Preskočiť na obsah
  |  

Budapešť poprela, že Maďarsko blokovalo vyhlásenie EÚ k zatykaču na Putina

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí v noci na utorok poprelo informácie, že Maďarsko zabránilo v pondelok v Bruseli členským štátom Európskej únie vydať spoločné vyhlásenie k medzinárodnému zatykaču na ruského prezidenta Vladimira Putina. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Hovorca maďarskej diplomacie Máté Paczolay označil správu za klamstvo.

Podľa hovorcu Maďarsko šéfovi diplomacie Európskej únie Josepovi Borrellovi vyjadrilo postoj, že Maďarsko berie na vedomie verdikt Medzinárodného trestného súdu (ICC). Nemieni ho nijakým spôsobom komentovať, pričom v prípade, že šéf európskej diplomacie, prípadne ktorýkoľvek členský štát, bude chcieť vydať vyhlásenie, Maďarsko proti tomu nebude namietať.

Agentúra Bloomberg sa pri pondelkovom zverejnení správy odvolala na nemenované osoby oboznámené s problematikou.

(tasr)

  |  

Cena bitcoinu sa zvyšuje, jeho zhodnotenie za posledný týždeň predstavuje 25 percent

Cena bitcoinu rastie a podľa analytikov posilňuje aj na svojom význame. Najstaršia a najrozšírenejšia kryptomena po vyše pol roku prekonala hranicu 28-tisíc amerických dolárov za jeden bitcoin (26 126 eur). Týždenné 25-percentné zhodnotenie voči doláru dosiahol naposledy pred dvoma rokmi, upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda

Krachy amerických bánk podľa Kovandu znižujú pravdepodobnosť ďalšieho razantného rastu úrokových sadzieb v USA a úvery by tak mohli zlacnieť skôr, ako investori doposiaľ očakávali. "Mohli by teda zlacnieť aj investície vrátane tých rizikových, napríklad práve do bitcoinu," uviedol Kovanda. Dodal, že za rastom kryptoaktív môže byť aj očakávaný pokles inflácie.

Kovandov pohľad dopĺňa aj prehľad predpovedí na rok 2023 v kryptoodvetví od spoločnosti BitMEX, ktorá je jednou z popredných svetových kryptobúrz na obchodovanie s derivátmi. V prvom scenári spoločnosť ráta so zvýšením ochoty investorov investovať, najmä z dôvodu posilňovanie rizikových aktív. Analytici BitMEX považujú za najpravdepodobnejšie, že nastane znižovanie úrokových sadzieb a oživenie bitcoinu a etherea.

V druhom scenári očakávajú opatrnosť a obavy zo stagflácie, čo negatívne ovplyvní ceny kryptoaktív. Túto hypotézu však považujú za menej pravdepodobnú, najmä z dôvodov klesajúcej inflácie a aktuálnej relatívnej stability ceny bitcoinu.

Tretí scenár už podľa BitMEX prebieha. V ňom sa kryptomeny postupne stávajú menej rizikovým aktívom, najmä z dôvodu inovácií a zvyšujúcich sa počtov prípadov ich použitia, zatiaľ čo sa vyvíjajú regulácie na ochranu investorov. Bitcoin a ethereum sa podľa spoločnosti opäť stanú dominantnými virtuálnymi menami, zatiaľ čo mnohí maloobchodní používatelia sa s kryptomenami stretnú prvýkrát prostredníctvom hier novej generácie, NFT, Web3 spektra a metaverse.

Bitcoin vznikol pred štrnástimi rokmi v čase svetovej finančnej krízy ako reakcia na záchranné, netrhové pôžičky krachujúcim bankám a finančným inštitúciám. Takéto pôžičky podľa Kovandu zachraňovali finančníkov, no znehodnocovali tradičné meny, čím poškodzovali bežných občanov. Bitcoin teda podľa analytikov môže v čase aktuálnych bankových otrasov znovu nabrať na sile. Aktuálna cena jedného bitcoinu je 28 279 amerických dolárov (USD).

  |  

USA oznámili, že v Tigraji páchali vojnové zločiny obe strany

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v pondelok oznámila, že podľa jej zistení sa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti dopustili všetky strany zapojené do konfliktu v etiópskom zväzovom štáte Tigraj. Informuje o tom správa agentúry AP.

Oznámil to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po návrate z minulotýždňovej návštevy Etiópie.

"Odsudzujem neopísateľné násilie proti civilistom a ničenie, ktoré sa udialo v severnej Etiópii," povedal. "Voči tým, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za tieto zverstvá, vrátane tých na veliacich pozíciách, musí byť vyvodená zodpovednosť," povedal.

Americké zistenia sa vzťahujú na príslušníkov etiópskej i eritrejskej armády, Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF) i síl v etiópskom regióne Amhara. Blinken k tomu podľa svojich slov dospel po dôkladnom preskúmaní zákonov a skutočností.

