Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Volkswagen chce v Španielsku vyrobiť v rokoch 2025 až 2030 zhruba 3 milióny malých elektromobilov

Nemecká automobilka Volkswagen plánuje vo svojich dvoch španielskych závodoch vyrobiť v rokoch 2025 až 2030 približne 3 milióny malých elektromobilov. Povedal to v stredu predseda predstavenstva automobilky SEAT Wayne Griffiths. Informovala o tom agentúra Reuters.

Najväčšia európska automobilka urýchľuje svoje plány elektrifikácie výroby, súčasťou čoho sú aj plány výstavby závodu na výrobu batérií v Španielsku. V súvislosti s plánmi na najbližšie obdobie Griffiths na tlačovej konferencii povedal, že SEAT, ktorý je jednou z divízií Volkswagenu, plánuje vyrobiť v závode v meste Martorell neďaleko Barcelony v strednodobom horizonte ročne zhruba 500-tisíc elektrických áut. Zároveň dodal, že automobilka tvrdo pracuje na druhej platforme na výrobu elektromobilov v Martorelli, ktorá umožní zvýšenie konkurencieschopnosti.

Samotný Volkswagen už skôr uviedol, že v závode Martorell začne v roku 2025 s výrobou dvoch elektrických vozidiel. Zhruba v rovnakom období by mal s výrobou dvoch elektromobilov začať aj v závode Navarra.

(tasr)

Minúta  |  

Forró: Programové vyhlásenie schválili dvakrát, menšinám nesplnili nič. Do volieb ideme samostatne

Hoci bolo programové vyhlásenie vlády v tomto volebnom období v prakticky tej istej podobe v parlamente schválené dvakrát, z dôležitých menšinových cieľov sa z neho nepodarilo naplniť nič. V TASR TV to povedal predseda mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztián Forró.

Napriek tomu, že v poslaneckom klube koaličného OĽANO pôsobil aktívne poslanec maďarskej národnosti György Gyimesi, jednotlivec podľa Forróa nestačí na efektívnu podporu menšinovej kultúry a školstva. Tvrdí, že treba, aby mala v parlamente svoj vlastný poslanecký klub špeciálne menšinová strana. To isté podľa neho platí pri otázke podpory regiónov južného a východného Slovenska.

Hoci sa Aliancia nebráni rokovaniam o možnostiach spolupráce s inými stranami a aktívne komunikuje napríklad s Gyimesim, do parlamentných volieb chce ísť samostatne s vlastnou kandidátnou listinou. „To, že nás dnes rôzne strany vyhľadávajú v súvislosti s možnou spoluprácou, berieme ako pozitívny signál, že nás berú ako partnerov a rešpektujú regionálnu silu, ktorú zastupujeme," zhrnul Forró.

Cieľom strany je podľa neho postúpiť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách do Národnej rady (NR) SR a tam hľadať partnerov na riešenie svojich priorít. „Okrem dôrazu na národnostné komunity a regióny sa chceme zamerať aj na malých a stredných podnikateľov. Tvoria základ fungujúcej ekonomiky," uviedol. „Je dôležité posilniť samosprávy. Pre nás je dôležité posilniť rodiny, aby sa ľudia nebáli mať ďalšie dieťa. Chceme sa zamerať aj na ochranu životného prostredia," konštatuje Forró.

Samotné predčasné parlamentné voľby podľa neho prichádzajú príliš neskoro. „Pre krajinu by bolo najlepšie mať predčasné voľby čím skôr. Žiaľ, budú až 30. septembra. Bojím sa, čo sa tu ešte udeje za tých šesť mesiacov. Vidíme, že neistota je obrovská a ľudia sú zúfalí," zhodnotil Forró.

Vlády tohto volebného obdobia to podľa neho nemali jednoduché, museli sa vyrovnávať s koronavírusovou krízou, konfliktom na Ukrajine i rastúcou infláciou a energetickou krízou. Preto sa podľa neho Aliancia nesnaží byť za každú cenu iba kritická. „Sú to veľké problémy, ktoré treba riešiť. Ale to riešenie je chaotické a nie je dotiahnuté do konca," vyhlásil.

(tasr)

Minúta  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Štát by mal byť sám sebe poisťovňou

Po víkendovom požiari v Banskej Štiavnici zavládlo veľké rozhorčenie, že vzácne štátne budovy neboli poistené. Avšak ako uviedol Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), štát by svoj majetok nemal poisťovať v komerčných poisťovniach a tak preplácať možné riziká o desiatky percent. To však podľa neho neznamená, že by štát mal len tak ignorovať riziká a šetriť na poistnom. Naopak, štát by si mal byť rizík dobre vedomý a byť pripravený ich znášať. V štátnom rozpočte by sme namiesto nákladov na poistné mali mať podľa rozpočtovej rady dostatočnú rezervu na všetky fyzické škody na majetku štátu.

Ak má štát napríklad miliónovú flotilu áut, nemusí podľa Šustera platiť poistku za každé z nich. „Pri tak veľkom počte už zákon veľkých čísiel pomerne jasne hovorí, že ročne ich havaruje plus-mínus 5-tisíc. Takže štát by si mal vyhradiť rezervu na opravu či výmenu 5-tisíc havarovaných či ukradnutých áut, čo ho vyjde možno len polovicu z platenia havarijnej poistky na každé z nich,“ myslí si Šuster. Podobne by sme mali podľa neho postupovať pri budovách a inom majetku. Takisto sa vie štát samo-poistiť aj na rizikový majetok, ktorý komerčné poisťovne bežne nepoisťujú, ako sú armádne či policajné vozidlá.

