Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci schválili zvýšenie mimoriadnej dane pre rafinérie na 70 percent

Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií sa zvýši z 55 percent na 70 percent nadmerného zisku. Zároveň bude platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj za rok 2023. Vyplýva to z novely zákona o solidárnom príspevku, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili.

Snemovňa v rámci nej schválila aj pozmeňujúci návrh poslankyne Petry Hajšelovej (Sme rodina), ktorý z platenia solidárneho príspevku vyňal ťažbu uhlia. Zámerom je podporiť transformáciu regiónu horná Nitra, v ktorom sa tento rok končí ťažba hnedého uhlia a potrebuje investície na ďalší rozvoj.

Poslanci, naopak, nesúhlasili s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, ktorých cieľom bolo upraviť sadzbu solidárneho príspevku. Peter Kremský (OĽaNO) navrhoval jej zvýšenie na 90 percent, Marián Viskupič (SaS) zase ponechanie na doterajšej úrovni 55 percent.

Novelu predložili do parlamentu poslanci z hnutia OĽaNO. Cieľom je podľa nich vrátiť úpravu zdaňovacieho obdobia a výšku sadzby príspevku na úroveň pôvodného vládneho návrhu zákona. Zákon schválil parlament vlani v decembri so zmenami, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov a ktoré jeho znenie zmiernili.

Mimoriadne zdanenie sa dotýka najmä bratislavskej rafinérie Slovnaft. Aj keď zavedenie solidárneho príspevku vyplýva z nariadení EÚ, zdanenie v aktuálnej výške Slovnaft odmietol a zvažuje podanie žaloby na arbitrážny súd.

(tasr)

Minúta  |  

Únia nie je naivná pri úzkych rusko-čínskych vzťahoch, vraví predseda Európskej rady Charles Michel

Európska únia (EÚ) nie je naivná, pokiaľ ide o diplomatické zblíženie Ruska a Číny na pozadí vojny na Ukrajine, povedal v stredu v rozhovore pre Euronews predseda Európskej rady Charles Michel. Veľmi úzke rusko-čínske vzťahy by však podľa neho nemali odradiť Brusel od spolupráce s Pekingom, „pretože musíme brániť svoje záujmy a brániť svoje zásady“.

„Sme absolútne presvedčení, že je dôležité, aby Čína nepodporovala Rusko. Je dôležité, aby Čína podporovala medzinárodné právo, stabilitu prostredníctvom Charty OSN,“ povedal Michel pre Euronews

Predseda Európskej rady zopakoval svoju podporu pre 10-bodový mierový plán, ktorý navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vyzýva na úplné stiahnutie sa ruských vojakov a obnovenie medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny. Voči tomuto návrhu je v ostrom kontraste čínsky plán, v ktorom nápadne absentuje otázka obsadených území, ktorý neoznačuje konflikt ako vojnu alebo inváziu, ale ako „krízu“, a tiež vyzýva na uvoľnenie „jednostranných sankcií“ a koniec „mentality studenej vojny“. Tieto formulácie sú vnímané ako kritika západných spojencov. Čínsky „mierový plán nie je to, v čo veríme. Veríme v mierový vzorec navrhnutý prezidentom Zelenským, ktorý je založený na Charte OSN, medzinárodnom práve a multilaterálnom prístupe“, zdôraznil Michel.

Nová tranža vojenskej pomoci, ktorú tento týždeň schválili ministri EÚ a po prvý raz zahŕňa miliardu eur na spoločné obstarávanie munície, je podľa Michela „mimoriadne dôležitá“. Únia má zákonné právo pomôcť národu, ktorý je napadnutý, prízvukoval pre Euronews s tým, že „niet pochýb o tom, že neexistuje žiadny úmysel zaútočiť na Rusko“. „Existuje agresor: to je Rusko. Existujú obete. Podporujeme medzinárodné právo, pretože vieme, že ak nepodporíme Ukrajinu, znamená to, že svet bude v budúcnosti menej bezpečný,“ dodal.

(sita)

Minúta  |  

EÚ predstavila pravidlá o povinnosti ponúknuť opravu výrobkov

Európska komisia (EK) v stredu predstavila nové pravidlá, v rámci ktorých budú musieť výrobcovia zákazníkom ponúknuť opravu pokazených výrobkov. Týmto krokom by sa malo znížiť množstvo produkovaného odpadu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Európska únia odhaduje, že v jej členských štátoch sa každoročne vyhodí až 35 miliónov ton odpadu pochádzajúceho z umývačiek riadu, televízorov a mobilných telefónov, ktoré sú ešte prevádzkyschopné. Spotrebitelia zároveň každý rok minú 12 miliárd eur na to, aby si za vyhodené zariadenia kúpili náhrady.