Etiópski, eritrejskí a amharskí vojaci sa podľa jeho slov dopustili zločinov proti ľudskosti vrátane vrážd, znásilnení a ďalších foriem sexuálneho násilia a prenasledovania. Príslušníci ozbrojených síl v regióne Amhara údajne spáchali aj zločiny proti ľudskosti deportáciou obyvateľstva a etnické čistky v západnej časti regiónu Tigraj.

Americký minister zahraničných vecí zistenia oznámil vo výročnej správe o ľudských právach za rok 2022. Zahŕňa aj porušovanie ľudských práv v Afganistane, Číne, Iráne, Mjanmarsku, Nikarague a na Kube.

Aj komisia expertov OSN pre ľudské práva v Etiópii v septembrovej správe uviedla podozrenia zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré spočívali v prenasledovaní z etnických dôvodov a iných neľudských činov. Stály predstaviteľ Etiópie pri sídle OSN v Ženeve však túto správu odmietol.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020, keď etiópsky premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli regionálnu vládu vedenú Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). Obe strany sa vlani 2. novembra v juhoafrickom hlavnom meste Pretória dohodli na prímerí za prítomnosti predstaviteľov USA a Africkej únie (AÚ).

(tasr)

  |  

Rusko podniklo 21 leteckých a deväť raketových útokov, uviedla ukrajinská armáda

Ruské ozbrojené sily podnikli za uplynulých 24 hodín 21 leteckých a deväť raketových útokov. V utorok to uviedol ukrajinský generálny štáb v najnovšej správe o situácii na bojisku. Informuje o tom správa denníka The Guardian.

Podľa generálneho štábu si útoky nevyžiadali žiadne civilné obete. Ostreľovanie hlásili v meste Sloviansk, pri ďalšom útoku na mesto Kramatorsk bolo poškodených sedem poschodových budov a tri osobné autá.

V správe sa uvádza, že Rusko sa zameriava na ofenzívu v oblastiach miest Lyman, Bachmut, Avdijivka, Marjinka a Šachtarsk na východe Ukrajiny. Ako dodal generálny štáb, ukrajinskí vojaci odrazili viac ako 120 ruských útokov.

(tasr)

  |  

Turecko pozastavilo vývoz sankcionovaných tovarov do Ruska

Turecko pozastavilo export sankcionovaných tovarov do Ruska. V noci na utorok to uviedli nemenovaný predstaviteľ Európskej únie a šéf Istanbulskej asociácie pre vývoz železných a neželezných kovov Cetin Tecdelioglu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Turecká vláda odovzdala obchodným spoločnostiam zoznam zakázaných tovarov zo zahraničia spolu s inštrukciami, aby ich od začiatku marca do Ruska nevyvážali, uviedol Tecdelioglu. Nezáleží pritom, z akej krajiny tieto tovary pochádzajú.

Nemenovaný predstaviteľ EÚ pre Reuters povedal, že Ankara Európsku komisiu (EK) slovne uistila, že po 1. marci nebudú do Ruska vyvážané tovary zaťažené sankciami EÚ, Spojených štátov či Británie. Turecké ministerstvo obchodu sa k týmto vyhláseniam odmietlo vyjadriť.

Sankcie proti Moskve boli uvalené ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu. Dovoz takýchto tovarov bol však stále možný z Turecka a ďalších krajín, na čo Washington reagoval varovaním pred vývozom mikročipov, chemikálií a ďalších produktov, ktoré by Rusko mohlo využiť vo vojne na Ukrajine.

Tecdelioglu pripomenul, že pozastavenie vývozu sa netýka tovarov vyrobených v Turecku. Nové turecké obmedzenia však budú nútiť ruských dovozcov hľadať alternatívne zdroje napríklad v Kazachstane a iných krajinách.

Reuters uvádza, že za sedem mesiacov od začiatku invázie do konca roka boli do Ruska vyvezené počítačové a ďalšie elektronické komponenty v hodnote najmenej 2,6 miliardy dolárov. Ich značnú časť tvorili súčiastky vyrobené v západných krajinách.

(tasr)

  |  

Chorvátsko bude vydávať digitálne vysvedčenia a diplomy

Chorvátsky školský systém začne na konci budúceho školského roka 203-2024 vydávať digitálne verzie školských vysvedčení a diplomov. Vládny návrh je v súčasnosti predložený na elektronickú verejnú konzultáciu. Informuje o tom správa agentúry HINA.

Ministerstvo vedy a školstva a Chorvátska akademická a výskumná sieť (CARNET) pripravujú pravidlá pre poskytovanie digitálnych certifikátov a diplomov. Absolventom budú vydané bezplatne 30 dní po ukončení štúdia, v chorvátčine aj angličtine.

E-diplomy bude možné použiť len v elektronickom formáte.

Ako povedali zástupcovia CARNET pre chorvátsku agentúru HINA, elektronické certifikáty a e-diplomy budú lepšie chránené pred falšovaním ako sú ich tradičné papierové podoby, a ich pravosť sa bude dať rýchlo a ľahko skontrolovať.

(tasr)