Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci otočili: Slovensko odmieta uznávať rodičovstvo zahraničných homosexuálnych párov

Parlamentný výbor pre európske záležitosti v stredu zmenil svoje rozhodnutie o uznávaní rodičovstva zahraničných homosexuálnych párov. Zákonodarcovia vraj nemali na minulotýždňovom hlasovaní úplné informácie.

Radikálny obrat oproti minulotýždňovému rozhodnutiu na stredajšom výbore navrhol Ľudovít Goga zo Sme rodina. Informoval o tom Denník N.

Malo by tak aj naďalej platiť, že ak by na Slovensko prišiel žiť pár rovnakého pohlavia z inej krajiny EÚ, ktorý je zapísaný v rodnom liste dieťaťa, Slovensko nemusí akceptovať toho rodiča, ktorý nemá biologický vzťah k dieťaťu.

O čo ide?

Minulú stredu (15. marca) schválil výbor Národnej rady pre európske záležitosti nariadenie Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní rozhodnutí a prijímaní verejných listín vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve.

Po novom sa rodičovstvo akceptované v jednej členskej krajine malo uznávať aj v ostatných štátoch EÚ. V praxi by to znamenalo, že ak niektorá krajina EÚ umožňuje rodičovstvo aj homosexuálnym párom, mali by to takýmto párom zaručiť všetky štáty EÚ – teda aj Slovensko.

Hoci nemáme uzákonené registrované partnerstvá, homosexuálne manželstvá ani adopcie detí párov rovnakého pohlavia.

Pred týždňom boli za nariadenie takmer všetci prítomní na výbore, medzi nimi aj Anna Záborská, Romana Tabák, Ľudovít Goga či Tomas Šudík. Proti bol len Milan Mazurek z Republiky.

Vo svojom vyhlásení však Kresťanská únia uvádza, že šéfka výboru Vladimíra Marcinková (SaS) nepredložila stanovisko ministerstva spravodlivosti priamo na výbore a poskytla zavádzajúce a neúplné podklady na rokovanie.

„Postup vedenia výboru vo veci jednotného uznávania rodičovstva v EÚ považujem za manipuláciu a zneužitie postavenia predsedníčky výboru. Nemusíme spolu súhlasiť, ale mali by sme sa správať férovo a nesnažiť sa uviesť kolegov do omylu. Ak máme zaviesť novú legislatívu, tak na základe demokratického procesu v našom parlamente, nie zatajovaním či rozposielaním materiálov na poslednú chvíľu,“ vyhlásila predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská.

(sak)

Minúta  |  

Klus pohorel v EP. Obrovská hanba pre Slovensko, toto som ešte nezažil, reaguje český europoslanec

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu v stredu odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov (EDA).

Po vypočutí Klusa hlasovalo proti nemu 20 členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali. Neúspech slovenského kandidáta na sociálnej sieti okomentoval český europoslanec Tomáš Zdechovský.

https://twitter.com/TomasZdechovsky/status/1638588965094662162

EP bude hlasovať o odporúčaní výboru na nasledujúcej plenárnej schôdzi v Bruseli, ktorá sa uskutoční 29. až 30. marca.

Ako sa uvádza v Zmluve o EÚ, každý členský štát navrhuje svojho kandidáta za člena EDA. Rada po konzultácii s EP prijíma členov na obdobie šiestich rokov. Mandát predchádzajúceho slovenského člena EDA Ladislava Balka sa skončil 6. mája 2022.

Martin Klus bol v období rokov 2016 až 2020 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Od parlamentných volieb v roku 2020 do septembra 2022 bol štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. V septembri 2022 sa opäť stal členom Národnej rady.

(tasr, est)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarská vláda nemá v úmysle vzdať sa ruských zdrojov energie

Maďarská vláda nemá v úmysle vzdať sa ruských zdrojov energie. Cieľom kabinetu je síce diverzifikácia, no v budúcnosti Maďarsko ráta aj s ruskými energetickými nosičmi. Podľa agentúry MTI to v stredu vyhlásil v Bosne a Hercegovine šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Szijjártó, ktorý sa spolu s vodcom bosnianskych Srbov Miloradom Dodikom zúčastnil na panelovej diskusii energetického fóra v Trebinji, zdôraznil, že Maďarsko sa zo žiadnych politických príčin nemieni vzdať svojej energetickej bezpečnosti.

Šéf maďarskej diplomacie podotkol, že podľa maďarských skúseností je ruská spoločnosť Gazprom spoľahlivým zmluvným partnerom a spolupráca s ňou nespadá pod sankcie, takže nie je dôvod vzdať sa ruských energetických nosičov.

V súvislosti s prípadnými medzinárodnými sankciami voči Dodikovi Szijjártó podčiarkol, že kým bude vládnuť terajšia vláda premiéra Viktora Orbána, tak sa vodca bosnianskych Srbov určite nedostane na žiadny sankčný zoznam.

Spojené štáty v januári uvalili sankcie na Dodika a jemu blízku televíznu stanicu Alternativna Televizija (ATV). Obvinili ho z toho, že svojimi "separatistickými postojmi" ohrozuje krehký 25-ročný mier v regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Obnova Ukrajiny si vyžiada vyše 410 miliárd dolárov, predpokladá Svetová banka

Rekonštrukcia a obnova vojnou zničenej Ukrajiny si vyžiada viac než 410 miliárd USD. Uviedla to v stredu Svetová banka (SB), ktorá vychádza z prognózy vypracovanej spoločne s ukrajinskou vládou, Organizáciou Spojených národov a Európskou komisiou.

