Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri zmene pohlavia by sa po novom nemalo meniť rodné číslo

V prípade zmeny pohlavia by sa nemalo zmeniť rodné číslo. Má to byť možné len v prípade jeho nesprávneho určenia. Vyplýva to z novely zákona o rodnom čísle z dielne poslancov Národnej rady SR zo Sme rodina a OĽaNO, ktorú v utorok plénum posunulo do druhého čítania.

"Zmenou sa zabezpečuje, aby bolo možné zmeniť rodné číslo osoby pri nesprávne určenom pohlaví osoby na základe lekárskeho posudku, ktorý je potvrdením genetických výsledkov určenia skutočného biologického pohlavia," píše sa v návrhu novely.

Predkladatelia vysvetlili, že doterajším úzom bola možnosť zmeny rodného čísla v prípade, že požadovaná zmena bola dokladovaná napríklad lekárskym posudkom, ktorý nebol bližšie špecifikovaný.

Po novom by sa malo jasne určiť, čo lekársky posudok dokladuje. "Teda, že zmena rodného čísla je možná v takom prípade, ak bol lekársky posudok vydaný na preukázanie originárne nesprávne určeného pohlavia, a teda na potvrdenie toho, že určené pohlavie nie je v súlade so skutočným genetickým pohlavím osoby," píše sa v dôvodovej správe.

Poslanci argumentujú snahou o posilnenie právnej istoty prostredníctvom spresnenia nejednoznačnej legislatívy tak, aby sa v praxi zabezpečil ústavne konformný výklad pojmu pohlavie.

(tasr)

Minúta  |  

Právo na platby v hotovosti by mala zaručovať ústava

Poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania posunuli novelu ústavného zákona. Jej cieľom je zakotviť v Ústave SR právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom zákon ustanoví podmienky a obmedzenia tohto práva.

Pri platbách za nákup tovarov a poskytnutie služieb by sa tak malo zabezpečiť, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných možností. Návrh do parlamentu predložili poslanci hnutia Sme rodina - Miloš Svrček, Ľudovít Goga, Peter Pčolinský a predseda Národnej rady Boris Kollár. „Navrhuje sa tiež, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch," tvrdia predkladatelia.

Podľa dôvodovej správy má občan má právo na to, aby sa sám na základe svojej vôle rozhodol, že chce platiť v hotovosti. Právo na hotovosť je podľa predkladateľov jedným z kľúčových práv, ktorým môžu občania napĺňať svoju slobodu v obchodno-právnych vzťahoch. "V poslednej dobe sme zároveň aj svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu predmetného práva formou všeobecne záväzných právnych noriem. I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti vrátane súvisiaceho práva na súkromie," píše sa v dôvodovej správe.

Limity súm, do ktorých sú umožnené platby v hotovosti, by sa mohli zjednotiť na 15-tisíc eur. Nerozlišovalo by sa pritom, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o obmedzení platieb v hotovosti poslancov SaS, ktorý Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania.

V súčasnosti platný zákon o obmedzení platieb v hotovosti nadobudol účinnosť 1. januára 2013. "Od tohto dňa až dodnes nebol ani raz novelizovaný. Uplynulé desaťročie umožňuje tento zákon spätne hodnotiť, pričom možno konštatovať, že jeho deklarovaný cieľ, ktorým bola eliminácia daňových podvodov, sa nenaplnil," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.

V súčasnosti právna úprava neumožňuje platby v hotovosti nad sumu 5-tisíc eur pre právnické a fyzické osoby - podnikateľov a nad 15-tisíc eur pre nepodnikateľov. Zákaz sa neuplatňuje v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie.

Účinnosť novely navrhujú poslanci od 1. júla tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Pavel: Nemecko môže zohrať rozhodujúcu úlohu v novej kapitole európskych dejín

Nemecko môže zohrať rozhodujúcu úlohu v novej kapitole európskych dejín, ktorá sa začala písať po invázii Ruska na Ukrajinu. Uviedol to v utorok český prezident Petr Pavel po stretnutí s nemeckou hlavou štátu Frankom-Walterom Steinmeierom, informuje spravodajkyňa TASR.

