Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Scholz vyjadril odhodlanie podporovať Ukrajinu i vývoz obilia

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vo štvrtok vyjadril odhodlanie aj naďalej podporovať Ukrajinu a pokračovať v úsilí na zabezpečenie vývozu obilia z tejto krajiny. TASR informuje na základe jeho vyjadrenia pred začiatkom summitu EÚ v Bruseli.

Členské krajiny EÚ sa počas rokovaní budú usilovať zmierniť následky ruskej invázie na Ukrajine na potravinovú neistotu, hlad a rastúcu ceny vo svete.

„Je preto dôležité vyvíjať úsilie, aby export obilnín z Ukrajiny mohol aj naďalej pokračovať," povedal. Mier je podľa neho možné dosiahnuť len jedným spôsobom a tým je stiahnutie ruských síl z Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Scholza neočakával, že EÚ bude konať spoločne a solidárne a dlhodobo poskytovať Ukrajine podporu. „Sme pripravení podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude potrebné," povedal.

O vojne na Ukrajine budú v Bruseli predstavitelia krajín EÚ rokovať aj s generálnym tajomníkom OSN Antónion Guterresom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa pripojí prostredníctvom videokonferencie a vyjadrí sa k situácii vo svojej krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Heger na samite EÚ podporí jadrovú energetiku a investície do inovácií

Poverený predseda vlády SR Eduard Heger po príchode na dvojdňový samit EÚ v Bruseli uviedol, že bude bojovať o viac investícií do inovačných technológií na Slovensku, podporí zaradenie jadrovej energetiky do „zelenej infraštruktúry". Ocenil snahy o spoločné nákupy plynu a spresnil že Slovensko podporí navýšenie Európskeho mierového nástroja o 3,5 miliardy eur, informuje spravodajca TASR.

Veľký dôraz sa bude podľa premiéra klásť na konkurencieschopnosť, lebo EÚ sa musí zamerať na systémové riešenie výziev, ktorým vo svete čelí. Pre Slovensko, ktorého ekonomika je postavená na automobilovom priemysle, je to dôležitá téma. Čoraz viac sa totiž hovorí o bezemisnom priemysle a veľkom množstve investícií, ktoré smerujú do priemyslu.

„Toto je veľká príležitosť pre Slovensko a pre náš automobilový priemysel. Slovenská vláda podporuje všetky inovácie a veľký kapitál bude smerovať z EÚ práve na inovácie do priemyslu. Dnes tu budem obhajovať záujmy Slovenska, aby investície do inovácií smerovali aj na Slovensko," opísal situáciu. To je tiež príležitosť zaistiť nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou.        

Pri debatách o energetike chce presadzovať, aby jadrová energetika bola súčasťou strategických energetických zdrojov. Slovensko má vysokú závislosť od jadrovej energetiky, ale aj vysoké investície do nej. Preto presadzuje, aby jadrová energetika bola vnímaná ako strategický zdroj aj pri prechode na zelenú ekonomiku.

Heger ocenil, že EÚ bez väčších problémov prekonala zimné obdobie a pri prípravách na budúcu zimu sa spolieha aj na spoločné nákupy, čo povedie k znižovaniu cien plynu.

„Musíme zabezpečiť dostatok plynu tak, aby nás budúca zima už nezaskočila a ceny nestúpali," odkázal.

Stretnutie s lídrami EÚ chce Heger využiť aj na rokovania o norme Euro 7 a spore o syntetické palivá spaľovacích motorov. Zasadzuje sa za vytváranie takých podmienok pre automobilky, ktoré im pomôžu rozvíjať svoju činnosť a nebudú zavádzať nové obmedzenia.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev tvrdí, že Rusko tento rok vyrobí 1 500 tankov

Rusko chce tento rok vyrobiť 1 500 tankov, ktoré chce použiť v bojoch na Ukrajine. V rozhovore zverejnenom vo štvrtok to povedal bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Informuje agentúra DPA.

„Vojenskopriemyselný komplex beží na plné obrátky," povedal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Medvedev. Väčšina zbrojárskych závodov podľa neho pracuje na tri zmeny.

Západ sa podľa jeho slov pokúša Rusko odrezať od dôležitých súčiastok na produkciu zbraní, aby Moskva vyčerpala svoje zásoby delostreleckých granátov, tankov a rakiet. „A pritom len tento rok vyrobíme 1 500 tankov," poznamenal.

Medvedev je v Rade bezpečnosti Ruskej federácie zodpovedný aj za oblasť zbrojárskeho priemyslu. Vo februári počas návštevy jednej z fabrík hovoril o výrobe a modernizácii tisícok tankov. Odborníci však spochybňujú, že by Rusko dokázalo vyprodukovať také množstvo ťažkých zbraní.

Medvedev však v rozhovore zverejnenom aj na platforme Telegram uviedol, že Rusko vyrába vlastné drony. Čoskoro začne jeho krajina aj s vlastnou produkciou veľkých bojových dronov. Povedal tiež, že Moskva má údajne rovnocennú, ak nie lepšiu výzbroj ako Západ. Dodal, že Rusku zaisťujú ochranu predovšetkým jadrové zbrane.

