Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka Taiwanu navštívi spojencov v Latinskej Amerike a zastaví sa v USA

Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen na budúci týždeň navštívi diplomatických spojencov Belize a Guatemalu a zastaví sa aj v USA. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Počas desaťdňovej cesty od 29. marca navštívi aj New York a Los Angeles. Cieľom návštevy Belize a Guatemaly je posilniť vzťahy v Latinskej Amerike. Má sa stretnúť s guatemalským prezidentom Alejandrom Giammatteim a prezidentom Belize Johnom Bricenom.

Belize i Guatemala uznávajú Taiwan ako nezávislý štát. Taiwan má diplomatické vzťahy iba s jednásť ďalšími krajinami a Vatikánom. Neoficiálne diplomatické vzťahy udržiava s 59 členskými štátmi OSN.

Predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevin McCarthy tento mesiac potvrdil, že sa plánuje s Cchaj Jing-wen stretnúť v Kalifornii. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin v utorok opätovne vyjadril nesúhlas Číny, že predstavitelia americkej vlády sa stretávajú s taiwanskou prezidentkou.

Americká vláda považuje plánované zastávky Cchaj Jing-wen v USA za rutinné a Čína by ich nemala využiť ako zámienku na vystupňovanie agresívneho konania v Taiwanskom prielive. Ccchaj sa v minulosti počas takýchto neoficiálnych návštev USA stretla s členmi Kongresu i príslušníkmi taiwanskej menšiny.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia v rámci politiky jednej Číny. Taiwan však má autonómnu vládu a označuje sa za nezávislý. Peking preto hrozí, že ho v prípade potreby obsadí aj s použitím vojenskej sily.

USA, tak ako väčšina krajín, nemá oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Poskytuje mu však ekonomickú a politickú podporu a zbrane, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch s Pekingom.

To sa vystupňovalo vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking odštartoval sériu vojenských cvičení v okolí ostrova.

(tasr)

Minúta  |  

V Paríži zatkli po schválení dôchodkovej reformy 234 protestujúcich

Polícia v Paríži zatkla v noci na utorok 234 ľudí počas pouličných protestov po definitívnom prijatí dôchodkovej vládnej reformy. Informujú o tom správy agentúr AFP a DPA.

Demonštrácie vypukli aj v ďalších mestách ako Saint-Étienne, Štrasburg, Amiens, Caen a Toulouse. Počas protestov utrpelo zranenia jedenásť policajtov.

Prezident Emmanuel Macron sa v utorok plánuje stretnúť s premiérkou Élisabeth Borneovou a lídrami rôznych politických zoskupení. Budú riešiť dôsledky politického vývoja vo Francúzsku z predchádzajúceho dňa.

Vláda v pondelok večer prežila dve hlasovania o vyslovení nedôvery. Vyvolalo ich vládne rozhodnutie presadiť nepopulárnu dôchodkovú reformu dekrétom, teda bez hlasovania v dolnej komore parlamentu. Tam totiž dôchodková reforma nemala dostatočnú podporu. Horná komora - Senát ju schválil minulý týždeň.

Výsledky oboch pondelkových hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde boli tesnejšie ako sa očakávalo, čo sa pokladá za oslabenie vládnej podpory.

Tým, že poslanci nepodporili ani jeden návrh na vyslovenie nedôvery vláde, je dôchodková reforma fakticky prijatá. Okrem iného postupne zvyšuje vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Nespokojní ľudia sa preto zapojili do protestov, proti ktorým zasahovalo v Paríži asi 2-tisíc policajtov. Niektorí demonštranti podpaľovali odpadkové koše, niesli plagáty vyzývajúce Macrona na odstúpenie alebo hrozili použitím zbraní proti vláde.

Politici z pravej aj ľavej strany politického spektra vyzvali premiérku Borneovú na odstúpenie. Prezident Macron bude mať v stredu o 13.00 h SEČ. televízne interview a naživo bude odpovedať na otázky novinárov z televízií TF1 a France 2. Bude reagovať na masové protesty a obídenie dolnej komory parlamentu pri schvaľovaní reformy. Nahnevaní demonštranti to považujú za "potieranie demokracie".

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó rokoval so šéfom fínskej diplomacie o vstupe do NATO

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó rokoval v Bruseli so šéfom fínskej diplomacie Pekkom Haavistom o ratifikovaní vstupu jeho krajiny do Severoatlantickej aliancie. S odvolaním sa server idex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Dnes som ubezpečil svojho kolegu Pekku Haavistu, fínskeho ministra zahraničných vecí, že maďarský parlament bude budúci pondelok hlasovať o ratifikácii vstupu Fínska do NATO. Príslušnosť k obrannej aliancii predpokladá vzájomný rešpekt a dúfame, že to bude v budúcnosti samozrejmosťou," napísal Szijjártó v pondelok večer na Facebooku.

Maďarský minister sa zúčastnil v Bruseli na zasadaní Rady EÚ pre zahraničné veci a na schôdzke šéfov diplomacie členských krajín Únie s ministrami obrany EÚ.

Parlament v Budapešti bude hlasovať o vstupe Fínska do NATO 27. marca. V mene parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz to 17. marca na Facebooku oznámil jej predseda Máté Kocsis. Maďarská vláda zatiaľ s hlasovaním o prijatí Švédska do NATO vyčkáva.

