Preskočiť na obsah
  |  

Čaputová požiadala Hegera, aby kabinet stiahol nomináciu Klusa. Dôsledky by mal vyvodiť sám, reaguje premiér

Prezidentka SR Zuzana Čaputová požiadala dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, aby vláda stiahla nomináciu Martina Klusa na kandidáta za člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.

"Na možné reputačné riziká pre Slovensko prezidentka upozornila premiéra vopred, hoci vláda na schválenie nominácie nepotrebovala prezidentkin súhlas," uviedol Strižinec.

Heger: Klus by mal sám vyvodiť dôsledky z hlasovania vo výbore europarlamentu

Martin Klus by sa mal postaviť čelom k situácii, že poslanci Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu odmietli jeho kandidatúru za člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Uviedol to dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger vo štvrtok po príchode na summit EÚ.

Heger zdôraznil, že Klus by mal vyvodiť dôsledky z toho, ako dopadlo stredajšie hlasovanie vo výbore europarlamentu pre kontrolu rozpočtu, keď po jeho vypočutí hlasovalo proti nemu 20 členov výboru, nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali.

„Hlasovanie hovorí jasne. Čísla rozhodli. Ja vždy preferujem ten prístup, že tí najlepší majú vyhrať. Takže treba, aby sa Klus postavil k tomu čelmo," uviedol premiér.

Na otázku, či jeho vláda už hľadá náhradníka za Klusa na pozíciu pre Slovensko v EDA, odpovedal, že vláda sa bude touto otázkou zaoberať po jeho návrate z dvojdňového summitu EÚ.

Hlas tiež vyzval vládu vládu na stiahnutie nominácie Klusa za člena EDA

Hlas tiež vyzval vládu, aby stiahla nomináciu Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov (EDA).

"Vyzývam vládu, aby okamžite stiahla nomináciu Klusa, ešte kým o nej bude definitívne hlasovať plénum europarlamentu. Ľudia na Slovensku si naozaj nezaslúžia hanbu pred celým svetom pre politickú korupciu tejto neschopnej vlády," uviedol líder strany Peter Pellegrini. Tvrdí, že išlo len o trafiku pre bývalého poslanca SaS ako odmenu za podporu vlády Eduarda Hegera.

Pčolinský: Nie je vhodné, aby sa Klus uchádzal o pozíciu člena EDA

Nie je vhodné, aby sa poslanec Národnej rady (NR) SR Martin Klus uchádzal o pozíciu člena Európskeho dvoru audítorov (EDA). Myslí si to podpredseda Sme rodina a parlamentu Peter Pčolinský. Dodal, že by bolo normálne, ak by dočasne poverený premiér Eduard Heger stiahol jeho nomináciu. „Nemal by to siliť," skonštatoval.

„Myslím si, že to nie je práve najlepšia vizitka pre Slovensko, najmä ak nedostal žiaden hlas," povedal Pčolinský novinárom po tom, ako Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu v stredu (22. 3.) odporučil plénu neschváliť Klusa za člena EDA. „Považujem ho za slušného človeka, čiže trošku ma to aj ľudsky mrzí, že to takto dopadlo, ale myslím si, že si treba z toho zobrať ponaučenie. Minimálne tí, ktorí ho nominovali, by si mali zobrať ponaučenie," doplnil poslanec.

Je to hanba pre Slovensko

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu v stredu (22. 3.) odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena EDA. Po vypočutí Klusa hlasovalo proti nemu 20 členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali.

Neúspech slovenského kandidáta na sociálnej sieti komentoval český europoslanec Tomáš Zdechovský. Ospravedlňujem sa, ale toto som nikdy vo výbore nezažil. Kandidát na pozíciu audítora EÚ nezískal jediný hlas. Je to obrovská hanba pre Slovensko. Kandidát nepresvedčil o svojej odbornej kvalifikácii ani jediného poslanca.

https://twitter.com/TomasZdechovsky/status/1638588965094662162

EP má hlasovať o odporúčaní výboru na nasledujúcej plenárnej schôdzi v Bruseli, ktorá sa uskutoční 29. až 30. marca.

