Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čepčekov návrh týkajúci sa interrupcií neprešiel. Cigániková sa chváli, že už vyše 20 podobných návrhov neprešlo

Návrh nezaradeného poslanca Martina Čepčeka týkajúci sa interrupcií dnes poslanci Národnej rady SR neposunuli do druhého čítania. Za návrh hlasovalo 50 poslancov, 40 bolo proti, 41 sa zdržalo, dvaja nehlasovali a 17 poslancov bolo neprítomných.

Čepček navrhoval povinne zakotviť obrazový záznam zo sonografického vyšetrenia medzi informácie poskytované pri umelom ukončení tehotenstva. Lekár by bol povinný ukázať žene na monitore aktuálne zábery zo sonografického vyšetrenia a vysvetliť jej, čo je na monitore vidieť. Cieľom malo byť to, aby žena dostala vizuálnu informáciu o vývojovom štádiu embrya alebo plodu, ktorého vývoj má byť ukončený.

Ak by to bolo technicky možné, musel by lekár sprístupniť aj zvuk tlkotu srdca plodu a žene bezplatne odovzdať výtlačok záznamu sonografického vyšetrenia. Čepček chcel presadiť aj zákaz reklamy umelého ukončenia tehotenstva. Za porušenie tohto zákazu navrhoval zaviesť pokutu vo výške do 66 400 eur. Poslankyňa strany Sloboda a Solidarita (SaS) Jana Bittó Cigániková na sociálnu sieť po hlasovaní napísala, že dnes v pléne zastavili v poradí už 21. návrh, ktorý mal obmedziť prístup žien k interrupciám.

Martinovi Čepčekovi neprešli už v máji 2022 tri novely zákona o interrupciách. V januári 2023 predložil návrh, ktorým chcel legislatívne ukotviť, že umelé ukončenie tehotenstva potratom sa môže vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch, a to v prípade ohrozenie života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia. Pri ťažkom poškodení dieťaťa by sa však interrupcia mohla vykonať len vtedy, ak tehotenstvo nepresiahlo 24 týždňov a po znásilnení by nesmelo presiahnuť 12 týždňov. Ani tento Čepčekov návrh plénum neposunulo do druhého čítania.

(sita)

Minúta  |  

Prvé zmluvy v súvislosti s obnovou nemocníc sa majú podpísať budúci týždeň

Zmluvy s niektorými nemocnicami na čerpanie peňazí z plánu obnovy na obnovu nemocníc by sa mali podpísať na budúci týždeň. Ktoré zariadenia by mali získať peniaze z výzvy za vyše 212 miliónov eur, zatiaľ nezverejnili, vyhodnotenie sa naďalej preveruje. Na stredajšom tlačovom brífingu o tom informoval dočasne poverený premiér Eduard Heger, ktorý je poverený aj riadením rezortu zdravotníctva. Avizoval, že do nemocničného sektora by malo smerovať aj 22 miliónov eur z výzvy na obnovu vozového parku zdravotnej záchrannej služby.

Pôvodný zoznam úspešných žiadateľov o financie z výzvy na obnovu nemocníc rezort zdravotníctva zverejnil nedávno. Heger však po odchode rezortného šéfa Vladimíra Lengvarského nechal vyhodnotenie výzvy preveriť. „Žiadosti boli vyhodnotené a tie, ktoré sú v poriadku, budeme na budúci týždeň podpisovať zmluvy. Pri niektorých nemocniciach ešte preverujeme procesy a tým pádom ešte treba počkať na výsledok. Pracujeme na tom, aby sme podporili čo najviac nemocníc," uviedol.

Štátny tajomník Michal Palkovič dodal, že budúci týždeň budú zverejňovaní jednotliví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí financie v rámci výzvy dostanú. „Musíme dokončiť dokumentačnú analýzu," vysvetlil.

Presun financií, určených pre záchranky, Heger odôvodňuje ich lepším využitím v nemocničnom sektore. „Prišli sme na to, že záchranky majú v platbách za zdravotnú starostlivosť, ktorú dostávajú z verejného zdravotného poistenia, aj časť, z ktorej si obnovujú svoj vozový park, preto sme upustili od využitia peňazí na obnovu vozového parku a presúvame ich na dôležitejšiu prioritu, a to je výstavba a rekonštrukcia nemocníc. Dôležité je povedať, že o žiadne peniaze neprídeme," skonštatoval.