(tasr)

Minúta  |  

Čínsky prezident pozval španielskeho premiéra na štátnu návštevu koncom marca

Čínsky prezident Si Ťin-pching pozval španielskeho premiéra Pedra Sáncheza do Pekingu na štátnu návštevu. Chce tak oživiť podporu čínskeho mierového plánu pre Ukrajinu. Vo štvrtok o tom informuje TASR podľa agentúry AP.

Predstaviteľ španielskej vlády Félix Bolaňos v stredu večer potvrdil, že Sánchez navštívi Čínu 30. až 31. marca. Ako hlavný dôvod návštevy uviedol "prípadnú Siho úlohu sprostredkovateľa vo vojne na Ukrajine".

Španielsko prevezme v júli rotujúce predsedníctvo v Európskej únii a Sánchez chce na svetovej scéne svoju krajinu ukázať ako spoľahlivého člena NATO a spojenca Ukrajiny.

Sánchez sa 30. marca zúčastní na ázijskom fóre zameranom na obchod (BFA) na čínskom ostrove Chaj-nan, potom odcestuje do Pekingu na stretnutie s prezidentom Si Ťin-pchingom 31. marca, uviedol úrad španielskeho premiéra.

Čínsky prezident sa tento týždeň stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby presadil mierový plán Pekingu pre Ukrajinu. Západné krajiny ho už zavrhli ako nepriechodný. Putin vyhlásil, že tento plán by mohol byť základnom pre ukončenie bojov, keby bol Západ ochotný, ale dodal, že západní spojenci Ukrajiny o to neprejavujú záujem.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku sa pripravujú investície do veternej energetiky za 1,4 miliardy eur

Slovensko má reálnu šancu získať nové veterné elektrárne s inštalovaným výkonom 1 116 MW. Uvedené projekty pripravujú členovia Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Ako ďalej informujú v tlačovej správe, v prípade dokončenia by tieto elektrárne mohli vyrábať elektrinu pre 736-tisíc slovenských domácností. Slovensko by zároveň získalo investície na úrovni 1,4 miliardy eur.

„Aj napriek dlhé roky neriešeným bariéram, ktoré dostali Slovensko na poslednú priečku v Európskej únii vo využívaní vetra, vidia firmy so skúsenosťami zo zahraničia potenciál rozvoja veternej energetiky u nás,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko. Ako dodal, susedné Rakúsko, Česká republika, Poľsko, ale aj ďalšie krajiny pritom ekologickú výrobu elektriny z vetra využívajú už dlhodobo.

V súčasnosti máme na Slovensku päť veterných elektrární s celkovým výkonom tri MW, za posledných 19 rokov sa nepostavila ani jedna. Ako vyplýva z prieskumu medzi členmi SAPI, v súčasnosti pracujú na projektoch s výkonom 1 116 MW. Z toho pri projektoch s výkonom 509 MW už podali zámer pre posúdenie vplyvov na životné prostredie. „V rámci zvyšných projektov sa aktuálne posudzuje vhodnosť lokality, možnosti pripojenia, ale, samozrejme, sa aj diskutuje s priľahlými obcami a mestami,“ spresnil Lacko.

Podľa SAPI je pritom kľúčové, aby Slovensko v tejto oblasti urýchlene upravilo legislatívu. „Aktuálny prieskum nám ukázal, že niektoré projekty už vyše roka čakajú iba na stanovenie rozsahu pre vypracovanie správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Na porovnanie, v Estónsku prijali v reakcii na energetickú krízu zákony, ktoré majú urýchliť výstavbu takmer o dva roky a v Španielsku zvažujú inštitút tichého súhlasu pri výstavbe veterných elektrární,“ uzavrel Lacko.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda sa chystá na protiofenzívu pri Bachmute

Ukrajinská armáda čoskoro spustí protiofenzívu v okolí mesta Bachmut na východe Ukrajiny. Vo štvrtok to uviedol veliteľ ukrajinských pozemných síl generál Olexandr Syrskyj. Informuje o tom agentúra AFP.

"Agresor sa nevzdal nádeje na dobytie Bachmutu za každú cenu napriek stratám. Hlavnou bojovou silou Ruska na tomto fronte sú žoldnieri Vagnerovej skupiny," povedal Syrskyj.

"Ničím sa nešetria, strácajú značnú silu a vyčerpávajú sa. Už čoskoro využijeme túto príležitosť, ako sme to urobili pri Kyjeve, Charkove, Balakliji a Kupjansku," dodal s odkazom na úspešné ukrajinské protiofenzívy.

Boje o Bachmut v Doneckej oblasti sú najdlhšou bitkou počas viac ako ročnej ruskej invázie. V meste žilo pred vypuknutím vojny na Ukrajine približne 70-tisíc ľudí.

Ukrajinské jednotky pri Bachmute v stredu navštívil prezident Volodymyr Zelenskyj. Kyjev tvrdí, že ubránenie mesta je kľúčové pre udržanie ruských vojsk pozdĺž celej frontovej línie.

Podľa analytikov však nemá výraznejší strategický význam a jeho možné znovuobsadenie by nemalo priniesť veľký obrat. Bachmut však nadobudol veľkú politickú hodnotu, pričom obe strany už do bojov investovali množstvo síl.

Šéf ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenij Prigožin tvrdí, že jeho sily majú v súčasnosti pod kontrolou približne 70 percent Bachmutu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.