Preskočiť na obsah
  |  

Čínsky prezident pozval španielskeho premiéra na štátnu návštevu koncom marca

Čínsky prezident Si Ťin-pching pozval španielskeho premiéra Pedra Sáncheza do Pekingu na štátnu návštevu. Chce tak oživiť podporu čínskeho mierového plánu pre Ukrajinu. Vo štvrtok o tom informuje TASR podľa agentúry AP.

Predstaviteľ španielskej vlády Félix Bolaňos v stredu večer potvrdil, že Sánchez navštívi Čínu 30. až 31. marca. Ako hlavný dôvod návštevy uviedol "prípadnú Siho úlohu sprostredkovateľa vo vojne na Ukrajine".

Španielsko prevezme v júli rotujúce predsedníctvo v Európskej únii a Sánchez chce na svetovej scéne svoju krajinu ukázať ako spoľahlivého člena NATO a spojenca Ukrajiny.

Sánchez sa 30. marca zúčastní na ázijskom fóre zameranom na obchod (BFA) na čínskom ostrove Chaj-nan, potom odcestuje do Pekingu na stretnutie s prezidentom Si Ťin-pchingom 31. marca, uviedol úrad španielskeho premiéra.

Čínsky prezident sa tento týždeň stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby presadil mierový plán Pekingu pre Ukrajinu. Západné krajiny ho už zavrhli ako nepriechodný. Putin vyhlásil, že tento plán by mohol byť základnom pre ukončenie bojov, keby bol Západ ochotný, ale dodal, že západní spojenci Ukrajiny o to neprejavujú záujem.

(tasr)

  |  

Na Slovensku sa pripravujú investície do veternej energetiky za 1,4 miliardy eur

Slovensko má reálnu šancu získať nové veterné elektrárne s inštalovaným výkonom 1 116 MW. Uvedené projekty pripravujú členovia Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Ako ďalej informujú v tlačovej správe, v prípade dokončenia by tieto elektrárne mohli vyrábať elektrinu pre 736-tisíc slovenských domácností. Slovensko by zároveň získalo investície na úrovni 1,4 miliardy eur.

„Aj napriek dlhé roky neriešeným bariéram, ktoré dostali Slovensko na poslednú priečku v Európskej únii vo využívaní vetra, vidia firmy so skúsenosťami zo zahraničia potenciál rozvoja veternej energetiky u nás,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko. Ako dodal, susedné Rakúsko, Česká republika, Poľsko, ale aj ďalšie krajiny pritom ekologickú výrobu elektriny z vetra využívajú už dlhodobo.

V súčasnosti máme na Slovensku päť veterných elektrární s celkovým výkonom tri MW, za posledných 19 rokov sa nepostavila ani jedna. Ako vyplýva z prieskumu medzi členmi SAPI, v súčasnosti pracujú na projektoch s výkonom 1 116 MW. Z toho pri projektoch s výkonom 509 MW už podali zámer pre posúdenie vplyvov na životné prostredie. „V rámci zvyšných projektov sa aktuálne posudzuje vhodnosť lokality, možnosti pripojenia, ale, samozrejme, sa aj diskutuje s priľahlými obcami a mestami,“ spresnil Lacko.

Podľa SAPI je pritom kľúčové, aby Slovensko v tejto oblasti urýchlene upravilo legislatívu. „Aktuálny prieskum nám ukázal, že niektoré projekty už vyše roka čakajú iba na stanovenie rozsahu pre vypracovanie správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Na porovnanie, v Estónsku prijali v reakcii na energetickú krízu zákony, ktoré majú urýchliť výstavbu takmer o dva roky a v Španielsku zvažujú inštitút tichého súhlasu pri výstavbe veterných elektrární,“ uzavrel Lacko.

(sita)

  |  

Ukrajinská armáda sa chystá na protiofenzívu pri Bachmute

Ukrajinská armáda čoskoro spustí protiofenzívu v okolí mesta Bachmut na východe Ukrajiny. Vo štvrtok to uviedol veliteľ ukrajinských pozemných síl generál Olexandr Syrskyj. Informuje o tom agentúra AFP.

"Agresor sa nevzdal nádeje na dobytie Bachmutu za každú cenu napriek stratám. Hlavnou bojovou silou Ruska na tomto fronte sú žoldnieri Vagnerovej skupiny," povedal Syrskyj.

"Ničím sa nešetria, strácajú značnú silu a vyčerpávajú sa. Už čoskoro využijeme túto príležitosť, ako sme to urobili pri Kyjeve, Charkove, Balakliji a Kupjansku," dodal s odkazom na úspešné ukrajinské protiofenzívy.

