Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské bombardéry preleteli blízko Japonska v čase Kišidovej cesty na Ukrajinu

Dva ruské strategické bombardéry leteli viac ako sedem hodín nad Japonským morom, oznámilo v utorok ruské ministerstvo obrany. Japonský premiér Fumio Kišida tom istom čase cestoval na návštevu Ukrajiny. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že bombardéry uskutočnili plánovaný let v sprievode stíhacích lietadiel, ktorý bol v súlade s medzinárodným právom a lietadlá sa nachádzali nad neutrálnymi vodami.

Tieto strategické bombardéry Tupolev Tu-95MS sú schopné niesť jadrové zbrane a pravidelne lietajú nad medzinárodnými vodami severného Atlantiku, tichého oceána či v oblasti Arktídy. Ruská armáda takto ukazuje svoju silu, konštatuje Reuters.

Načasovanie ich preletu nad Japonským morom sa zhoduje s návštevou Kišidu na Ukrajine, ktorý tak chce preukázať solidaritu tamojšiemu prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, všíma si Reuters.

Japonské médiá už medzičasom odvysielali zábery Kišidu na vlakovej stanici na Ukrajine, kam pricestoval okolo obeda, uvádza agentúra AP.

Kišidova návšteva Ukrajiny sa zhoduje aj s prebiehajúcou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Rusku, dodáva agentúra Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ vypláca Ukrajine ďalších 1,5 miliardy eur v podobe makrofinančnej pomoci

Európska komisia (EK) v utorok zaplatila druhú splátku vo výške 1,5 miliardy eur v rámci balíka makrofinančnej pomoci Plus pre Ukrajinu, ktorého celková hodnota je 18 miliárd eur.

Prostredníctvom tohto nástroja EÚ pomáha Ukrajine pokryť jej okamžité potreby financovania stabilnou a predvídateľnou finančnou podporou v roku 2023.

V praxi to Ukrajine umožní aj naďalej vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať v chode základné verejné služby, ako sú nemocnice, školy či bývanie pre presídlených ľudí. Pomoc EÚ umožní Ukrajine zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú Ruskom – energetické siete, vodné systémy, cesty a mosty.

Utorňajšia platba prichádza po tom, ako EK zistila, že Ukrajina dosiahla uspokojivý pokrok pri implementácii dohodnutých politických podmienok a splnila požiadavky na podávanie správ, ktorých cieľom je zaistiť transparentné a efektívne využívanie finančných prostriedkov.

Podľa tlačovej správy EK Ukrajina dosiahla významný pokrok v posilňovaní právneho štátu vymenovaním nového šéfa Národného úradu boja proti korupcii a zvyšuje sa aj finančná stabilita vďaka pokroku dosiahnutému pri lepšom dohľade nad bankami vo vlastníctve štátu.

Komisia ocenila, že sa fungovanie ukrajinskej plynárenskej sústavy zlepší vďaka výberu dozornej rady Naftogazu a po zavedení jednoduchších požiadaviek na udeľovanie licencií a povolení sa vytvorí lepšia podnikateľská klíma.

Prvá platba vo výške troch miliárd eur v rámci tohto balíka sa uskutočnila v januári. Komisia bude postupne vyplácať svoju finančnú podporu Ukrajine vo výške 1,5 miliardy eur mesačne počas zvyšku roka 2023.

Celková podpora makrofinančnej pomoci vrátane poslednej platby vyplatená Ukrajine od začiatku ruskej vojny dosiahla 11,7 miliardy eur. Finančné prostriedky boli poskytnuté Ukrajine vo forme vysoko zvýhodnených pôžičiek.

Celkovo od začiatku vojny podpora EÚ pre Ukrajinu a Ukrajincov dosiahla približne 67 miliárd eur. Zahŕňa to finančnú, humanitárnu, núdzovú rozpočtovú a vojenskú podporu Ukrajine zo strany EÚ, jej členských štátov a európskych finančných inštitúcií, ako aj zdroje, ktoré sú k dispozícii na pomoc členským štátom pri uspokojovaní potrieb Ukrajincov utekajúcich pred vojnou do EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič chce rokovať o spolupráci so stranou Aliancia

Líder OĽaNO Igor Matovič chce rokovať s mimoparlamentnou stranou Aliancia o možnostiach spolupráce v súvislosti s predčasnými parlamentnými voľbami. Aliancia deklaruje, že do volieb ide samostatne. Rokovania zatiaľ neuzavrela s poslancom Györgym Gyimesim (OĽaNO) ani so stranou Zsolta Simona Maďarské fórum.

"Záujem o rokovanie o možnostiach spolupráce prejavil predseda OĽaNO Igor Matovič," uviedla pre TASR hovorkyňa Aliancie Klára Magdeme.

"Aliancia do volieb pôjde samostatne, ale má otvorené dvere pred tými, ktorí chcú pracovať pre rozvoj práv národnostných komunít a nimi obývaných regiónov," doplnila.

S Gyimesim mala opätovne rokovať minulý týždeň Platforma SMK Aliancie. Ešte začiatkom marca na rokovaniach diskutovali okrem iného aj o úlohe platforiem pri zostavovaní kandidátnej listiny Aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Krajniak: Sociálna poisťovňa začala rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok

Sociálna poisťovňa už začala rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok. Týka sa to zatiaľ nových žiadateľov o priznanie starobného dôchodku, o ktorých Sociálna poisťovňa rozhoduje po 28. februári. V najbližších dňoch im tak spolu s rozhodnutím o priznaní dôchodku doručí aj prvé rozhodnutia o rodičovskom dôchodku. Informoval o tom na tlačovej konferencii dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

"Dnešným dňom Sociálna poisťovňa začína posielať prvé rozhodnutia o pridelení rodičovského dôchodku, to znamená, že do konca tohto týždňa budú mať prví dôchodcovia na účte prvý rodičovský dôchodok," informoval Krajniak. Uviedol, že v tomto roku pôjde približne o 800-tisíc dôchodcov, pričom jeho maximálna výška v roku 2023 dosiahne sumu 261,60 eura ročne (jeden rodič za jedno dieťa). Sociálna poisťovňa vyplatí za tento rok na rodičovských dôchodkoch približne 253 miliónov eur.

