Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko chce od EÚ viac peňazí na vojenské nákupy pre Ukrajinu

Poľsko potrebuje z fondov EÚ viac peňazí na nákup zbraní pre Ukrajinu. Uviedol to vo štvrtok premiér Mateusz Morawiecki pred začiatkom samitu lídrov EÚ. Informuje o tom agentúra PAP.

Z prostriedkov Európskeho mierového nástroja (EPF) už Poľsko na refinancovanie vojenských nákupov pre Ukrajinu čerpalo približne 42,6 milióna eur, povedal novinárom Morawiecki. Fond má k dispozícii viac ako tri miliardy eur a Varšava chce z neho v najbližších týždňoch získať ďalších 240 miliónov eur, pokračoval premiér. Vyjadril zároveň nádej, že sa to podarí ešte pred Veľkou nocou.

Európsky mierový nástroj vznikol v roku 2021 so zámerom posilniť bezpečnostné a obranné spôsobilosti členov EÚ aj jej partnerov a podporovať zachovanie mieru, medzinárodnej bezpečnosti a stability vo svete. Financovať mal napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike. Vojna na Ukrajine viedla k prehodnoteniu jeho priorít.

(tasr)

Minúta  |  

Ozbrojené ruské stíhačky prelietavajú takmer každý deň nad základňou USA v Sýrii

Ozbrojené ruské stíhačky prelietavajú v marci takmer každý deň nad americkou vojenskou základňou v Sýrii. Porušujú tak dohodu spred štyroch rokov a riskujú eskaláciu, uviedol v stredu pre stanicu NBC News americký generál riadiaci vzdušné operácie v Sýrii, informuje TASR.

Podľa generálporučíka Alexusa Grynkewicha preleteli ruské stíhačky nad vojenskou základňou at-Tanf tento mesiac už približne 25-krát a spravili tak aj krátko pred rozhovorom s NBS News. V januári evidovala americká armáda 14 takýchto preletov a vo februári ani jeden.

„Pravidelne lietajú priamo nad našimi jednotkami a toto priamo definujem ako približne míľu nad nimi," uviedol Grynkewich s tým, že počet preletov sa značne zvyšuje. „Za chvíľu ich bude dvakrát toľko, ako ich bolo v minulosti."

Nad základňou prelietali napríklad ruské stíhačky Su-34. Niektoré stroje boli pritom vybavené zbraňami vzduch-vzduch či vzduch-zem.

Grynkewich si nemyslí, že Rusi sa chytajú tieto zbrane použiť proti americkej armáde v Sýrii. „Zvyšuje to však riziko mylného odhadu a vzhľadom na incident s MQ-9 v Čiernom mori to nie je konanie, ktoré by som očakával od profesionálnych vzdušných síl," uviedol generálporučík. Odkazoval na nedávny pád amerického dronu po zrážke s ruskou stíhačkou nad Čiernym morom.

V roku 2019 si Moskva a Washington stanovili pravidlá týkajúce sa vzdušného priestoru v Sýrii. Chceli sa tak vyhnúť vzniku nehôd a možných zrážok. Obe strany vtedy súhlasili, že nebudú prelietavať nad pozemnými pozíciami druhej armády, a to najmä s ozbrojenými lietadlami.

„Zdá sa, že Rusi v posledných mesiacoch od tohto protokolu upustili," uviedol Grynkewich. Dodal, že takéto konanie Ruska by mohlo ohroziť americké pozemné operácie v Sýrii. „Neobávam sa ozbrojeného konfliktu. Znepokojuje ma, že by mohlo prísť k mylnému odhadu (situácie) alebo že by sa niekto mohol zachovať neprofesionálne či nezrelo," uzavrel americký generál.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ: Možno až tri štvrtiny dieselových áut v Európe majú zariadenia skresľujúce výsledky emisných kontrol

Pravdepodobne až tri štvrtiny dieselových áut v Európe majú v sebe zariadenia skresľujúce výsledky emisných kontrol. Ako referuje web Politico s odvolaním sa na správu neziskovej organizácie International Council on Clean Transportation (ICCT), až 77 percent európskych áut s naftovým motorom produkuje úrovne emisií, ktoré naznačujú prítomnosť zariadenia na podvádzanie v súvislosti s emisiami.

Štúdia na základe údajov z 1 400 oficiálnych vládnych testov v kontrolovaných nastaveniach zistila, že 77 percent dieselových áut Euro 6, čo je pomenovanie súčasných emisných pravidiel EÚ, a 85 percent starších vozidiel Euro 5 má „podozrivé“ výsledky testov a vykazujú nadmerné emisie.

Správa uvádza, že množstvo emisií u týchto áut počas testovania naznačuje „pravdepodobné použitie zakázaného rušiaceho zariadenia“, teda softvéru, ktorý umožňuje autám na chvíľu zapnúť kontrolu znečistenia počas testovania.