Najnovšia prognóza predstavuje sumu o vyše 60 miliárd USD vyššiu, než predstavoval odhad spred šiestich mesiacov. Svetová banka oznámila, že na základe novej prognózy dosiahnu náklady na obnovu Ukrajiny približne 411 miliárd dolárov (381,08 miliardy eur). V septembri minulého roka boli náklady vyčíslené na 349 miliárd dolárov.

Najnovší odhad predpokladá, že Kyjev bude len v tomto roku potrebovať na prioritné investície do obnovy približne 14 miliárd dolárov. "Energetická infraštruktúra, bývanie, kritická infraštruktúra, ekonomika a humanitárne odmínovanie sú v tomto roku našimi piatimi prioritami," povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Zároveň dodal, že uvedené údaje nezahrnujú škody na infraštruktúre, domoch a podnikoch na okupovaných územiach. Len čo sa ich podarí oslobodiť, ukrajinské úrady začnú v týchto oblastiach s rekonštrukčnými prácami.

Najnovšia suma 411 miliárd dolárov predstavuje 2,6-násobok odhadovaného hrubého domáceho produktu (HDP) Ukrajiny za rok 2022. Najvyššie náklady si podľa Svetovej banky vyžiada rekonštrukcia v oblasti dopravy, za ňou nasleduje bývanie a energetika. "Obnova Ukrajiny bude trvať niekoľko rokov," povedala viceprezidentka Svetovej banky pre Európu a Strednú Áziu Anna Bjerdeová, podľa ktorej budú potrebné okrem verejného sektora aj vysoké investície zo strany súkromného sektora.

Správa zverejnená v stredu zároveň uvádza, že odhad nákladov na obnovu Ukrajiny "je potrebné považovať za minimum, keďže s pokračovaním vojny sa náklady budú ďalej zvyšovať". Na druhej strane, škody mohli byť ešte vyššie, na odhadovanej úrovni ich zatiaľ drží fakt, že najväčšie škody sú na územiach, ktoré už predtým boli bojmi výrazne poškodené.

(tasr)

Minúta  |  

DNA sekvenovanie Beethovenových vlasov odhalilo príčinu jeho smrti

Svetoznámy nemecký skladateľ Ludwig van Beethoven s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel na zlyhanie alebo cirhózu pečene. Vyplýva to z DNA analýzy jeho vlasov, ktorú vykonali vedci z nemeckého Bonnu.

Beethoven zomrel v roku 1827 vo Viedni vo veku 56 rokov. Bádatelia sa už dlhé roky snažili prísť na to, čo bolo príčinou úmrtia slávneho klasicistického skladateľa. Beethoven totiž postupne strácal sluch a mal ťažkosti s trávením.

Tím vedcov vykonal sekvenovanie genómu ôsmich Beethovenových vlasov a zistil, že najpravdepodobnejšou príčinou jeho úmrtia bolo zlyhanie alebo cirhóza pečene, čo mohlo spôsobiť viacero faktorov – okrem iného aj miera Beethovenovej konzumácie alkoholu.

"Skúmali sme možné genetické príčiny Beethovenových troch hlavných symptómov – postupného strácania sluchu, problémy tráviaceho traktu a ochorenie pečene," vysvetlil spoluautor výskumu Markus Nothen z Inštitútu ľudskej genetike pri Univerzitnej nemocnici v Bonne. Skladateľ mal podľa neho predispozíciu na ochorenie pečene a v jeho vlasoch sa tiež našla sekvencia vírusu hepatitídy typu B.

Bádatelia sa teda domnievajú, že práve genetika, konzumácia alkoholu a hepatitída typu B prispeli k skladateľovej chorobe a následnej predčasnej smrti. Dodali, že práve spomínaný typ hepatitídy bol na začiatku 19. storočia pomerne bežným javom.

Autori výskumu však neboli schopní s určitosťou povedať, čo spôsobilo stratu sluchu, pre ktorú Beethoven napokon úplne ohluchol.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka podá disciplinárny návrh na Žilinku, až keď bude mať šancu uspieť

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je pripravená podať návrh na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Urobí tak až vtedy, ak si bude istá, že návrh má šancu na úspech.

Uviedol to hovorca hlavy štátu Martin Strižinec, podľa ktorého prezidentka priebežne sleduje, či nedošlo k naplneniu dôvodov.

Podpredseda strany Za ľudí a poslanec parlamentu Juraj Šeliga v stredu informoval, že doručil prezidentke podnet na podanie disciplinárneho návrhu voči Žilinkovi. Strižinec uviedol, že Kancelária prezidentky Šeligov podnet zaregistrovala. "Tak, ako v iných veciach, aj vo veci generálneho prokurátora Žilinku koná prezidentka samostatne a iniciatívne," podotkol hovorca hlavy štátu.

Šeliga v tejto súvislosti avizoval, že detaily o konkrétnych skutkoch, za ktoré by mal byť Žilinka disciplinárne stíhaný, v tejto chvíli zverejňovať nebude, keďže materiál má k dispozícii prezidentka.

Ide však o skutky, ktoré súvisia s rozhodnutiami generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 trestného poriadku, riadiacimi krokmi generálneho prokurátora a verejnými výrokmi generálneho prokurátora Žilinku," priblížil. Poslanec verí, že prezidentka sa stotožní s jeho argumentáciou a disciplinárny návrh podá.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.