Boje o Bachmut v Doneckej oblasti sú najdlhšou bitkou počas viac ako ročnej ruskej invázie. V meste žilo pred vypuknutím vojny na Ukrajine približne 70-tisíc ľudí.

Ukrajinské jednotky pri Bachmute v stredu navštívil prezident Volodymyr Zelenskyj. Kyjev tvrdí, že ubránenie mesta je kľúčové pre udržanie ruských vojsk pozdĺž celej frontovej línie.

Podľa analytikov však nemá výraznejší strategický význam a jeho možné znovuobsadenie by nemalo priniesť veľký obrat. Bachmut však nadobudol veľkú politickú hodnotu, pričom obe strany už do bojov investovali množstvo síl.

Šéf ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenij Prigožin tvrdí, že jeho sily majú v súčasnosti pod kontrolou približne 70 percent Bachmutu.

(tasr)

  |  

Vyšetrovanie tragickej nehody v centre Bratislavy ukončili

Vyšetrovanie vlaňajšej tragickej dopravnej nehody v centre Bratislavy ukončili. TASR to potvrdil hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo, upozornil na to portál tvnoviny.sk

"V trestnej veci obvineného Dušana Dědečka bolo umožnené oprávneným osobám podľa paragrafu 208 trestného poriadku preštudovať vyšetrovací spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania," uviedol.

Vodič Dušan Dědeček čelí obvineniu z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo až doživotie. Väzobne stíhaný je od októbra 2022 pre dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti.

Obvinený pod vplyvom alkoholu šoféroval vlani 2. októbra neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.

(tasr)

  |  

Vlani Nemecko exportovalo 500-tisíc elektromobilov za 24,2 miliardy eur

Hoci tradičné autá so spaľovacími motormi vlani stále tvorili väčšinu exportovaných automobilov z Nemecka, dôležitosť zahraničného obchodu s elektromobilmi rastie.

V minulom roku Nemecko exportovalo zhruba 500-tisíc elektrických vozidiel v hodnote 24,2 miliardy eur. Bolo to o takmer dve tretiny (65,2 percenta) viac ako v predchádzajúcom roku, keď krajina vyviezla 300-tisic elektromobilov v hodnote 12,6 miliardy eur. Informoval o tom vo štvrtok Spolkový štatistický úrad.

Najdôležitejším zákazníkom Nemecka v exporte elektromobilov v roku 2022 bolo Spojené kráľovstvo (14 percent exportu), po ktorom nasledovali USA (13,1 percenta). Dovoz elektrických áut na nemecký trh sa vlani tiež zvýšil. Krajina doviezla 358-tisíc elektromobilov v hodnote 10,5 miliardy eur. Išlo o rast o 22,2 percenta oproti roku 2021, v ktorom importovala 293-tisíc elektrických áut v hodnote 7,6 miliardy eur.

(sita)

  |  

Medvedev: Zatknutie Putina v zahraničí by Rusko vnímalo ako vyhlásenie vojny. Nikdy k nemu nedôjde

Pokus o zatknutie ruského prezidenta Vladimira Putina v zahraničí na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu (ICC) by Moskva považovala za vyhlásenie vojny Rusku. V stredu večer na to upozornil bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, informuje agentúra AFP.

"Predstavme si situáciu… Súčasná hlava jadrového štátu prichádza, povedzme, na územie Nemecka a zatknú ju. Čo to je? Vyhlásenie vojny Ruskej federácii," povedal Medvedev, podpredseda ruskej Rady bezpečnosti.

Dodal, že v takomto prípade by boli ruské rakety vypálené na "Bundestag, kanceláriu spolkového kancelára a podobne". Podľa neho však k zatknutiu Putina v zahraničí nikdy nedôjde.

Ruský exprezident uviedol, že zatykač ICC ešte viac zhorší zlé vzťahy Moskvy so Západom. Moskva považuje rozhodnutie ICC za nezákonné a Rusko preto v pondelok začalo trestné konanie proti niekoľkým jeho sudcom a hlavnému prokurátorovi Karimovi Khanovi.

ICC v piatok vydal zatykač na Putina za nezákonné deportácie ukrajinských detí do Ruska, čo je vojnový zločin. Pre podobné obvinenia vydal zatykač aj na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Medvedev, ktorý bol počas svojho pôsobenia na poste ruského prezidenta v rokoch 2008 až 2012 považovaný za relatívne liberálneho, sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyjadruje mimoriadne ostro. Západu sa mnohokrát vyhrážal aj použitím jadrových zbraní.

(tasr)