Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA oznámili, že v Tigraji páchali vojnové zločiny obe strany

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v pondelok oznámila, že podľa jej zistení sa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti dopustili všetky strany zapojené do konfliktu v etiópskom zväzovom štáte Tigraj. Informuje o tom správa agentúry AP.

Oznámil to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po návrate z minulotýždňovej návštevy Etiópie.

"Odsudzujem neopísateľné násilie proti civilistom a ničenie, ktoré sa udialo v severnej Etiópii," povedal. "Voči tým, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za tieto zverstvá, vrátane tých na veliacich pozíciách, musí byť vyvodená zodpovednosť," povedal.

Americké zistenia sa vzťahujú na príslušníkov etiópskej i eritrejskej armády, Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF) i síl v etiópskom regióne Amhara. Blinken k tomu podľa svojich slov dospel po dôkladnom preskúmaní zákonov a skutočností.

Etiópski, eritrejskí a amharskí vojaci sa podľa jeho slov dopustili zločinov proti ľudskosti vrátane vrážd, znásilnení a ďalších foriem sexuálneho násilia a prenasledovania. Príslušníci ozbrojených síl v regióne Amhara údajne spáchali aj zločiny proti ľudskosti deportáciou obyvateľstva a etnické čistky v západnej časti regiónu Tigraj.

Americký minister zahraničných vecí zistenia oznámil vo výročnej správe o ľudských právach za rok 2022. Zahŕňa aj porušovanie ľudských práv v Afganistane, Číne, Iráne, Mjanmarsku, Nikarague a na Kube.

Aj komisia expertov OSN pre ľudské práva v Etiópii v septembrovej správe uviedla podozrenia zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré spočívali v prenasledovaní z etnických dôvodov a iných neľudských činov. Stály predstaviteľ Etiópie pri sídle OSN v Ženeve však túto správu odmietol.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020, keď etiópsky premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli regionálnu vládu vedenú Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). Obe strany sa vlani 2. novembra v juhoafrickom hlavnom meste Pretória dohodli na prímerí za prítomnosti predstaviteľov USA a Africkej únie (AÚ).

(tasr)

Minúta  |  

Rusko podniklo 21 leteckých a deväť raketových útokov, uviedla ukrajinská armáda

Ruské ozbrojené sily podnikli za uplynulých 24 hodín 21 leteckých a deväť raketových útokov. V utorok to uviedol ukrajinský generálny štáb v najnovšej správe o situácii na bojisku. Informuje o tom správa denníka The Guardian.

Podľa generálneho štábu si útoky nevyžiadali žiadne civilné obete. Ostreľovanie hlásili v meste Sloviansk, pri ďalšom útoku na mesto Kramatorsk bolo poškodených sedem poschodových budov a tri osobné autá.

V správe sa uvádza, že Rusko sa zameriava na ofenzívu v oblastiach miest Lyman, Bachmut, Avdijivka, Marjinka a Šachtarsk na východe Ukrajiny. Ako dodal generálny štáb, ukrajinskí vojaci odrazili viac ako 120 ruských útokov.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko pozastavilo vývoz sankcionovaných tovarov do Ruska

Turecko pozastavilo export sankcionovaných tovarov do Ruska. V noci na utorok to uviedli nemenovaný predstaviteľ Európskej únie a šéf Istanbulskej asociácie pre vývoz železných a neželezných kovov Cetin Tecdelioglu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Turecká vláda odovzdala obchodným spoločnostiam zoznam zakázaných tovarov zo zahraničia spolu s inštrukciami, aby ich od začiatku marca do Ruska nevyvážali, uviedol Tecdelioglu. Nezáleží pritom, z akej krajiny tieto tovary pochádzajú.

Nemenovaný predstaviteľ EÚ pre Reuters povedal, že Ankara Európsku komisiu (EK) slovne uistila, že po 1. marci nebudú do Ruska vyvážané tovary zaťažené sankciami EÚ, Spojených štátov či Británie. Turecké ministerstvo obchodu sa k týmto vyhláseniam odmietlo vyjadriť.

Sankcie proti Moskve boli uvalené ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu. Dovoz takýchto tovarov bol však stále možný z Turecka a ďalších krajín, na čo Washington reagoval varovaním pred vývozom mikročipov, chemikálií a ďalších produktov, ktoré by Rusko mohlo využiť vo vojne na Ukrajine.

Tecdelioglu pripomenul, že pozastavenie vývozu sa netýka tovarov vyrobených v Turecku. Nové turecké obmedzenia však budú nútiť ruských dovozcov hľadať alternatívne zdroje napríklad v Kazachstane a iných krajinách.

Reuters uvádza, že za sedem mesiacov od začiatku invázie do konca roka boli do Ruska vyvezené počítačové a ďalšie elektronické komponenty v hodnote najmenej 2,6 miliardy dolárov. Ich značnú časť tvorili súčiastky vyrobené v západných krajinách.

(tasr)

Minúta  |  

Chorvátsko bude vydávať digitálne vysvedčenia a diplomy

Chorvátsky školský systém začne na konci budúceho školského roka 203-2024 vydávať digitálne verzie školských vysvedčení a diplomov. Vládny návrh je v súčasnosti predložený na elektronickú verejnú konzultáciu. Informuje o tom správa agentúry HINA.

Ministerstvo vedy a školstva a Chorvátska akademická a výskumná sieť (CARNET) pripravujú pravidlá pre poskytovanie digitálnych certifikátov a diplomov. Absolventom budú vydané bezplatne 30 dní po ukončení štúdia, v chorvátčine aj angličtine.

E-diplomy bude možné použiť len v elektronickom formáte.

Ako povedali zástupcovia CARNET pre chorvátsku agentúru HINA, elektronické certifikáty a e-diplomy budú lepšie chránené pred falšovaním ako sú ich tradičné papierové podoby, a ich pravosť sa bude dať rýchlo a ľahko skontrolovať.

(tasr)

Minúta  |  

Karma: NAKA v prípade vraždy Daniela Tupého zadržala osem osôb

V prípade vraždy Daniela Tupého zadržala Národná kriminálna agentúra (NAKA) v utorok osem osôb. Ide o akciu Karma. Prezídium Policajného zboru o tom informovalo na sociálnej sieti.

Zaisťovacie úkony policajti vykonávajú v Bratislavskom a Trnavskom kraji. "V súčasnosti zatiaľ nie je možné poskytnúť bližšie informácie," dodala polícia.

Vec je v úvodnom štádiu trestného konania, doplnil pre TASR hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Utrpel osem bodných rán. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov mal útok trvať asi minútu. Zranenia utrpeli šiesti ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Podľa niektorých médií polícia pracovala v tom čase aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze obžalovali päť osôb, Richardovi H. za vraždu hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia odmietla trestné oznámenie na Sulíka v prípade parku Valaliky

Polícia odmietla trestné oznámenie na exministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) v prípade priemyselného parku Valaliky. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff.

Sulík ešte koncom minulého roka uviedol, že pri zakladaní firmy na vytvorenie priemyselného parku vo Valalikoch konal v súlade s rozhodnutím vlády. Trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku mal podľa neho podať údajne jeden z vlastníkov časti územia, na ktorom má vyrásť priemyselný park.        

Zločinov sa mal podľa trestného oznámenia dopustiť tým, že založil obchodnú spoločnosť Valaliky Industrial Park v rozpore s uznesením vlády. Týmto konaním mal podľa oznamovateľa spôsobiť škodu vo výške vyše 85 miliónov eur.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.