Heger tiež potvrdil, že výstavba nemocnice na bratislavských Rázsochách zo zdrojov z plánu obnovy bude pokračovať. „Do konca týždňa bude hotový harmonogram výstavby," povedal. Kľúčové je podľa neho dobehnúť omeškanie. Informoval tiež o zrýchlení procesu pri podpisovaní zmlúv so žiadateľmi o ostatné výzvy z plánu obnovy. „Do konca apríla bude podpísaných 100 zmlúv, ďalšie budú pribúdať rovnakým tempom," spresnil. Má ísť o projekty, týkajúce sa duševného zdravia, ošetrovateľskej starostlivosti či budovania nových ambulancií. Zdôraznil, že budú podpísané zmluvy s 21 žiadateľmi o príspevok na zriadenie novej ambulancie.

(tasr)

Minúta  |  

Macron: Dôchodková reforma vo Francúzsku musí vstúpiť do platnosti do konca roka

Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce, aby sporná reforma dôchodkového systému vstúpila do platnosti do konca tohto roka. Šéf Elyzejského paláca v stredajšom vyjadrení trval na tom, že táto reforma je aj napriek celoštátnym protestom nevyhnutná. Informuje o tom agentúra AFP.

Napriek tomu, že v súvislosti s prijatím reformy musí konečné rozhodnutie prijať Ústavný súd, si Macron myslí, že je nevyhnutné, aby reforma vstúpila do platnosti do konca roka.

„Čím dlhšie budeme čakať, tým väčší bude (deficit). Táto reforma je nevyhnutná. Nerobí ma to šťastným, tiež by som bol radšej, keby som to nerobil," uviedol Macron v televíznom rozhovore.

„Táto reforma nie je žiaden luxus alebo zábava, je to nevyhnutnosť," cituje Macrona agentúra AP.

Ako dôsledok prijatia reformy, ktorá napríklad zvyšuje dôchodkový vek zo 62 na 64 rokov, je Macron pripravený akceptovať neobľúbenosť. „Ak si mám vybrať medzi prieskumami verejnej mienky a celkovými záujmami tejto krajiny, vyberám si záujmy krajiny," vyhlásil francúzsky prezident.

„Ak je nevyhnutné, aby som dnes akceptoval, že budem neobľúbený, akceptujem to," uviedol Macron. Zároveň priznal, že neuspel, keď sa snažil Francúzov o reforme presvedčiť.

Francúzska vláda prežila v pondelok dve hlasovania o vyslovení nedôvery. Vyvolalo ich vládne rozhodnutie presadiť nepopulárnu dôchodkovú reformu bez hlasovania v dolnej komore parlamentu. Tam totiž reforma nemala dostatočnú podporu. Horná komora, Senát, ju schválila minulý týždeň.

Výsledky oboch pondelkových hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde boli tesnejšie, ako sa očakávalo, čo sa pokladá za oslabenie vládnej podpory.

Macron v stredu prehovoril vôbec prvý raz odvtedy, čo jeho vláda minulý týždeň reformu pretlačila cez parlament. Toto jeho rozhodnutie vyvolalo každodenné protesty v celom Francúzku. Macron pritom v stredu odsúdil násilie, pretože niektoré z protestov prepukli do potýčok s policajtmi.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Viac ako štvrtina sveta nemá čistú pitnú vodu a takmer polovica ľudí nemá prístup k hygiene

Až 26 percent svetovej populácie nemá prístup k bezpečnej pitnej vode a 46 percent nemá prístup k základnej hygiene. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnili v predvečer prvej veľkej konferencie Organizácie Spojených národov (OSN) o vode po viac ako 45 rokoch.

Spomenutá správa poukázala na obrovské medzery, ktoré je potrebné vyplniť, aby sa splnili ciele OSN a všetci ľudia mali do roku 2030 prístup k čistej vode a sanitácii. Šéfredaktor správy Richard Connor na tlačovej konferencii povedal, že odhadované náklady na splnenie cieľov sa pohybujú medzi 600 miliardami a jedným biliónom dolárov ročne.

Podľa správy sa spotreba vody za ostatných 40 rokov celosvetovo zvyšovala približne o jedno percento ročne „a očakáva sa, že podobným tempom porastie až do roku 2050, a to vďaka kombinácii rastu populácie, sociálno-ekonomického rozvoja a zmien v spotrebe“.

Connor povedal, že skutočný nárast dopytu sa deje v rozvojových krajinách a rozvíjajúcich sa ekonomikách, kde je poháňaný priemyselným rastom a najmä rýchlym nárastom počtu obyvateľov v mestách.

Vzhľadom na to, že poľnohospodárstvo využíva 70 percent všetkej vody na celom svete, povedal Connor, že zavlažovanie plodín musí byť efektívnejšie – ako je to v niektorých krajinách, ktoré teraz používajú kvapkové zavlažovanie šetriace vodu. „To umožňuje, aby bola voda dostupná mestám,“ povedal.