Krajniak uviedol, že tí dôchodcovia, ktorí rozhodnutie o starobnom dôchodku dostali po 1. marci tohto roku, dostanú vyplatený rodičovský dôchodok ako prví. Dôchodcovia, ktorí mali dôchodok priznaný do 27. februára tohto roka, vzhľadom na to, že ide o veľký počet ľudí, budú mat rodičovský dôchodok vyplatený pravdepodobne do leta tohto roku. "Chcel by som všetkých starobných dôchodcov, ktorých sa to týka, upozorniť, že toto sú peniaze, ktorú sú navyše, doteraz v našom dôchodkovom systéme neboli. Ide o dávku navyše," dodal Krajniak.

Zároveň Sociálna poisťovňa spracovala údaje z vyhlásení, na základe ktorých dieťa odoprelo biologickému rodičovi nárok na rodičovský dôchodok alebo ho presmerovalo na náhradného rodiča. "Dostali sme vyhlásenia od 19 531 detí, z toho 19 273 bolo nesúhlasných a 400 súhlasných", informoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Ilko. Uvedeným 400 osobám, ktorým bolo dieťa zvereného do náhradnej starostlivosti poisťovňa, rodičovský dôchodok prizná.

(tasr)

Minúta  |  

Pri zmene pohlavia by sa po novom nemalo meniť rodné číslo

V prípade zmeny pohlavia by sa nemalo zmeniť rodné číslo. Má to byť možné len v prípade jeho nesprávneho určenia. Vyplýva to z novely zákona o rodnom čísle z dielne poslancov Národnej rady SR zo Sme rodina a OĽaNO, ktorú v utorok plénum posunulo do druhého čítania.

"Zmenou sa zabezpečuje, aby bolo možné zmeniť rodné číslo osoby pri nesprávne určenom pohlaví osoby na základe lekárskeho posudku, ktorý je potvrdením genetických výsledkov určenia skutočného biologického pohlavia," píše sa v návrhu novely.

Predkladatelia vysvetlili, že doterajším úzom bola možnosť zmeny rodného čísla v prípade, že požadovaná zmena bola dokladovaná napríklad lekárskym posudkom, ktorý nebol bližšie špecifikovaný.

Po novom by sa malo jasne určiť, čo lekársky posudok dokladuje. "Teda, že zmena rodného čísla je možná v takom prípade, ak bol lekársky posudok vydaný na preukázanie originárne nesprávne určeného pohlavia, a teda na potvrdenie toho, že určené pohlavie nie je v súlade so skutočným genetickým pohlavím osoby," píše sa v dôvodovej správe.

Poslanci argumentujú snahou o posilnenie právnej istoty prostredníctvom spresnenia nejednoznačnej legislatívy tak, aby sa v praxi zabezpečil ústavne konformný výklad pojmu pohlavie.

(tasr)

Minúta  |  

Právo na platby v hotovosti by mala zaručovať ústava

Poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania posunuli novelu ústavného zákona. Jej cieľom je zakotviť v Ústave SR právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom zákon ustanoví podmienky a obmedzenia tohto práva.

Pri platbách za nákup tovarov a poskytnutie služieb by sa tak malo zabezpečiť, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných možností. Návrh do parlamentu predložili poslanci hnutia Sme rodina - Miloš Svrček, Ľudovít Goga, Peter Pčolinský a predseda Národnej rady Boris Kollár. „Navrhuje sa tiež, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch," tvrdia predkladatelia.

Podľa dôvodovej správy má občan má právo na to, aby sa sám na základe svojej vôle rozhodol, že chce platiť v hotovosti. Právo na hotovosť je podľa predkladateľov jedným z kľúčových práv, ktorým môžu občania napĺňať svoju slobodu v obchodno-právnych vzťahoch. "V poslednej dobe sme zároveň aj svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu predmetného práva formou všeobecne záväzných právnych noriem. I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti vrátane súvisiaceho práva na súkromie," píše sa v dôvodovej správe.

Limity súm, do ktorých sú umožnené platby v hotovosti, by sa mohli zjednotiť na 15-tisíc eur. Nerozlišovalo by sa pritom, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o obmedzení platieb v hotovosti poslancov SaS, ktorý Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania.

V súčasnosti platný zákon o obmedzení platieb v hotovosti nadobudol účinnosť 1. januára 2013. "Od tohto dňa až dodnes nebol ani raz novelizovaný. Uplynulé desaťročie umožňuje tento zákon spätne hodnotiť, pričom možno konštatovať, že jeho deklarovaný cieľ, ktorým bola eliminácia daňových podvodov, sa nenaplnil," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.

V súčasnosti právna úprava neumožňuje platby v hotovosti nad sumu 5-tisíc eur pre právnické a fyzické osoby - podnikateľov a nad 15-tisíc eur pre nepodnikateľov. Zákaz sa neuplatňuje v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie.

Účinnosť novely navrhujú poslanci od 1. júla tohto roka.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.