Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ: Možno až tri štvrtiny dieselových áut v Európe majú zariadenia skresľujúce výsledky emisných kontrol

Pravdepodobne až tri štvrtiny dieselových áut v Európe majú v sebe zariadenia skresľujúce výsledky emisných kontrol. Ako referuje web Politico s odvolaním sa na správu neziskovej organizácie International Council on Clean Transportation (ICCT), až 77 percent európskych áut s naftovým motorom produkuje úrovne emisií, ktoré naznačujú prítomnosť zariadenia na podvádzanie v súvislosti s emisiami.

Štúdia na základe údajov z 1 400 oficiálnych vládnych testov v kontrolovaných nastaveniach zistila, že 77 percent dieselových áut Euro 6, čo je pomenovanie súčasných emisných pravidiel EÚ, a 85 percent starších vozidiel Euro 5 má „podozrivé“ výsledky testov a vykazujú nadmerné emisie.

Správa uvádza, že množstvo emisií u týchto áut počas testovania naznačuje „pravdepodobné použitie zakázaného rušiaceho zariadenia“, teda softvéru, ktorý umožňuje autám na chvíľu zapnúť kontrolu znečistenia počas testovania.

„Extrémne“ úrovne emisií zaznamenali v najmenej 40 percentách testov, čo ukazuje, že prítomnosť rušiaceho zariadenia bola v týchto prípadoch „takmer istá“, uvádza mimovládna organizácia. Správa odhaduje, že v Európskej únii a Spojenom kráľovstve sa v súčasnosti používa 19 miliónov vozidiel s „podozrivými“ úrovňami emisií a 13 miliónov s „extrémnymi“ úrovňami.

Existencia takzvaných rušiacich zariadení je známa od takzvanej aféry dieselgate, ktorá prepukla v roku 2015, keď sa nemecká automobilka Volkswagen v USA priznala, že do zhruba 11 miliónov naftových vozidiel po celom svete inštalovala softvér umožňujúci skresľovať výsledky emisných kontrol. Škandál stál doteraz automobilku na pokutách a dohodách o urovnaní sporov desiatky miliárd eur. V Európe sa skupina snažila obhájiť nasadenie softvéru tým, že pomáhal predĺžiť životnosť motora. Odvtedy čelili podobným obvineniam aj iné automobilky ako Daimler, Renault či Fiat.

Súdny dvor Európskej únie (ECJ) koncom roka 2020 rozhodol, že inštalácia softvéru, ktorý umožňuje skresľovať výsledky emisných testov, je nezákonná.

(sita)

Minúta  |  

Scholz očakáva dohodu s Európskou komisiou v otázke spaľovacích motorov

Nemecký kancelár Olaf Scholz je presvedčený, že Európska komisia (EK) navrhne pravidlá, ktoré umožnia registrovať nové osobné automobily sa spaľovacími motormi na takzvané e-palivá aj po roku 2035. V tejto otázke už existuje „jasná dohoda", povedal Scholz vo štvrtok pred začiatkom samitu lídrov EÚ. Informuje o tom agentúra DPA.

Teraz je potrebné nájsť správny spôsob realizácie prísľubu, ktorý už Komisia dala, povedal kancelár a dodal, že rozhovory s ňou sú na „dobrej ceste".

Členské štáty EÚ a Európsky parlament sa už v októbri minulého roka dohodli na zákaze predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Konsenzus však narušili požiadavky vznesené predovšetkým nemeckou vládou, aby boli zo zákazu vyňaté vozidlá používajúce syntetické palivá.

Nemecko má podporu viacerých členských štátov EÚ vrátane Slovenska. Argumentujú, že e-palivá sa dajú vyrábať pomocou obnoviteľnej energie a uhlíka zachyteného zo vzduchu.

(tasr)

Minúta  |  

Gulyás: Bez Maďarska nie je možné hovoriť o zbližovaní Ukrajiny s EÚ a NATO

Bez súhlasu Maďarska nie je možné zmysluplne hovoriť o zbližovaní Ukrajiny s Európskou úniou a s NATO, vyhlásil vo štvrtok v Budapešti šéf úradu vlády Gergely Gulyás. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

V utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil, že aj napriek odporu Maďarska prizve Ukrajinu na aprílový summit. Gulyás ďalej v reakcii na toto vyhlásenie povedal, že schôdzka tak bude môcť byť iba priateľským rozhovorom.

Stoltenberg šéfovi maďarskej diplomacie Péterovi Szijjártóovi v utorok v Bruseli oznámil, že na začiatok apríla zvoláva stretnutie Ukrajina-NATO na ministerskej úrovni. Maďarská vláda tieto stretnutia už roky blokuje v snahe prinútiť Kyjev, aby odvolal školský zákon, ktorý údajne ohrozuje národnostné vzdelávanie miestnej maďarskej menšiny.