Čo sa týka znečistenia vody, podľa Connora je najväčším zdrojom znečistenia neupravená odpadová voda. „Celosvetovo sa 80 percent odpadových vôd vypúšťa do životného prostredia bez akéhokoľvek čistenia,“ povedal a dodal, že „v mnohých rozvojových krajinách je to takmer 99 percent“.

(sita)

Minúta  |  

Linhart: Zastropovanie cien je podvodom rezortu pôdohospodárstva a likvidáciou slovenských fariem

Zastropovanie cien potravín je podvodom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a likvidáciou slovenských fariem. Uviedol to v stredu na tlačovej konferencii nezaradený poslanec Národnej rady SR a člen parlamentného Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Patrick Linhart. Poslanec podľa svojich slov pripravuje pre zastropovanie cien podanie na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ako aj podanie trestného oznámenia.

„Možno sa bude jednať o kartelovú dohodu, možno to bude nejaký iný podvod. Máme však podozrenie, že sa jedná o podvod na zákazníkoch. Pripadá mi to príšerné a nenormálne, aby sa takto zneužívalo MPRV na retailový marketing pre obchodné reťazce," spresnil poslanec NR SR s tým, že niektoré takzvané zastropované produkty v nemenovanom reťazci už boli aj bez zastropovania pripravené na akciový výpredaj.

„Vyzývam MPRV na okamžité pozastavenie podvodnej marketingovej akcie, okamžité pozastavenie tohto chaotického podvodu na spotrebiteľoch," podčiarkol poslanec.

Linhart vyzval zároveň na zrýchlené prijatie legislatívy, ktorá by zaviedla štátnu reguláciu výšky marží reťazcov na základné potraviny s trojmesačnou aktualizáciou. „Nebudeme určovať reťazcom, aké majú ceny. Môžeme však zastropovať maržu," povedal.

Poslanec zároveň požaduje dočasné trojmesačné zníženie DPH na potraviny na úroveň 5 percent, ďalej zverejňovanie marží obchodnými reťazcami u jednotlivých kategórií produktov, ako aj okamžitú pomoc malým podnikom - dodávateľov reťazcov.

„Vyzývam MPRV a reťazce, aby zverejnili pôvodné ceny zastropovaných potravín od minulého týždňa až po dnešný deň, aby sme vedeli, akou cenotvorbou potraviny prešli a či zastropovanie nie je obyčajným podvodom," dodal Linhart.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko posilňuje protiraketovú obranu Moskvy a Kurilských ostrovov

Ruský minister obrany Sergej Šojgu predstavil v stredu plán na modernizáciu systémov protiraketovej obrany v Moskve. Zároveň oznámil rozmiestnenie pobrežných protiraketových systémov na jednom z Kurilských ostrovov, informuje agentúra AFP a denník The Guardian.

Na strechách budov v okolí Moskvy sa tento rok objavilo podľa AFP niekoľko protivzdušných obranných systémov. „Tento rok dokončíme modernizáciu protiraketovej obrany Moskvy," uviedol Šojgu na stretnutí s vojenskými predstaviteľmi. Dodal, že vývoj protivzdušnej obrany je jednou z hlavných priorít armády.

Šéf ruského rezortu obrany tiež oznámil, že armáda sformuje nový oddiel a divíziu protivzdušnej obrany, ktoré budú vycvičené na používanie nových protiraketových systémov S-350.

Šojgu neuviedol, či tieto kroky súvisia s konfliktom na Ukrajine. AFP však upozorňuje, že v poslednom čase sa zvýšil počet útokov dronmi na území Ruska a polostrove Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

Ruská armáda okrem toho umiestnila divíziu svojich pobrežných protiraketových systémov Bastion aj na ostrove Paramušir – jednom z Kurilských ostrov, o ktoré sa Rusko sporí s Japonskom. Moskva sa tak snaží posilniť ruskú obranu na Ďalekom východe.

„Aby zadržali Rusko a Čínu, zvýšili Spojené štáty výrazne svoju vojenskú prítomnosť v ázijsko-pacifickom regióne a... pokračujú tam v budovaní novej americkej bezpečnostnej architektúry," uviedol Šojgu v súvislosti s umiestnením protiraketovej obrany na Paramušir.

Spor o Kurilské ostrovy medzi Ruskom a Japonskom trvá už od druhej svetovej vojny a v jeho dôsledku Tokio o Moskva nikdy nepodpísali mierovú zmluvu, ktorou by formálne ukončili túto vojnu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.