Preskočiť na obsah
Minúta  |  

DNA sekvenovanie Beethovenových vlasov odhalilo príčinu jeho smrti

Svetoznámy nemecký skladateľ Ludwig van Beethoven s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel na zlyhanie alebo cirhózu pečene. Vyplýva to z DNA analýzy jeho vlasov, ktorú vykonali vedci z nemeckého Bonnu.

Beethoven zomrel v roku 1827 vo Viedni vo veku 56 rokov. Bádatelia sa už dlhé roky snažili prísť na to, čo bolo príčinou úmrtia slávneho klasicistického skladateľa. Beethoven totiž postupne strácal sluch a mal ťažkosti s trávením.

Tím vedcov vykonal sekvenovanie genómu ôsmich Beethovenových vlasov a zistil, že najpravdepodobnejšou príčinou jeho úmrtia bolo zlyhanie alebo cirhóza pečene, čo mohlo spôsobiť viacero faktorov – okrem iného aj miera Beethovenovej konzumácie alkoholu.

"Skúmali sme možné genetické príčiny Beethovenových troch hlavných symptómov – postupného strácania sluchu, problémy tráviaceho traktu a ochorenie pečene," vysvetlil spoluautor výskumu Markus Nothen z Inštitútu ľudskej genetike pri Univerzitnej nemocnici v Bonne. Skladateľ mal podľa neho predispozíciu na ochorenie pečene a v jeho vlasoch sa tiež našla sekvencia vírusu hepatitídy typu B.

Bádatelia sa teda domnievajú, že práve genetika, konzumácia alkoholu a hepatitída typu B prispeli k skladateľovej chorobe a následnej predčasnej smrti. Dodali, že práve spomínaný typ hepatitídy bol na začiatku 19. storočia pomerne bežným javom.

Autori výskumu však neboli schopní s určitosťou povedať, čo spôsobilo stratu sluchu, pre ktorú Beethoven napokon úplne ohluchol.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka podá disciplinárny návrh na Žilinku, až keď bude mať šancu uspieť

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je pripravená podať návrh na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Urobí tak až vtedy, ak si bude istá, že návrh má šancu na úspech.

Uviedol to hovorca hlavy štátu Martin Strižinec, podľa ktorého prezidentka priebežne sleduje, či nedošlo k naplneniu dôvodov.

Podpredseda strany Za ľudí a poslanec parlamentu Juraj Šeliga v stredu informoval, že doručil prezidentke podnet na podanie disciplinárneho návrhu voči Žilinkovi. Strižinec uviedol, že Kancelária prezidentky Šeligov podnet zaregistrovala. "Tak, ako v iných veciach, aj vo veci generálneho prokurátora Žilinku koná prezidentka samostatne a iniciatívne," podotkol hovorca hlavy štátu.

Šeliga v tejto súvislosti avizoval, že detaily o konkrétnych skutkoch, za ktoré by mal byť Žilinka disciplinárne stíhaný, v tejto chvíli zverejňovať nebude, keďže materiál má k dispozícii prezidentka.

Ide však o skutky, ktoré súvisia s rozhodnutiami generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 trestného poriadku, riadiacimi krokmi generálneho prokurátora a verejnými výrokmi generálneho prokurátora Žilinku," priblížil. Poslanec verí, že prezidentka sa stotožní s jeho argumentáciou a disciplinárny návrh podá.

(tasr)

Minúta  |  

Na obnovu zhorených budov v Banskej Štiavnici by sa mohli použiť eurofondy

Európska komisárka pre kohéziu a reformy Elisa Ferreirová vyjadrila v stredu solidaritu Banskej Štiavnici po sobotňajšom devastačnom požiari v tamojších historických budovách a vyjadrila pripravenosť odsúhlasiť financovanie prípravy projektov a samotnú obnovu poškodených budov z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ.

Informoval o tom europoslanec Robert Hajšel (Smer-SD), ktorý vo veci rokoval s Ferreirovou aj podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom.

List eurokomisárke iniciovaný Hajšelom so žiadosťou o preskúmanie možností financovania obnovy požiarom zničených historických objektov v Banskej Štiavnici podpísalo v pondelok aj ďalších 11 slovenských europoslancov.

Peniaze na technickú prípravu aj samotnú obnovu budov by sa mohli preplatiť z nevyčerpaných prostriedkov z uplynulého finančného obdobia a tiež z nového finančného rámca na roky 2021 – 2027, spresnil europoslanec. Slovensku sa totiž dosiaľ nepodarilo vyčerpať miliardy eur z predchádzajúceho programového obdobia, aj keď väčšina vyčlenených prostriedkov je už zazmluvnená.

Do úvahy podľa Hajšela pripadá, aby peniaze, o ktoré môže Slovensko čoskoro prísť, ak ich nevyčerpá, išli na technickú prípravu obnovy poškodených budov a samotná rekonštrukcia by sa už platila z fondov nového programového obdobia.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci schválili zvýšenie mimoriadnej dane pre rafinérie na 70 percent

Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií sa zvýši z 55 percent na 70 percent nadmerného zisku. Zároveň bude platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj za rok 2023. Vyplýva to z novely zákona o solidárnom príspevku, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili.

Snemovňa v rámci nej schválila aj pozmeňujúci návrh poslankyne Petry Hajšelovej (Sme rodina), ktorý z platenia solidárneho príspevku vyňal ťažbu uhlia. Zámerom je podporiť transformáciu regiónu horná Nitra, v ktorom sa tento rok končí ťažba hnedého uhlia a potrebuje investície na ďalší rozvoj.