„Porušuje to jednotu NATO a proces postupu týkajúci sa jednotnej vôle. Súčasne však nemôžeme urobiť nič iné, rozhodnutie generálneho tajomníka berieme na vedomie," reagoval Szijjártó na Facebooku.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz vyjadril odhodlanie podporovať Ukrajinu i vývoz obilia

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vo štvrtok vyjadril odhodlanie aj naďalej podporovať Ukrajinu a pokračovať v úsilí na zabezpečenie vývozu obilia z tejto krajiny. TASR informuje na základe jeho vyjadrenia pred začiatkom summitu EÚ v Bruseli.

Členské krajiny EÚ sa počas rokovaní budú usilovať zmierniť následky ruskej invázie na Ukrajine na potravinovú neistotu, hlad a rastúcu ceny vo svete.

„Je preto dôležité vyvíjať úsilie, aby export obilnín z Ukrajiny mohol aj naďalej pokračovať," povedal. Mier je podľa neho možné dosiahnuť len jedným spôsobom a tým je stiahnutie ruských síl z Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Scholza neočakával, že EÚ bude konať spoločne a solidárne a dlhodobo poskytovať Ukrajine podporu. „Sme pripravení podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude potrebné," povedal.

O vojne na Ukrajine budú v Bruseli predstavitelia krajín EÚ rokovať aj s generálnym tajomníkom OSN Antónion Guterresom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa pripojí prostredníctvom videokonferencie a vyjadrí sa k situácii vo svojej krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Heger na samite EÚ podporí jadrovú energetiku a investície do inovácií

Poverený predseda vlády SR Eduard Heger po príchode na dvojdňový samit EÚ v Bruseli uviedol, že bude bojovať o viac investícií do inovačných technológií na Slovensku, podporí zaradenie jadrovej energetiky do „zelenej infraštruktúry". Ocenil snahy o spoločné nákupy plynu a spresnil že Slovensko podporí navýšenie Európskeho mierového nástroja o 3,5 miliardy eur, informuje spravodajca TASR.

Veľký dôraz sa bude podľa premiéra klásť na konkurencieschopnosť, lebo EÚ sa musí zamerať na systémové riešenie výziev, ktorým vo svete čelí. Pre Slovensko, ktorého ekonomika je postavená na automobilovom priemysle, je to dôležitá téma. Čoraz viac sa totiž hovorí o bezemisnom priemysle a veľkom množstve investícií, ktoré smerujú do priemyslu.

„Toto je veľká príležitosť pre Slovensko a pre náš automobilový priemysel. Slovenská vláda podporuje všetky inovácie a veľký kapitál bude smerovať z EÚ práve na inovácie do priemyslu. Dnes tu budem obhajovať záujmy Slovenska, aby investície do inovácií smerovali aj na Slovensko," opísal situáciu. To je tiež príležitosť zaistiť nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou.        

Pri debatách o energetike chce presadzovať, aby jadrová energetika bola súčasťou strategických energetických zdrojov. Slovensko má vysokú závislosť od jadrovej energetiky, ale aj vysoké investície do nej. Preto presadzuje, aby jadrová energetika bola vnímaná ako strategický zdroj aj pri prechode na zelenú ekonomiku.

Heger ocenil, že EÚ bez väčších problémov prekonala zimné obdobie a pri prípravách na budúcu zimu sa spolieha aj na spoločné nákupy, čo povedie k znižovaniu cien plynu.

„Musíme zabezpečiť dostatok plynu tak, aby nás budúca zima už nezaskočila a ceny nestúpali," odkázal.

Stretnutie s lídrami EÚ chce Heger využiť aj na rokovania o norme Euro 7 a spore o syntetické palivá spaľovacích motorov. Zasadzuje sa za vytváranie takých podmienok pre automobilky, ktoré im pomôžu rozvíjať svoju činnosť a nebudú zavádzať nové obmedzenia.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev tvrdí, že Rusko tento rok vyrobí 1 500 tankov

Rusko chce tento rok vyrobiť 1 500 tankov, ktoré chce použiť v bojoch na Ukrajine. V rozhovore zverejnenom vo štvrtok to povedal bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Informuje agentúra DPA.

„Vojenskopriemyselný komplex beží na plné obrátky," povedal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Medvedev. Väčšina zbrojárskych závodov podľa neho pracuje na tri zmeny.

Západ sa podľa jeho slov pokúša Rusko odrezať od dôležitých súčiastok na produkciu zbraní, aby Moskva vyčerpala svoje zásoby delostreleckých granátov, tankov a rakiet. „A pritom len tento rok vyrobíme 1 500 tankov," poznamenal.

Medvedev je v Rade bezpečnosti Ruskej federácie zodpovedný aj za oblasť zbrojárskeho priemyslu. Vo februári počas návštevy jednej z fabrík hovoril o výrobe a modernizácii tisícok tankov. Odborníci však spochybňujú, že by Rusko dokázalo vyprodukovať také množstvo ťažkých zbraní.

Medvedev však v rozhovore zverejnenom aj na platforme Telegram uviedol, že Rusko vyrába vlastné drony. Čoskoro začne jeho krajina aj s vlastnou produkciou veľkých bojových dronov. Povedal tiež, že Moskva má údajne rovnocennú, ak nie lepšiu výzbroj ako Západ. Dodal, že Rusku zaisťujú ochranu predovšetkým jadrové zbrane.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.