„Extrémne“ úrovne emisií zaznamenali v najmenej 40 percentách testov, čo ukazuje, že prítomnosť rušiaceho zariadenia bola v týchto prípadoch „takmer istá“, uvádza mimovládna organizácia. Správa odhaduje, že v Európskej únii a Spojenom kráľovstve sa v súčasnosti používa 19 miliónov vozidiel s „podozrivými“ úrovňami emisií a 13 miliónov s „extrémnymi“ úrovňami.

Existencia takzvaných rušiacich zariadení je známa od takzvanej aféry dieselgate, ktorá prepukla v roku 2015, keď sa nemecká automobilka Volkswagen v USA priznala, že do zhruba 11 miliónov naftových vozidiel po celom svete inštalovala softvér umožňujúci skresľovať výsledky emisných kontrol. Škandál stál doteraz automobilku na pokutách a dohodách o urovnaní sporov desiatky miliárd eur. V Európe sa skupina snažila obhájiť nasadenie softvéru tým, že pomáhal predĺžiť životnosť motora. Odvtedy čelili podobným obvineniam aj iné automobilky ako Daimler, Renault či Fiat.

Súdny dvor Európskej únie (ECJ) koncom roka 2020 rozhodol, že inštalácia softvéru, ktorý umožňuje skresľovať výsledky emisných testov, je nezákonná.

(sita)

Minúta  |  

Scholz očakáva dohodu s Európskou komisiou v otázke spaľovacích motorov

Nemecký kancelár Olaf Scholz je presvedčený, že Európska komisia (EK) navrhne pravidlá, ktoré umožnia registrovať nové osobné automobily sa spaľovacími motormi na takzvané e-palivá aj po roku 2035. V tejto otázke už existuje „jasná dohoda", povedal Scholz vo štvrtok pred začiatkom samitu lídrov EÚ. Informuje o tom agentúra DPA.

Teraz je potrebné nájsť správny spôsob realizácie prísľubu, ktorý už Komisia dala, povedal kancelár a dodal, že rozhovory s ňou sú na „dobrej ceste".

Členské štáty EÚ a Európsky parlament sa už v októbri minulého roka dohodli na zákaze predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Konsenzus však narušili požiadavky vznesené predovšetkým nemeckou vládou, aby boli zo zákazu vyňaté vozidlá používajúce syntetické palivá.

Nemecko má podporu viacerých členských štátov EÚ vrátane Slovenska. Argumentujú, že e-palivá sa dajú vyrábať pomocou obnoviteľnej energie a uhlíka zachyteného zo vzduchu.

(tasr)

Minúta  |  

Gulyás: Bez Maďarska nie je možné hovoriť o zbližovaní Ukrajiny s EÚ a NATO

Bez súhlasu Maďarska nie je možné zmysluplne hovoriť o zbližovaní Ukrajiny s Európskou úniou a s NATO, vyhlásil vo štvrtok v Budapešti šéf úradu vlády Gergely Gulyás. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

V utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil, že aj napriek odporu Maďarska prizve Ukrajinu na aprílový summit. Gulyás ďalej v reakcii na toto vyhlásenie povedal, že schôdzka tak bude môcť byť iba priateľským rozhovorom.

Stoltenberg šéfovi maďarskej diplomacie Péterovi Szijjártóovi v utorok v Bruseli oznámil, že na začiatok apríla zvoláva stretnutie Ukrajina-NATO na ministerskej úrovni. Maďarská vláda tieto stretnutia už roky blokuje v snahe prinútiť Kyjev, aby odvolal školský zákon, ktorý údajne ohrozuje národnostné vzdelávanie miestnej maďarskej menšiny.

„Porušuje to jednotu NATO a proces postupu týkajúci sa jednotnej vôle. Súčasne však nemôžeme urobiť nič iné, rozhodnutie generálneho tajomníka berieme na vedomie," reagoval Szijjártó na Facebooku.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz vyjadril odhodlanie podporovať Ukrajinu i vývoz obilia

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vo štvrtok vyjadril odhodlanie aj naďalej podporovať Ukrajinu a pokračovať v úsilí na zabezpečenie vývozu obilia z tejto krajiny. TASR informuje na základe jeho vyjadrenia pred začiatkom summitu EÚ v Bruseli.

Členské krajiny EÚ sa počas rokovaní budú usilovať zmierniť následky ruskej invázie na Ukrajine na potravinovú neistotu, hlad a rastúcu ceny vo svete.

„Je preto dôležité vyvíjať úsilie, aby export obilnín z Ukrajiny mohol aj naďalej pokračovať," povedal. Mier je podľa neho možné dosiahnuť len jedným spôsobom a tým je stiahnutie ruských síl z Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Scholza neočakával, že EÚ bude konať spoločne a solidárne a dlhodobo poskytovať Ukrajine podporu. „Sme pripravení podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude potrebné," povedal.

O vojne na Ukrajine budú v Bruseli predstavitelia krajín EÚ rokovať aj s generálnym tajomníkom OSN Antónion Guterresom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa pripojí prostredníctvom videokonferencie a vyjadrí sa k situácii vo svojej krajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.