Nemecko môže byť podľa Pavla jedným zo štátov, ktorý bude stáť v čele úsilia o bezpečnostné osamostatnenie Európy. Ako zdôraznil, nie mimo rámec Severoatlantickej aliancie, ale práve v posilnení európskeho piliera NATO. Nemecko môže poskytnúť líderstvo pre ostatné krajiny aj v povojnovej obnove Ukrajiny. ČR je pripravená iniciatívu podporiť, dodal.

Pavel tiež upozornil, že by nebolo vhodné, aby v rámci EÚ medzi sebou začali súperiť západné krajiny so stredoeurópskymi štátmi, ktoré podľa jeho slov nadobudli vyššie sebavedomie po významnej pomoci Ukrajine.

Prezidenti spolu hovorili najmä o témach, kde sa dá vzájomná spolupráca zintenzívniť. Zhodli sa na stretávaní aspoň raz ročne, kde spoluprácu oboch krajín zhodnotia.

Partnerstvo Nemecka s Českom je podľa Steinmeiera úzke a naplnené dôverou. "Môžem povedať, že česko-nemecké vzťahy neboli nikdy tak dobré, ako sú momentálne," vyhlásil nemecký prezident. Odlišné postoje, napríklad v oblasti klímy či energetiky, to nezmenia.

"Európa nefunguje tak, že majú všetci rovnaký názor," komentoval to nemecký prezident. Európu robí podľa neho cennou to, že jednotlivé štáty si dokážu k sebe nachádzať vzájomnú cestu.

Steinmeier sa poďakoval Česku za to, že sa ujalo vedenia mnohonárodného bojového zoskupenia NATO na Slovensku. Ocenil tiež rozsah českej pomoci Ukrajine po invázii.

Nemecký prezident privítal Pavla vo svojom sídle na zámku Bellevue s vojenskými poctami. Český prezident predpoludním navštívi Pamätník berlínskeho múru, popoludní bude mať prednášku v Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Stretne sa aj s bývalým nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom a na záver svojej návštevy zamieri k spolkovému kancelárovi Olafovi Scholzovi.

Nový český prezident je na svojej tretej zahraničnej ceste. Od prevzatia úradu pred takmer dvomi týždňami už navštívil Slovensko a Poľsko. V apríli by mal zamieriť do Bruselu a spoločne so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou aj do Kyjeva.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka Taiwanu navštívi spojencov v Latinskej Amerike a zastaví sa v USA

Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen na budúci týždeň navštívi diplomatických spojencov Belize a Guatemalu a zastaví sa aj v USA. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Počas desaťdňovej cesty od 29. marca navštívi aj New York a Los Angeles. Cieľom návštevy Belize a Guatemaly je posilniť vzťahy v Latinskej Amerike. Má sa stretnúť s guatemalským prezidentom Alejandrom Giammatteim a prezidentom Belize Johnom Bricenom.

Belize i Guatemala uznávajú Taiwan ako nezávislý štát. Taiwan má diplomatické vzťahy iba s jednásť ďalšími krajinami a Vatikánom. Neoficiálne diplomatické vzťahy udržiava s 59 členskými štátmi OSN.

Predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevin McCarthy tento mesiac potvrdil, že sa plánuje s Cchaj Jing-wen stretnúť v Kalifornii. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin v utorok opätovne vyjadril nesúhlas Číny, že predstavitelia americkej vlády sa stretávajú s taiwanskou prezidentkou.

Americká vláda považuje plánované zastávky Cchaj Jing-wen v USA za rutinné a Čína by ich nemala využiť ako zámienku na vystupňovanie agresívneho konania v Taiwanskom prielive. Ccchaj sa v minulosti počas takýchto neoficiálnych návštev USA stretla s členmi Kongresu i príslušníkmi taiwanskej menšiny.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia v rámci politiky jednej Číny. Taiwan však má autonómnu vládu a označuje sa za nezávislý. Peking preto hrozí, že ho v prípade potreby obsadí aj s použitím vojenskej sily.