V rámci nového návrhu EK budú musieť výrobcovia ponúkať opravu tovarov v záručnej lehote, a to v rovnakej alebo menšej finančnej hodnote, ako nový náhradný výrobok.

Spotrebitelia tiež budú mať právo dožadovať sa opravy pokazených produktov, ak to je možné, do desiatich rokov od zakúpenia výrobku, pričom nebude záležať na tom, či je v záručnej lehote.

"Je potrebné, aby si spotrebitelia svoje výrobky mohli dať dať ľahšie opraviť a menej tak nakupovali," povedal eurokomisár Didier Reynders. Dodal, že tento krok pomôže životnému prostrediu s "obmedzovaním odpadu, emisií skleníkových plynov a (nových) zdrojov".

Pravidlo desiatich rokov sa bude vzťahovať aj na výrobky, ktoré podliehajú požiadavkám EÚ o opraviteľnosti, pričom do tejto kategórie by v najbližšom období mali pribudnúť i telefóny a tablety. Nové pravidlá tiež počítajú s vytvorením online databázy, v ktorej bude zoznam opravárov.

O navrhovanom zákone bude pred schválením a uvedením do platnosti rokovať Európsky parlament (EP) i členské štáty Únie.

Agentúra AFP pripomína, že spotrebiteľské organizácie a bojovníci za ochranu životného prostredia už dlho žiadali o sprísnenie nariadení, aby tak zaistili, že výrobcovia ponúknu jednoduchšie možnosti opravy tovarov. Riaditeľka Európskej spotrebiteľskej organizácie (BEUC) Monique Goyensová dodala, že Brusel by tiež mal v prípade produktov, ktoré sú určené na dlhoročné používanie, predĺžiť zákonnú záruku, ktorá je v súčasnosti dva roky.

(tasr)

Minúta  |  

Volkswagen chce v Španielsku vyrobiť v rokoch 2025 až 2030 zhruba 3 milióny malých elektromobilov

Nemecká automobilka Volkswagen plánuje vo svojich dvoch španielskych závodoch vyrobiť v rokoch 2025 až 2030 približne 3 milióny malých elektromobilov. Povedal to v stredu predseda predstavenstva automobilky SEAT Wayne Griffiths. Informovala o tom agentúra Reuters.

Najväčšia európska automobilka urýchľuje svoje plány elektrifikácie výroby, súčasťou čoho sú aj plány výstavby závodu na výrobu batérií v Španielsku. V súvislosti s plánmi na najbližšie obdobie Griffiths na tlačovej konferencii povedal, že SEAT, ktorý je jednou z divízií Volkswagenu, plánuje vyrobiť v závode v meste Martorell neďaleko Barcelony v strednodobom horizonte ročne zhruba 500-tisíc elektrických áut. Zároveň dodal, že automobilka tvrdo pracuje na druhej platforme na výrobu elektromobilov v Martorelli, ktorá umožní zvýšenie konkurencieschopnosti.

Samotný Volkswagen už skôr uviedol, že v závode Martorell začne v roku 2025 s výrobou dvoch elektrických vozidiel. Zhruba v rovnakom období by mal s výrobou dvoch elektromobilov začať aj v závode Navarra.

(tasr)

Minúta  |  

Forró: Programové vyhlásenie schválili dvakrát, menšinám nesplnili nič. Do volieb ideme samostatne

Hoci bolo programové vyhlásenie vlády v tomto volebnom období v prakticky tej istej podobe v parlamente schválené dvakrát, z dôležitých menšinových cieľov sa z neho nepodarilo naplniť nič. V TASR TV to povedal predseda mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztián Forró.

Napriek tomu, že v poslaneckom klube koaličného OĽANO pôsobil aktívne poslanec maďarskej národnosti György Gyimesi, jednotlivec podľa Forróa nestačí na efektívnu podporu menšinovej kultúry a školstva. Tvrdí, že treba, aby mala v parlamente svoj vlastný poslanecký klub špeciálne menšinová strana. To isté podľa neho platí pri otázke podpory regiónov južného a východného Slovenska.

Hoci sa Aliancia nebráni rokovaniam o možnostiach spolupráce s inými stranami a aktívne komunikuje napríklad s Gyimesim, do parlamentných volieb chce ísť samostatne s vlastnou kandidátnou listinou. „To, že nás dnes rôzne strany vyhľadávajú v súvislosti s možnou spoluprácou, berieme ako pozitívny signál, že nás berú ako partnerov a rešpektujú regionálnu silu, ktorú zastupujeme," zhrnul Forró.

