Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vodič jazdil po D1 pri Trenčíne rýchlosťou 235 kilometrov za hodinu. Policajtom povedal, že chcel auto "prevetrať"

O 105 kilometrov za hodinu prekročil maximálnu povolenú rýchlosť na diaľnici D1 pri Trenčíne 49-ročný vodič. Informovala o tom trenčianska polícia na sociálnej sieti.

Vodič jazdil na diaľnici D1 v smere na Bratislavu rýchlosťou 235 kilometrov za hodinu. Zastavili ho policajti z trenčianskeho diaľničného oddelenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne.

Ako dôvod rýchlej jazdy vodič policajtom povedal, že jeho automobil cez zimu dlho stál, a tak ho chcel prevetrať. Policajti mu uložili pokutu vo výške 800 eur.

(tasr)

Minúta  |  

Čína tvrdí, že americký torpédoborec sa nezákonne plavil v Juhočínskom mori

Čínska armáda vo štvrtok monitorovala americký torpédoroborec, ktorý sa podľa nej nezákonne plavil v Juhočínskom mori, a upozornila ho, aby oblasť opustil. Washington to popiera, informuje agentúra AFP.

Podľa hovorcu južného veliteľstva čínskej armády vplával torpédoroborec USS Milius do čínskych vôd pri Paracelských ostrovoch. Toto súostrovie si okrem Číny nárokuje aj Vietnam.

Čína americký torpédoborec monitorovala v súlade s medzinárodným právom a upozornila ho, aby opustil oblasť, povedal hovorca. Dodal, že americká loď sa nezákonne plavila v čínskych teritoriálnych vodách bez povolenia od čínskej vlády, čím poškodila mier a stabilitu v regióne.

Americká armáda toto tvrdenie poprela. Vo vyhlásení zaslanom agentúre AFP uviedla, že stanovisko Číny je nepravdivé. Torpédoborec podľa nej vykonával "v Juhočínskom mori rutinné operácie a nebol vyhostený".

"Spojené štáty budú naďalej lietať, plaviť sa a operovať všade tam, kde to medzinárodné právo umožňuje," dodal Washington.

Čína si nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora, proti čomu sa stavajú Filipíny, Taiwan, Vietnam, Brunej i Malajzia.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však na súdnom pojednávaní nezúčastnila a jeho verdikt neakceptuje.

Peking v uplynulých rokoch pri presadzovaní svojich nárokov vybudoval v Juhočínskom mori umelé ostrovy; niektoré z nich majú aj vojenské zariadenia a pristávacie dráhy.

(tasr)

Minúta  |  

Automobilový priemysel na Slovensku počíta s prechodom na elektromobilitu

Predstavitelia automobilového priemyslu na Slovensku počítajú s prechodom na elektromobilitu, automobilky sú naň pripravené. Aj o tejto téme spolu v stredu hovorili dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger a prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek. S plánovaným rozhodnutím Európskej únie ukončiť výrobu benzínových a naftových motorov po roku 2035 pritom súhlasilo aj Slovensko.

„Ako krajina, ktorá je silne naviazaná na automobilový priemysel, máme záujem udržať konkurencieschopnosť našich závodov aj v ekologickej ére automobilového priemyslu,“ povedal Heger. Dôkazom je aj očakávaný príchod automobilky Volvo, ktorá vo svojom závode v Košiciach bude vyrábať výlučne elektromobily. Samotné ukončenie výroby benzínových a naftových motorov po roku 2035 pritom neznamená zákaz ich používania. Takéto autá budú môcť aj naďalej jazdiť, pokiaľ budú spĺňať potrebné parametre.

Podľa predstaviteľov ZAP komplikácie spôsobuje skôr návrh novej emisnej normy EURO 7. Slovenská republika zdieľa ich výhrady a koordinuje sa s ostatnými automobilovými členskými štátmi. Dočasne poverený premiér prisľúbil, že o norme bude s partnermi hovoriť aj na najbližšom samite Európskej rady. „Na zdravom životnom prostredí a budúcnosti našej planéty záleží každému jednému z nás. Na tento účel by sme však mali prijímať také opatrenia, ktoré sú racionálne a účinné,“ povedal.

(sita)

Minúta  |  

Situácia v záporožskej elektrárni je stále nebezpečná, tvrdí šéf MAAE Grossi

Situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) je aj naďalej nebezpečná. Upozornil na to v stredu generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi po tom, čo bola elektráreň tento mesiac opäť dočasne odpojená od siete v dôsledku raketového útoku. Informuje o tom agentúra AFP.

"Jadrová bezpečnosť v ZAES je stále vo veľmi riskantnom stave… Znovu vyzývam, aby sa všetky strany zaviazali, že v elektrárni zaistia jadrovú bezpečnosť a bezpečnú ochranu," uviedol Grossi.

ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Potrebuje spoľahlivé dodávky elektrickej energie, aby mohli fungovať pumpy v chladiacich okruhoch pre reaktory a bazény s jadrovým palivom. Od raketového útoku Ruska z 9. marca je elektráreň podľa Grossiho závislá od jediného elektrického vedenia, ktoré ostáva odpojené a v oprave.

Podľa ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Enerhoatom boli aktivované núdzové dieselové generátory. Bez elektriny z generátorov by prehriatie reaktorov mohlo vyústiť do podobnej tragédie, aká sa stala v roku 2011 v japonskej Fukušime.

Po útoku 9. marca bola elektráreň odpojená od elektrickej siete jedenásť hodín. Rusko i Ukrajina sa pritom navzájom obviňujú z ostreľovanie v blízkosti elektrárne v podstate už od začiatku invázie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval o bezpečnosti elektrárne aj s japonským premiérom Fumiom Kiišidom, ktorý v utorok navštívil Kyjev. Podľa Zelenského je potrebné nájsť efektívnejšie mechanizmy na ukončenie okupácie elektrárne, pretože nijaká medzinárodná inštitúcia nedokáže tamojšie problémy vyriešiť.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf OSN Guterres žiada zodpovednejší prístup ku klimatickej zmene

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval vo štvrtok svetové spoločenstvo na zodpovednejší postoj ku klimatickej zmene, ktorá ohrozuje život na Zemi. Urobil tak pri príležitosti štvrtkového Svetového meteorologického dňa. TASR o tom informuje na základe jeho vyhlásenia na sociálnej sieti.

"Ľudstvo čelí náročnej pravde: klimatická zmena robí našu planétu neobývateľnou," napísal Guterres na Twitteri. Svetové spoločenstvo vyzval na zodpovednejší prístup s cieľom zaistiť lepší zajtrajšok pre budúce generácie. "Je na čase ukončiť túto neústupčivú a nezmyselnú vojnu proti prírode," uviedol.

Svetový meteorologický deň je dňom výročia vzniku Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) v roku 1950. Jej predchodkyňa, Medzinárodná meteorologická organizácia, vznikla v roku 1873.

(tasr)

Minúta  |  

Hamran o vražde Daniela Tupého: Prepustili sme ôsmich, ale zadržali desiatich

V kauze vraždy Daniela Tupého zatiaľ polícia zadržala desať osôb. Osem z nich medzitým prepustila na slobodu. Vyšetrovanie naďalej pokračuje. Zatiaľ nikoho neobvinili.

Vedenie polície o tom informovalo na štvrtkovej tlačovej konferencii. Policajný prezident Štefan Hamran zdôraznil, že zadržaní sa mali na "110 percent" nachádzať v čase vraždy na mieste činu.

"Cítili sme potrebu vyslať jednoznačný signál, že prepustenie ôsmich osôb neznamená koniec vyšetrovania," podotkol s tým, že ďalšie informácie k postupu polície nebudú poskytovať. Podrobnosti o dvojici zadržaných neuviedol.

Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko doplnil, že časť skutkov je premlčaná.

V súvislosti s objasnením vraždy je Hamran výrazne väčší optimista, ako bol v stredu (22. marca). "Vyšetrovanie napreduje, prináša to ovocie," dodal.

"Krajská prokuratúra Bratislava sa nebude k veci bližšie vyjadrovať, aby nedošlo k zmareniu účelu trestného konania, vo veci i naďalej prebiehajú procesné úkony," uviedol pre TASR hovorca a prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo.

Prepustili ich, hoci vyšetrovatelia si boli istí na „110 percent“

Národná kriminálna agentúra (NAKA) v utorok (21. marca) v rámci akcie Karma zadržala osem podozrivých v prípade vraždy študenta Daniela Tupého. Išlo o skupinu neonacistov.

Vo štvrtok ráno však pustili ôsmich zadržaných na slobodu. Obvinenia voči žiadnemu z nich nevzniesli, informoval portál tvnoviny.sk. Uplynula totiž 48-hodinová lehota, v rámci ktorej vyšetrovateľ musí rozhodnúť, či zadržaných obviniť, alebo prepustiť.

"Potvrdzujem, že nášho klienta ráno o 4.00 h po uplynutí 48-hodinovej lehoty zadržania prepustili na slobodu. Dôkazná situácia, s ktorou sme sa oboznámili iba z príkazu na domovú prehliadku, bola nedostatočná, a preto nebolo ani vznesené obvinenie," povedal pre televíziu Markíza advokát Mateja Bulika Martin Berec.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Utrpel osem bodných rán. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov vraj útok trval asi minútu. Zranenia utrpeli šiesti ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Podľa niektorých médií polícia pracovala v tom čase aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze obžalovali päť osôb, Richardovi H. za vraždu hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

(est, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.