Ako sa uvádza v Zmluve o EÚ, každý členský štát navrhuje svojho kandidáta za člena EDA. Rada po konzultácii s EP prijíma členov na obdobie šiestich rokov. Mandát predchádzajúceho slovenského člena EDA Ladislava Balka sa skončil 6. mája 2022.

Martin Klus bol v období rokov 2016 až 2020 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Od parlamentných volieb v roku 2020 do septembra 2022 bol štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. V septembri 2022 sa opäť stal členom Národnej rady.

https://standard.sk/335492/klus-pohorel-v-ep-obrovska-hanba-pre-slovensko-toto-som-este-nezazil-reaguje-cesky-europoslanec/

(tasr, red.)

  |  

Počet obyvateľov Kanady sa s prispením imigrácie zvýšil o viac než milión

Počet obyvateľov Kanady sa vlani zvýšil o viac než jeden milión, pričom väčšinu z tohto počtu tvorili prisťahovalci. Celkový počet obyvateľov v januári dosiahol 39 566 248, informuje stanica CNN.

V kanadských dejinách ide o prvý viac než miliónový ročný prírastok populácie. Podľa údajov kanadského štatistického úradu (Statistics Canada) v roku 2022 pribudlo 1 050 110 obyvateľov a viac než 95 percent z nich boli imigranti.

Ak bude populácia v Kanade aj naďalej rásť súčasným tempom, podľa kanadského štatistického úradu by sa počet obyvateľov krajiny mohol zdvojnásobiť približne o 26 rokov.

Kanada zaznamenáva najrýchlejší populačný rast v skupine siedmich najvyspelejších krajín sveta G7. Tam patrí aj Francúzsko, Japonsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a USA. Nárast obyvateľstva v rozvinutých krajinách sveta sa pritom spomaľuje.

Štatistický úrad v spojitosti s prisťahovalectvom upozornil na nové výzvy v niektorých oblastiach krajiny vrátane zlepšenia úrovne bývania, infraštruktúry, dopravy a služieb.

(tasr)

  |  

Vodič jazdil po D1 pri Trenčíne rýchlosťou 235 kilometrov za hodinu. Policajtom povedal, že chcel auto "prevetrať"

O 105 kilometrov za hodinu prekročil maximálnu povolenú rýchlosť na diaľnici D1 pri Trenčíne 49-ročný vodič. Informovala o tom trenčianska polícia na sociálnej sieti.

Vodič jazdil na diaľnici D1 v smere na Bratislavu rýchlosťou 235 kilometrov za hodinu. Zastavili ho policajti z trenčianskeho diaľničného oddelenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne.

Ako dôvod rýchlej jazdy vodič policajtom povedal, že jeho automobil cez zimu dlho stál, a tak ho chcel prevetrať. Policajti mu uložili pokutu vo výške 800 eur.

(tasr)

  |  

Čína tvrdí, že americký torpédoborec sa nezákonne plavil v Juhočínskom mori

Čínska armáda vo štvrtok monitorovala americký torpédoroborec, ktorý sa podľa nej nezákonne plavil v Juhočínskom mori, a upozornila ho, aby oblasť opustil. Washington to popiera, informuje agentúra AFP.

Podľa hovorcu južného veliteľstva čínskej armády vplával torpédoroborec USS Milius do čínskych vôd pri Paracelských ostrovoch. Toto súostrovie si okrem Číny nárokuje aj Vietnam.

Čína americký torpédoborec monitorovala v súlade s medzinárodným právom a upozornila ho, aby opustil oblasť, povedal hovorca. Dodal, že americká loď sa nezákonne plavila v čínskych teritoriálnych vodách bez povolenia od čínskej vlády, čím poškodila mier a stabilitu v regióne.

Americká armáda toto tvrdenie poprela. Vo vyhlásení zaslanom agentúre AFP uviedla, že stanovisko Číny je nepravdivé. Torpédoborec podľa nej vykonával "v Juhočínskom mori rutinné operácie a nebol vyhostený".