Poslanci, naopak, nesúhlasili s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, ktorých cieľom bolo upraviť sadzbu solidárneho príspevku. Peter Kremský (OĽaNO) navrhoval jej zvýšenie na 90 percent, Marián Viskupič (SaS) zase ponechanie na doterajšej úrovni 55 percent.

Novelu predložili do parlamentu poslanci z hnutia OĽaNO. Cieľom je podľa nich vrátiť úpravu zdaňovacieho obdobia a výšku sadzby príspevku na úroveň pôvodného vládneho návrhu zákona. Zákon schválil parlament vlani v decembri so zmenami, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov a ktoré jeho znenie zmiernili.

Mimoriadne zdanenie sa dotýka najmä bratislavskej rafinérie Slovnaft. Aj keď zavedenie solidárneho príspevku vyplýva z nariadení EÚ, zdanenie v aktuálnej výške Slovnaft odmietol a zvažuje podanie žaloby na arbitrážny súd.

(tasr)

Minúta  |  

Únia nie je naivná pri úzkych rusko-čínskych vzťahoch, vraví predseda Európskej rady Charles Michel

Európska únia (EÚ) nie je naivná, pokiaľ ide o diplomatické zblíženie Ruska a Číny na pozadí vojny na Ukrajine, povedal v stredu v rozhovore pre Euronews predseda Európskej rady Charles Michel. Veľmi úzke rusko-čínske vzťahy by však podľa neho nemali odradiť Brusel od spolupráce s Pekingom, „pretože musíme brániť svoje záujmy a brániť svoje zásady“.

„Sme absolútne presvedčení, že je dôležité, aby Čína nepodporovala Rusko. Je dôležité, aby Čína podporovala medzinárodné právo, stabilitu prostredníctvom Charty OSN,“ povedal Michel pre Euronews

Predseda Európskej rady zopakoval svoju podporu pre 10-bodový mierový plán, ktorý navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vyzýva na úplné stiahnutie sa ruských vojakov a obnovenie medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny. Voči tomuto návrhu je v ostrom kontraste čínsky plán, v ktorom nápadne absentuje otázka obsadených území, ktorý neoznačuje konflikt ako vojnu alebo inváziu, ale ako „krízu“, a tiež vyzýva na uvoľnenie „jednostranných sankcií“ a koniec „mentality studenej vojny“. Tieto formulácie sú vnímané ako kritika západných spojencov. Čínsky „mierový plán nie je to, v čo veríme. Veríme v mierový vzorec navrhnutý prezidentom Zelenským, ktorý je založený na Charte OSN, medzinárodnom práve a multilaterálnom prístupe“, zdôraznil Michel.

Nová tranža vojenskej pomoci, ktorú tento týždeň schválili ministri EÚ a po prvý raz zahŕňa miliardu eur na spoločné obstarávanie munície, je podľa Michela „mimoriadne dôležitá“. Únia má zákonné právo pomôcť národu, ktorý je napadnutý, prízvukoval pre Euronews s tým, že „niet pochýb o tom, že neexistuje žiadny úmysel zaútočiť na Rusko“. „Existuje agresor: to je Rusko. Existujú obete. Podporujeme medzinárodné právo, pretože vieme, že ak nepodporíme Ukrajinu, znamená to, že svet bude v budúcnosti menej bezpečný,“ dodal.

(sita)

Minúta  |  

EÚ predstavila pravidlá o povinnosti ponúknuť opravu výrobkov

Európska komisia (EK) v stredu predstavila nové pravidlá, v rámci ktorých budú musieť výrobcovia zákazníkom ponúknuť opravu pokazených výrobkov. Týmto krokom by sa malo znížiť množstvo produkovaného odpadu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Európska únia odhaduje, že v jej členských štátoch sa každoročne vyhodí až 35 miliónov ton odpadu pochádzajúceho z umývačiek riadu, televízorov a mobilných telefónov, ktoré sú ešte prevádzkyschopné. Spotrebitelia zároveň každý rok minú 12 miliárd eur na to, aby si za vyhodené zariadenia kúpili náhrady.

V rámci nového návrhu EK budú musieť výrobcovia ponúkať opravu tovarov v záručnej lehote, a to v rovnakej alebo menšej finančnej hodnote, ako nový náhradný výrobok.

Spotrebitelia tiež budú mať právo dožadovať sa opravy pokazených produktov, ak to je možné, do desiatich rokov od zakúpenia výrobku, pričom nebude záležať na tom, či je v záručnej lehote.

"Je potrebné, aby si spotrebitelia svoje výrobky mohli dať dať ľahšie opraviť a menej tak nakupovali," povedal eurokomisár Didier Reynders. Dodal, že tento krok pomôže životnému prostrediu s "obmedzovaním odpadu, emisií skleníkových plynov a (nových) zdrojov".

Pravidlo desiatich rokov sa bude vzťahovať aj na výrobky, ktoré podliehajú požiadavkám EÚ o opraviteľnosti, pričom do tejto kategórie by v najbližšom období mali pribudnúť i telefóny a tablety. Nové pravidlá tiež počítajú s vytvorením online databázy, v ktorej bude zoznam opravárov.

O navrhovanom zákone bude pred schválením a uvedením do platnosti rokovať Európsky parlament (EP) i členské štáty Únie.

Agentúra AFP pripomína, že spotrebiteľské organizácie a bojovníci za ochranu životného prostredia už dlho žiadali o sprísnenie nariadení, aby tak zaistili, že výrobcovia ponúknu jednoduchšie možnosti opravy tovarov. Riaditeľka Európskej spotrebiteľskej organizácie (BEUC) Monique Goyensová dodala, že Brusel by tiež mal v prípade produktov, ktoré sú určené na dlhoročné používanie, predĺžiť zákonnú záruku, ktorá je v súčasnosti dva roky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.