023 | 7:20

Polícia odmietla trestné oznámenie na Sulíka v prípade parku Valaliky

Polícia odmietla trestné oznámenie na exministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) v prípade priemyselného parku Valaliky. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff.

Sulík ešte koncom minulého roka uviedol, že pri zakladaní firmy na vytvorenie priemyselného parku vo Valalikoch konal v súlade s rozhodnutím vlády. Trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku mal podľa neho podať údajne jeden z vlastníkov časti územia, na ktorom má vyrásť priemyselný park.

Zločinov sa mal podľa trestného oznámenia dopustiť tým, že založil obchodnú spoločnosť Valaliky Industrial Park v rozpore s uznesením vlády. Týmto konaním mal podľa oznamovateľa spôsobiť škodu vo výške vyše 85 miliónov eur.

(tasr)

21. marca 2023 | 4:56

Minúta | 21. marca 2023 | 4:56

Japonský premiér Fumio Kišida cestuje na neohlásenú návštevu Ukrajiny

Japonský premiér Fumio Kišida cestuje na neohlásenú návštevu Ukrajiny, kde sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V noci na utorok to uviedli agentúry AP a AFP, informuje TASR.

Japonská štátna televízia NHK odvysielala zábery Kišidu vo vlaku smerujúcom z poľského mesta Przemyśl do Kyjeva. Vlak vyšiel zo stanice približne o 01.30 h.

Kišidovu cestu na Ukrajinu už oficiálne potvrdilo aj japonské ministerstvo zahraničných vecí.

Kišida, ktorý bude v máji hostiteľom summitu krajín G7, je jediným lídrom z tejto skupiny, ktorý ešte Ukrajinu nenavštívil. Japonský premiér opakovane tvrdil, že takáto návšteva "je v štádiu zvažovania".

Fumio Kišida sa stane prvým predsedom vlády Japonska od čias druhej svetovej vojny, ktorý navštívi aktívnu vojnovú zónu. AFP upozorňuje, že cesta Kišidu na Ukrajinu sa uskutočňuje v rovnakom čase, ako rokovania čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.

Japonsko sa pridalo k západným krajinám, ktoré po ruskej invázii na Ukrajinu uvalili na Moskvu tvrdé sankcie a Kyjevu poskytli humanitárnu pomoc. Tokio vo februári oznámilo, že Ukrajine poskytne finančnú pomoc vo výške 5,5 miliardy dolárov.

Japonská vláda však Ukrajine zatiaľ neposkytla žiadne vojenské vybavenie, keďže v tejto otázke je vo veľkej miere obmedzovaná tamojšou ústavou.

(tasr)

21. marca 2023 | 4:36

Minúta | 21. marca 2023 | 4:36

Ukrajina: Explózia na Kryme zničila ruské rakety s plochou dráhou letu

Ukrajinské ministerstvo obrany v noci na utorok uviedlo, že výbuch v meste Džankoj na severe Ruskom anektovaného Krymského polostrova zničil ruské strely s plochou dráhou letu, ktoré plánovala použiť ruská čiernomorská flotila. Podľa proruských predstaviteľov Krymu však šlo o útok dronov. TASR správu prevzala z agentúr AP a Reuters a spravodajskej stanice BBC.

"Explózia v meste Džankoj na dočasne okupovanom Kryme zničila ruské strely s plochou dráhou letu typu Kalibr, ktoré boli práve prevážané po železnici," uviedla ukrajinská vojenská rozviedka na sociálnych sieťach. Ministerstvo obrany dodalo, že "výbuchy sú pokračovaním demilitarizácie Ruska a prípravou na prelomenie okupácie ukrajinského polostrova Krym".

https://twitter.com/WarMonitors/status/1637911145217499139

Proruský šéf správy Džankoja Ihor Ivin však vyhlásil, že na mesto zaútočili drony, pričom utrpel zranenia jeden človek, ktorý sa zotavuje v nemocnici. Podľa Ivina počas útoku vypukol požiar, ktorý zachvátil školu, obytný dom a obchod s potravinami; poškodená bola aj miestna energetická infraštruktúra.

Agentúra AP upozorňuje, že vyjadrenia oboch strán sa nateraz nepodarilo nezávisle overiť.

(tasr)

20. 03. 2023

20. marca 2023 | 23:30

Minúta | 20. marca 2023 | 23:30

Biden pripúšťa laboratórny pôvod covidu. Podpísal zákon o odtajnení informácií o jeho pôvode

Prezident Spojených štátov Joe Biden v pondelok podpísal zákon o odtajnení informácií tajných služieb o pôvode koronavírusu, ktorý spôsobil pandémiu ochorenia COVID-19. Správu publikovali agentúry AFP a Reuters.

"Potrebujeme zistiť, čo spôsobilo COVID-19, a to vrátane možných prepojení s Wu-chanským virologickým inštitútom," uviedol Biden vo vyhlásení. Dodal, že jeho administratíva "odtajní a zverejní čo najviac informácií, ako sa bude dať".

Návrh zákona ešte na začiatku marca schválila Snemovňa reprezentantov aj Senát Kongresu USA. K odtajneniu informácií by malo prísť do 90 dní od Bidenovho podpisu.

Podľa agentúry AP sú americké tajné služby nejednotné v názore, či mal koronavírus prirodzený alebo umelý pôvod. Niektorí odborníci sa nazdávajú, že mohol uniknúť z výskumného strediska v čínskom Wu-chane, kde sa aj objavili prvé prípady covidu. Ďalší upozorňujú, že pôvod vírusu sa v najbližších rokoch možno nepodarí zistiť – ak vôbec niekedy.

Peking tvrdenia o potenciálnom úniku vírusu z wu-chanského inštitútu popiera, pričom hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že vyšetrovanie pôvodu koronavírusu by malo byť vedeckou záležitosťou a nemalo by sa "politizovať".

(tasr)