"Spojené štáty budú naďalej lietať, plaviť sa a operovať všade tam, kde to medzinárodné právo umožňuje," dodal Washington.

Čína si nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora, proti čomu sa stavajú Filipíny, Taiwan, Vietnam, Brunej i Malajzia.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však na súdnom pojednávaní nezúčastnila a jeho verdikt neakceptuje.

Peking v uplynulých rokoch pri presadzovaní svojich nárokov vybudoval v Juhočínskom mori umelé ostrovy; niektoré z nich majú aj vojenské zariadenia a pristávacie dráhy.

(tasr)

  |  

Automobilový priemysel na Slovensku počíta s prechodom na elektromobilitu

Predstavitelia automobilového priemyslu na Slovensku počítajú s prechodom na elektromobilitu, automobilky sú naň pripravené. Aj o tejto téme spolu v stredu hovorili dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger a prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek. S plánovaným rozhodnutím Európskej únie ukončiť výrobu benzínových a naftových motorov po roku 2035 pritom súhlasilo aj Slovensko.

„Ako krajina, ktorá je silne naviazaná na automobilový priemysel, máme záujem udržať konkurencieschopnosť našich závodov aj v ekologickej ére automobilového priemyslu,“ povedal Heger. Dôkazom je aj očakávaný príchod automobilky Volvo, ktorá vo svojom závode v Košiciach bude vyrábať výlučne elektromobily. Samotné ukončenie výroby benzínových a naftových motorov po roku 2035 pritom neznamená zákaz ich používania. Takéto autá budú môcť aj naďalej jazdiť, pokiaľ budú spĺňať potrebné parametre.

Podľa predstaviteľov ZAP komplikácie spôsobuje skôr návrh novej emisnej normy EURO 7. Slovenská republika zdieľa ich výhrady a koordinuje sa s ostatnými automobilovými členskými štátmi. Dočasne poverený premiér prisľúbil, že o norme bude s partnermi hovoriť aj na najbližšom samite Európskej rady. „Na zdravom životnom prostredí a budúcnosti našej planéty záleží každému jednému z nás. Na tento účel by sme však mali prijímať také opatrenia, ktoré sú racionálne a účinné,“ povedal.

(sita)

  |  

Situácia v záporožskej elektrárni je stále nebezpečná, tvrdí šéf MAAE Grossi

Situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) je aj naďalej nebezpečná. Upozornil na to v stredu generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi po tom, čo bola elektráreň tento mesiac opäť dočasne odpojená od siete v dôsledku raketového útoku. Informuje o tom agentúra AFP.

"Jadrová bezpečnosť v ZAES je stále vo veľmi riskantnom stave… Znovu vyzývam, aby sa všetky strany zaviazali, že v elektrárni zaistia jadrovú bezpečnosť a bezpečnú ochranu," uviedol Grossi.

ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Potrebuje spoľahlivé dodávky elektrickej energie, aby mohli fungovať pumpy v chladiacich okruhoch pre reaktory a bazény s jadrovým palivom. Od raketového útoku Ruska z 9. marca je elektráreň podľa Grossiho závislá od jediného elektrického vedenia, ktoré ostáva odpojené a v oprave.

Podľa ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Enerhoatom boli aktivované núdzové dieselové generátory. Bez elektriny z generátorov by prehriatie reaktorov mohlo vyústiť do podobnej tragédie, aká sa stala v roku 2011 v japonskej Fukušime.

Po útoku 9. marca bola elektráreň odpojená od elektrickej siete jedenásť hodín. Rusko i Ukrajina sa pritom navzájom obviňujú z ostreľovanie v blízkosti elektrárne v podstate už od začiatku invázie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval o bezpečnosti elektrárne aj s japonským premiérom Fumiom Kiišidom, ktorý v utorok navštívil Kyjev. Podľa Zelenského je potrebné nájsť efektívnejšie mechanizmy na ukončenie okupácie elektrárne, pretože nijaká medzinárodná inštitúcia nedokáže tamojšie problémy vyriešiť.

(tasr)