Cieľom strany je podľa neho postúpiť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách do Národnej rady (NR) SR a tam hľadať partnerov na riešenie svojich priorít. „Okrem dôrazu na národnostné komunity a regióny sa chceme zamerať aj na malých a stredných podnikateľov. Tvoria základ fungujúcej ekonomiky," uviedol. „Je dôležité posilniť samosprávy. Pre nás je dôležité posilniť rodiny, aby sa ľudia nebáli mať ďalšie dieťa. Chceme sa zamerať aj na ochranu životného prostredia," konštatuje Forró.

Samotné predčasné parlamentné voľby podľa neho prichádzajú príliš neskoro. „Pre krajinu by bolo najlepšie mať predčasné voľby čím skôr. Žiaľ, budú až 30. septembra. Bojím sa, čo sa tu ešte udeje za tých šesť mesiacov. Vidíme, že neistota je obrovská a ľudia sú zúfalí," zhodnotil Forró.

Vlády tohto volebného obdobia to podľa neho nemali jednoduché, museli sa vyrovnávať s koronavírusovou krízou, konfliktom na Ukrajine i rastúcou infláciou a energetickou krízou. Preto sa podľa neho Aliancia nesnaží byť za každú cenu iba kritická. „Sú to veľké problémy, ktoré treba riešiť. Ale to riešenie je chaotické a nie je dotiahnuté do konca," vyhlásil.

(tasr)

Minúta  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Štát by mal byť sám sebe poisťovňou

Po víkendovom požiari v Banskej Štiavnici zavládlo veľké rozhorčenie, že vzácne štátne budovy neboli poistené. Avšak ako uviedol Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), štát by svoj majetok nemal poisťovať v komerčných poisťovniach a tak preplácať možné riziká o desiatky percent. To však podľa neho neznamená, že by štát mal len tak ignorovať riziká a šetriť na poistnom. Naopak, štát by si mal byť rizík dobre vedomý a byť pripravený ich znášať. V štátnom rozpočte by sme namiesto nákladov na poistné mali mať podľa rozpočtovej rady dostatočnú rezervu na všetky fyzické škody na majetku štátu.

Ak má štát napríklad miliónovú flotilu áut, nemusí podľa Šustera platiť poistku za každé z nich. „Pri tak veľkom počte už zákon veľkých čísiel pomerne jasne hovorí, že ročne ich havaruje plus-mínus 5-tisíc. Takže štát by si mal vyhradiť rezervu na opravu či výmenu 5-tisíc havarovaných či ukradnutých áut, čo ho vyjde možno len polovicu z platenia havarijnej poistky na každé z nich,“ myslí si Šuster. Podobne by sme mali podľa neho postupovať pri budovách a inom majetku. Takisto sa vie štát samo-poistiť aj na rizikový majetok, ktorý komerčné poisťovne bežne nepoisťujú, ako sú armádne či policajné vozidlá.

Samo-poistenie je možné podľa RRZ iba na úrovni celého štátu. Nebude to fungovať na úrovni jednej rozpočtovej organizácie, ktorá má možno len jednu budovu a zopár služobných áut, a ktorej by sme zbytočne dávali rezervu 20-tisíc eur na autonehody, keď ju využije raz za desať rokov. „Na to, aby si štát vedel tvoriť rezervy na škody na hmotnom majetku, nám však chýba jedna dôležitá vec. Náš štát nevie čo všetko mu patrí. Na jednej strane síce každý okresný úrad presne vedie evidenciu stoličiek či monitorov, štát ako celok však nevie koľko vlastní budov, mostov, tunelov, ciest, áut či superpočítačov,“ uvádza Šuster.

Začať by sa teda mohlo podľa neho registrom hodnotnejšieho štátneho majetku. Motivácia pre štátne inštitúcie by mohla byť, že všetko, čo do registra uvedú, bude automaticky mať nárok na podporu zo štátnej rezervy v prípade škody. Motivácia pre štát, okrem úspory na poistnom, bude prehľad o majetku, ktorý sa možno dá využiť aj efektívnejšie.

„Keby si takto štát samo-poistil všetok svoj majetok, ušetrili by sme ročne desiatky ak nie stovky miliónov eur,“ myslí si Šuster. Nutnou podmienkou, aby to fungovalo, však podľa neho je, aby rezervy na škody boli dostatočné a aby sa z nich vyplácalo rýchlo a dostatočne. Teda, aspoň tak rýchlo a štedro, ako to teraz robia pri škodách poisťovne. „Dobre určená rezerva by mala stačiť vo väčšine rokov. Nebude stačiť pri katastrofickom zemetrasení či nebodaj vojne, ale v takom prípade by to nezvládla ani komerčná poisťovňa,“ dodal Šuster.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.