Maďarsko odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO už vyše pol roka. Premiér Viktor Orbán 25. februára povedal, že na stretnutí frakcií vládnych strán Fidesz a KDNP v Balatonfürede sa k tejto téme rozprúdila diskusia, preto do oboch severských krajín vyslali parlamentnú delegáciu. V Štokholme rokovala 7. marca a ďalší deň v Helsinkách. O výsledkoch jej rokovaní má ešte rokovať maďarská vláda, vyhlásil 9. marca šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský vodič nelegálne prevážal v dodávke dvanástich Sýrčanov

Príslušníci finančnej správy v Námestove zastavili na čerpacej stanici dodávku, v ktorej ukrajinský vodič nelegálne prevážal dvanásť osôb sýrskej národnosti. Informovala o tom hovorkyňa Colného úradu Žilina Božena Chríbiková.

Muž sa snažil kontrolujúcich colníkov presvedčiť, že zadná časť jeho dodávky je prázdna a skontrolovať ju umožnil až po opakovanej výzve.

„Po otvorení dverí k ložnej časti vozidla sa príslušníkom finančnej správy naskytol pohľad na koberce a deky, pod ktorými sa ukrývalo dvanásť osôb cudzej národnosti. Vodič uviedol, že nevie, o aké osoby ide a ani to, či majú pri sebe doklady," priblížila prípad Chríbiková.

Ukrajinec ďalej tvrdil, že ich naložil v Banskej Bystrici a prepraviť ich mal do Poľska cez hraničný priechod Bobrov s tým, že mu bude vyplatená stodolárová odmena za každú prepravenú osobu. „Službukonajúca hliadka na miesto privolala políciu a odovzdala prípad na ďalšie konanie," dodala Chríbiková.

(sita)

Minúta  |  

Česko: Počet narodených v roku 2022 prudko klesol

Obyvateľstvo Českej republiky počas roka 2022 narástlo z 10,517 milióna na 10,533 milióna. Celý, takmer 17-tisícový prírastok pritom zabezpečilo kladné saldo zahraničného sťahovania. Informuje o tom Český štatistický úrad (ČSÚ), podľa ktorého bolo vlani oproti roku 2021 výrazne viac sobášov a, naopak, menej úmrtí, narodení a rozvodov.

Počet obyvateľov Českej republiky počas roka 2022 vzrástol o 16 700 na 10,533 milióna. Bilancia obyvateľov pritom podľa ČSÚ nezahŕňa osoby, ktorým udelili dočasnú ochranu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Tento typ povolenia na pobyt malo podľa údajov Cudzineckého informačného systému ku koncu minulého roka 432-tisíc ľudí. Saldo bežného zahraničného sťahovania dosiahlo takmer 37 100, keď si pobyt v Česku novo registrovalo 57 126 ľudí a, naopak, ukončenie pobytu evidovali u 20 061 osôb.

Bilancia úmrtí a narodení bola už tretí rok výrazne záporná, keď v roku 2022 dosiahla mínus 20 400. Počet úmrtí síce medziročne výrazne klesol, o 19 700 na 120 200, no výrazne sa znížil aj počet živo narodených detí. „Po prechodnom zvýšení pôrodnosti v roku 2021 sa vlani živo narodilo medziročne o 12-tisíc detí menej, a to 99 800. Úbytok narodených bol zaznamenávaný aj v rokoch 2018 až 2020 a čiastočne súvisí so zmenami vekového zloženia žien v reprodukčnom veku. V roku 2022 navyše klesol aj priemerný počet detí narodených jednej žene, medziročne z 1,83 na 1,66. Obdobná úroveň plodnosti bola u nás aj pred šiestimi rokmi,“ vyjadrila sa k výsledkom Michaela Němečková z oddelenia demografickej štatistiky ČSÚ.

Do manželstva vlani v Česku vstúpilo 54 500 párov snúbencov, čo bolo o 17 percent viac ako v predchádzajúcom roku a len o necelých 400 menej ako v roku 2019, keď vrcholil šesťročný rast sobášnosti. Rozviedlo sa 19 300 manželstiev, čo je medziročne menej o 1 800. Počet potratov sa medziročne mierne znížil, o 400 na 27 600, pribudlo však umelých prerušení tehotenstva, o 900 na 16 400.

https://standard.sk/330269/prudky-prepad-porodnosti-minuly-rok-sa-narodilo-o-takmer-4-tisic-deti-menej/

(sita)

Minúta  |  

Horecký chce získať viac času na podporu školského zákona

Dočasne poverený minister školstva Ján Horecký chce získať viac času na podporu školského zákona v parlamente. Uviedol to na tlačovej konferencii. Rokovanie o novele zákona o výchove a vzdelávaní bolo pôvodne v Národnej rade (NR) SR naplánované na utorok ráno.

Minister pozýva na rokovanie poslancov demokratických strán. "Nemienim pri takom dôležitom zákone nič riskovať. Chcem pracovať tak dlho s ďalšími aktérmi v rámci všetkých politických demokratických reprezentácií, aby som mal istotu, že zákon prejde tak, ako ho potrebujeme," povedal Horecký. Školský zákon označil za dobrý pre deti, mládež aj rodičov.

Horecký je pripravený pri školskom zákone ustúpiť všade tam, kde "celkový súčet pozitívnych opatrení preváži prípadné nedokonalosti".

Zároveň poukázal, že posunutie školského zákona zatiaľ neohrozuje financie z plánu obnovy, na ktorý je nadviazaný. Tretia žiadosť o platbu je posunutá na september a zákon môže v júni podpísať prezidentka Zuzana Čaputová, vysvetlil Horecký. Všetko by tak podľa neho bolo splnené.

Návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z dielne rezortu školstva ráta so zavedením právneho nároku na prijatie v materskej škole. Uľahčiť by mohol sprístupnenie právneho nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Novelou sa majú plniť aj niektoré ciele plánu obnovy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.