USA, tak ako väčšina krajín, nemá oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Poskytuje mu však ekonomickú a politickú podporu a zbrane, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch s Pekingom.

To sa vystupňovalo vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking odštartoval sériu vojenských cvičení v okolí ostrova.

(tasr)

Minúta  |  

V Paríži zatkli po schválení dôchodkovej reformy 234 protestujúcich

Polícia v Paríži zatkla v noci na utorok 234 ľudí počas pouličných protestov po definitívnom prijatí dôchodkovej vládnej reformy. Informujú o tom správy agentúr AFP a DPA.

Demonštrácie vypukli aj v ďalších mestách ako Saint-Étienne, Štrasburg, Amiens, Caen a Toulouse. Počas protestov utrpelo zranenia jedenásť policajtov.

Prezident Emmanuel Macron sa v utorok plánuje stretnúť s premiérkou Élisabeth Borneovou a lídrami rôznych politických zoskupení. Budú riešiť dôsledky politického vývoja vo Francúzsku z predchádzajúceho dňa.

Vláda v pondelok večer prežila dve hlasovania o vyslovení nedôvery. Vyvolalo ich vládne rozhodnutie presadiť nepopulárnu dôchodkovú reformu dekrétom, teda bez hlasovania v dolnej komore parlamentu. Tam totiž dôchodková reforma nemala dostatočnú podporu. Horná komora - Senát ju schválil minulý týždeň.

Výsledky oboch pondelkových hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde boli tesnejšie ako sa očakávalo, čo sa pokladá za oslabenie vládnej podpory.

Tým, že poslanci nepodporili ani jeden návrh na vyslovenie nedôvery vláde, je dôchodková reforma fakticky prijatá. Okrem iného postupne zvyšuje vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Nespokojní ľudia sa preto zapojili do protestov, proti ktorým zasahovalo v Paríži asi 2-tisíc policajtov. Niektorí demonštranti podpaľovali odpadkové koše, niesli plagáty vyzývajúce Macrona na odstúpenie alebo hrozili použitím zbraní proti vláde.

Politici z pravej aj ľavej strany politického spektra vyzvali premiérku Borneovú na odstúpenie. Prezident Macron bude mať v stredu o 13.00 h SEČ. televízne interview a naživo bude odpovedať na otázky novinárov z televízií TF1 a France 2. Bude reagovať na masové protesty a obídenie dolnej komory parlamentu pri schvaľovaní reformy. Nahnevaní demonštranti to považujú za "potieranie demokracie".

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó rokoval so šéfom fínskej diplomacie o vstupe do NATO

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó rokoval v Bruseli so šéfom fínskej diplomacie Pekkom Haavistom o ratifikovaní vstupu jeho krajiny do Severoatlantickej aliancie. S odvolaním sa server idex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Dnes som ubezpečil svojho kolegu Pekku Haavistu, fínskeho ministra zahraničných vecí, že maďarský parlament bude budúci pondelok hlasovať o ratifikácii vstupu Fínska do NATO. Príslušnosť k obrannej aliancii predpokladá vzájomný rešpekt a dúfame, že to bude v budúcnosti samozrejmosťou," napísal Szijjártó v pondelok večer na Facebooku.

Maďarský minister sa zúčastnil v Bruseli na zasadaní Rady EÚ pre zahraničné veci a na schôdzke šéfov diplomacie členských krajín Únie s ministrami obrany EÚ.

Parlament v Budapešti bude hlasovať o vstupe Fínska do NATO 27. marca. V mene parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz to 17. marca na Facebooku oznámil jej predseda Máté Kocsis. Maďarská vláda zatiaľ s hlasovaním o prijatí Švédska do NATO vyčkáva.

Maďarsko odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO už vyše pol roka. Premiér Viktor Orbán 25. februára povedal, že na stretnutí frakcií vládnych strán Fidesz a KDNP v Balatonfürede sa k tejto téme rozprúdila diskusia, preto do oboch severských krajín vyslali parlamentnú delegáciu. V Štokholme rokovala 7. marca a ďalší deň v Helsinkách. O výsledkoch jej rokovaní má ešte rokovať maďarská vláda, vyhlásil 9. marca šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.