Preskočiť na obsah
  |  

Biden sa chce opäť zhovárať so Si Ťin-pchingom, tvrdí predstaviteľ Bieleho domu

Americký prezident Joe Biden má záujem opäť rokovať s čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorcu americkej Rady pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho.

Si Ťin-pching sa momentálne nachádza v Moskve, kam zavítal na trojdňovú návštevu zorganizovanú ruským vodcom Vladimirom Putinom.

Kirby poznamenal, že medzi americkými a čínskymi lídrami zatiaľ nie je nič naplánované, ale Spojené štáty sa chcú uistiť, že sa tak udeje vo vhodnom čase. „Je dôležité, aby sme tieto komunikačné linky ponechali otvorené, najmä teraz, keď je napätie také vysoké,“ povedal.

Biden sa so Si Ťin-pchingom stretol na tri hodiny v novembri na okraji samitu G20 na Bali. Bolo to ich prvé osobné stretnutie od Bidenovho nástupu do úradu. Vtedy Biden novinárom povedal, že bol k Si Ťin-pchingovi „otvorený a úprimný“ o množstve záležitostí, v ktorých sa Peking a Washington nezhodujú.

Kirby tiež povedal, že USA chcú preložiť návštevu ministra zahraničia Blinkena v Pekingu. Vo februári ju odložili v reakcii na let podozrivého čínskeho špionážneho balóna. Kirby uviedol, že USA vedú „aktívne diskusie“ s Čínou o návšteve ministerky financií Janet Yellenovej a ministerky obchodu Giny Raimondovej v krajine.

(sita)

  |  

Úmrtie muža vo väzbe v Bratislave vyšetruje polícia ako vraždu

V bratislavskom Starom Meste na Chorvátskej ulici našli v utorok ráno telo mŕtveho muža vo výkone väzby. Udalosť je v štádiu vyšetrovania. Bratislavská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

"Privolaný obhliadajúci lekár nariadil súdnolekársku pitvu," ozrejmila.

Utorkové úmrtie muža vo výkone väzby v Starom Meste v Bratislave vyšetruje polícia ako vraždu. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.

"Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky po vykonaní neodkladných a neopakovateľných úkonov na mieste činu začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu vraždy," spresnila.

Zbor väzenskej a justičnej stráže priblížil, že muž bol vo väzbe pre podozrenie zo spáchania trestných činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby i drogovej trestnej činnosti.

(tasr)

  |  

Zelenskyj ocenil EÚ za dohodu poslať Ukrajine milión delostreleckých nábojov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok večer vo videopríhovore poďakoval Európe a Spojeným štátom za najnovšie balíky pomoci pre Ukrajinu. V utorok o tom informuje TASR podľa portálu britského denníka The Guardian.

Európska únia sa na spoločnom rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany v Bruseli dohodla na pomoci pre Ukrajinu vo hodnote dvoch miliárd eur. Pôjdu aj na nákup a dodávku milióna kusov delostreleckej munície a zapojí sa do nej aj Slovensko. Potvrdili to šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer a štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer.

Ukrajinský prezident vo večernom prejave ocenil dohodu EÚ a povedal: "Naši európski partneri sa dohodli na spoločnom pláne zrýchliť dodávky nábojov pre naše delostrelectvo. Je to strategický krok. Dodáva nám vieru v našu jednotu, v nemeniteľnosť vývoja smerom k víťazstvu nad teroristickým štátom."

Zelenskyj ďalej uviedol: "Dnes bol oznámený aj nový balík od Spojených štátov. Je v hodnote 350 miliónov dolárov. Ide o rakety HIMARS (salvové raketomety), delostrelecké náboje a ďalšiu muníciu – všetko toto naozaj potrebujeme na podporu našich bojovníkov."

Krajiny EÚ odobrili trojfázový akčný plán, podľa ktorého bude počas nasledujúcich dvanásť mesiacov Kyjevu dodaných najmenej milión nábojov kalibru 155 mm. Doplnia sa tiež strategické zásoby členských štátov, ktoré sa po zaslaní vojenskej pomoci Ukrajine už takmer minuli.

(tasr)

  |  

Budapešť poprela, že Maďarsko blokovalo vyhlásenie EÚ k zatykaču na Putina

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí v noci na utorok poprelo informácie, že Maďarsko zabránilo v pondelok v Bruseli členským štátom Európskej únie vydať spoločné vyhlásenie k medzinárodnému zatykaču na ruského prezidenta Vladimira Putina. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Hovorca maďarskej diplomacie Máté Paczolay označil správu za klamstvo.

Podľa hovorcu Maďarsko šéfovi diplomacie Európskej únie Josepovi Borrellovi vyjadrilo postoj, že Maďarsko berie na vedomie verdikt Medzinárodného trestného súdu (ICC). Nemieni ho nijakým spôsobom komentovať, pričom v prípade, že šéf európskej diplomacie, prípadne ktorýkoľvek členský štát, bude chcieť vydať vyhlásenie, Maďarsko proti tomu nebude namietať.

Agentúra Bloomberg sa pri pondelkovom zverejnení správy odvolala na nemenované osoby oboznámené s problematikou.