Samo-poistenie je možné podľa RRZ iba na úrovni celého štátu. Nebude to fungovať na úrovni jednej rozpočtovej organizácie, ktorá má možno len jednu budovu a zopár služobných áut, a ktorej by sme zbytočne dávali rezervu 20-tisíc eur na autonehody, keď ju využije raz za desať rokov. „Na to, aby si štát vedel tvoriť rezervy na škody na hmotnom majetku, nám však chýba jedna dôležitá vec. Náš štát nevie čo všetko mu patrí. Na jednej strane síce každý okresný úrad presne vedie evidenciu stoličiek či monitorov, štát ako celok však nevie koľko vlastní budov, mostov, tunelov, ciest, áut či superpočítačov,“ uvádza Šuster.

Začať by sa teda mohlo podľa neho registrom hodnotnejšieho štátneho majetku. Motivácia pre štátne inštitúcie by mohla byť, že všetko, čo do registra uvedú, bude automaticky mať nárok na podporu zo štátnej rezervy v prípade škody. Motivácia pre štát, okrem úspory na poistnom, bude prehľad o majetku, ktorý sa možno dá využiť aj efektívnejšie.

„Keby si takto štát samo-poistil všetok svoj majetok, ušetrili by sme ročne desiatky ak nie stovky miliónov eur,“ myslí si Šuster. Nutnou podmienkou, aby to fungovalo, však podľa neho je, aby rezervy na škody boli dostatočné a aby sa z nich vyplácalo rýchlo a dostatočne. Teda, aspoň tak rýchlo a štedro, ako to teraz robia pri škodách poisťovne. „Dobre určená rezerva by mala stačiť vo väčšine rokov. Nebude stačiť pri katastrofickom zemetrasení či nebodaj vojne, ale v takom prípade by to nezvládla ani komerčná poisťovňa,“ dodal Šuster.

(sita)

Minúta  |  

Švédsky parlament schválil legislatívu na vstup do NATO

Švédsky parlament v stredu jasnou väčšinou zahlasoval za schválenie legislatívy potrebnej na vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Informuje o tom agentúra DPA.

Za členstvo v NATO bolo šesť z ôsmych švédskych parlamentných strán a hlasovanie, ktoré nasledovalo po takmer siedmich hodinách rokovaní, bolo podľa AP považované za formálnu záležitosť.

„Členstvo v NATO je najlepším spôsobom, ako zaistiť bezpečnosť Švédska," vyhlásil tamojší minister zahraničných vecí Tobias Billström počas rokovaní. Ide podľa neho o „jedno z vôbec najdôležitejších bezpečnostných rozhodnutí pre našu krajinu".

Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO spoločne vlani v máji v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Ich prístupové protokoly zatiaľ spomedzi 30 členských štátov Severoatlantickej aliancie neratifikovali už iba Turecko a Maďarsko.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý piatok požiadal parlament, aby začal proces ratifikácie žiadosti Fínska o vstup do NATO. Ankara však má aj naďalej výhrady voči švédskej žiadosti o členstvo v Aliancii.

Maďarsko v piatok oznámilo, že tamojší parlament bude hlasovať o vstupe Fínska do Severoatlantickej aliancie 27. marca. O žiadosti Švédska má Budapešť rozhodovať „neskôr".

(tasr)

Minúta  |  

V edinburskom prístave sa čiastočne prevrátila loď, 25 ľudí sa zranilo

Dvadsaťpäť ľudí utrpelo zranenia, keď sa v stredu v edinburskom prístave čiastočne prevrátila loď. Výskumná loď bola v čase incidentu umiestnená v suchom doku. Škótska záchranná služba informovala, že 15 ľudí vzali do nemocníc a desať ošetrili na mieste a prepustili.

Na fotografiách z Imperiálneho doku vo štvrti Leith možno vidieť loď, ako sa nakláňa v 45-stupňovom uhle. Miestny predstaviteľ Adam McVey na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter informoval, že sa uvoľnila v dôsledku silného vetra.

Britské médiá informujú, že 76-metrovú výskumnú loď svojho času vlastnil spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen. Zakotvená je podľa BBC od roku 2020 v dôsledku problémov, ktoré priniesla pandémia ochorenia COVID-19.

(sita)

Minúta  |  

Lavrov: Dodanie uránovej munície Kyjevu by bolo „vážnou" eskaláciou konfliktu

Rusko v stredu varovalo pred „vážnou" eskaláciou vojny na Ukrajine v prípade, že Británia poskytne Kyjevu prieraznú muníciu obsahujúcu ochudobnený urán, informuje agentúra AFP.

„Toto je krok k ďalšej eskalácii, a to vážnej," uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Ako dodal, použitie takejto munície „výrazne zníži" schopnosť Ukrajiny „produkovať kvalitné, nekontaminované potraviny".

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že na takéto kroky Británie bude Moskva „nútená reagovať".

Britské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že na Ukrajinu dodá spolu s tankami Challenger 2 aj protipancierovú muníciu s ochudobneným uránom.

Námestníčka britského ministra obrany Annabelle Goldieová vysvetlila, že takáto munícia je veľmi účinná, keď zasiahne tanky alebo obrnených vozidlá.

„Britská armáda používa ochudobnený urán vo svojej protipancierovej munícii už desaťročia. Je to štandardný komponent a nemá nič spoločné s jadrovými zbraňam. Rusko to vie, ale zámerne sa snaží šíriť dezinformácie," uviedol hovorca britského ministerstva obrany.

Spojené kráľovstvo nepovažuje náboje s ochudobneným uránom za jadrovú zbraň. Muníciu s ochudobneným uránom používa aj Rusko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.