(tasr)

  |  

Cena bitcoinu sa zvyšuje, jeho zhodnotenie za posledný týždeň predstavuje 25 percent

Cena bitcoinu rastie a podľa analytikov posilňuje aj na svojom význame. Najstaršia a najrozšírenejšia kryptomena po vyše pol roku prekonala hranicu 28-tisíc amerických dolárov za jeden bitcoin (26 126 eur). Týždenné 25-percentné zhodnotenie voči doláru dosiahol naposledy pred dvoma rokmi, upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda

Krachy amerických bánk podľa Kovandu znižujú pravdepodobnosť ďalšieho razantného rastu úrokových sadzieb v USA a úvery by tak mohli zlacnieť skôr, ako investori doposiaľ očakávali. "Mohli by teda zlacnieť aj investície vrátane tých rizikových, napríklad práve do bitcoinu," uviedol Kovanda. Dodal, že za rastom kryptoaktív môže byť aj očakávaný pokles inflácie.

Kovandov pohľad dopĺňa aj prehľad predpovedí na rok 2023 v kryptoodvetví od spoločnosti BitMEX, ktorá je jednou z popredných svetových kryptobúrz na obchodovanie s derivátmi. V prvom scenári spoločnosť ráta so zvýšením ochoty investorov investovať, najmä z dôvodu posilňovanie rizikových aktív. Analytici BitMEX považujú za najpravdepodobnejšie, že nastane znižovanie úrokových sadzieb a oživenie bitcoinu a etherea.

V druhom scenári očakávajú opatrnosť a obavy zo stagflácie, čo negatívne ovplyvní ceny kryptoaktív. Túto hypotézu však považujú za menej pravdepodobnú, najmä z dôvodov klesajúcej inflácie a aktuálnej relatívnej stability ceny bitcoinu.

Tretí scenár už podľa BitMEX prebieha. V ňom sa kryptomeny postupne stávajú menej rizikovým aktívom, najmä z dôvodu inovácií a zvyšujúcich sa počtov prípadov ich použitia, zatiaľ čo sa vyvíjajú regulácie na ochranu investorov. Bitcoin a ethereum sa podľa spoločnosti opäť stanú dominantnými virtuálnymi menami, zatiaľ čo mnohí maloobchodní používatelia sa s kryptomenami stretnú prvýkrát prostredníctvom hier novej generácie, NFT, Web3 spektra a metaverse.

Bitcoin vznikol pred štrnástimi rokmi v čase svetovej finančnej krízy ako reakcia na záchranné, netrhové pôžičky krachujúcim bankám a finančným inštitúciám. Takéto pôžičky podľa Kovandu zachraňovali finančníkov, no znehodnocovali tradičné meny, čím poškodzovali bežných občanov. Bitcoin teda podľa analytikov môže v čase aktuálnych bankových otrasov znovu nabrať na sile. Aktuálna cena jedného bitcoinu je 28 279 amerických dolárov (USD).

  |  

USA oznámili, že v Tigraji páchali vojnové zločiny obe strany

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v pondelok oznámila, že podľa jej zistení sa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti dopustili všetky strany zapojené do konfliktu v etiópskom zväzovom štáte Tigraj. Informuje o tom správa agentúry AP.

Oznámil to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po návrate z minulotýždňovej návštevy Etiópie.

"Odsudzujem neopísateľné násilie proti civilistom a ničenie, ktoré sa udialo v severnej Etiópii," povedal. "Voči tým, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za tieto zverstvá, vrátane tých na veliacich pozíciách, musí byť vyvodená zodpovednosť," povedal.

Americké zistenia sa vzťahujú na príslušníkov etiópskej i eritrejskej armády, Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF) i síl v etiópskom regióne Amhara. Blinken k tomu podľa svojich slov dospel po dôkladnom preskúmaní zákonov a skutočností.

Etiópski, eritrejskí a amharskí vojaci sa podľa jeho slov dopustili zločinov proti ľudskosti vrátane vrážd, znásilnení a ďalších foriem sexuálneho násilia a prenasledovania. Príslušníci ozbrojených síl v regióne Amhara údajne spáchali aj zločiny proti ľudskosti deportáciou obyvateľstva a etnické čistky v západnej časti regiónu Tigraj.

Americký minister zahraničných vecí zistenia oznámil vo výročnej správe o ľudských právach za rok 2022. Zahŕňa aj porušovanie ľudských práv v Afganistane, Číne, Iráne, Mjanmarsku, Nikarague a na Kube.

Aj komisia expertov OSN pre ľudské práva v Etiópii v septembrovej správe uviedla podozrenia zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré spočívali v prenasledovaní z etnických dôvodov a iných neľudských činov. Stály predstaviteľ Etiópie pri sídle OSN v Ženeve však túto správu odmietol.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020, keď etiópsky premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli regionálnu vládu vedenú Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). Obe strany sa vlani 2. novembra v juhoafrickom hlavnom meste Pretória dohodli na prímerí za prítomnosti predstaviteľov USA a Africkej únie (AÚ).

(tasr)