Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Klus cíti krivdu a za neúspechom vidí lobing Sulíka a politické dohody. Kandidatúry sa nevzdáva

Poslanec Martin Klus sa napriek debaklu nehodlá vzdať kandidatúry na člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Za nepriaznivým výsledkom vidí lobing Richarda Sulíka a politické dohody európskych frakcií.

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu v stredu (22. marca) odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena EDA. Po vypočutí proti nemu hlasovalo dvadsať členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali.

Europarlament má hlasovať o odporúčaní výboru na nasledujúcej plenárnej schôdzi v Bruseli, ktorá sa uskutoční 29. až 30. marca.

Samotný Klus však cíti „vysokú mieru krivdy”. Myslí si, že na jeho neúspechu sa výrazne podpísal jeho bývalý stranícky šéf Sulík, uviedol to v rozhovore pre Denník N.

https://standard.sk/335492/klus-pohorel-v-ep-obrovska-hanba-pre-slovensko-toto-som-este-nezazil-reaguje-cesky-europoslanec/

„Žiadny slovenský zástupca neuspel [v hlasovaní vo výbore, pozn. red.], ani úplne prvý, ktorého sme mali. Do rovnakej situácie sa naposledy dostal aj rumunský či poľský zástupca, litovská zástupkyňa prešla len veľmi tesným pomerom,” uviedol Klus na margo svojho neúspechu.

Za tým, že ho nepodporil ani jeden z poslancov vo výbore, vidí politickú dohodu. „Povedali mi, že si to nemám brať osobne,” hovorí Klus.

Podľa poslanca sa Sulík snažil „dlhodobo ovplyvniť viacero europoslancov z výboru pre kontrolu rozpočtu naprieč jednotlivými politickými rodinami“. Klus tvrdí, že sa mu to podarilo.

Na slová českého europoslanca Tomáša Zdechovského, že takýto výsledok je pre Slovensko hanbou, uviedol, že „hanbiť by sa mal Zdechovský” a že majú vraj dobrý vzťah s Richardom Sulíkom. „Treba sa ho spýtať, čo mal za to od Richarda Sulíka sľúbené alebo či to urobil ako nejakú priateľskú službu,” povedal Klus.

Aj napriek výzve prezidentky Zuzany Čaputovej, aby svoju kandidatúru „pre možné reputačné riziká” stiahol, sa jej vzdať nechystá. S premiérom Eduardom Hegerom, ktorý medzičasom uviedol, že „Klus by mal sám vyvodiť dôsledky”, sa o kandidatúre plánuje rozprávať v piatok.

Verí, že „členské štáty vedia najlepšie posúdiť, kto ich má reprezentovať v takej dôležitej inštitúcii, ako je Európsky dvor audítorov”.

https://standard.sk/335615/caputova-poziadala-hegera-aby-kabinet-stiahol-nominaciu-klusa-dosledky-by-mal-vyvodit-sam-reaguje-premier/

(mm)

Minúta  |  

Matovič: Urobím všetko, aby ľudia dostali 500 eur za účasť vo voľbách. Mám aj plán B aj C

Líder OĽaNO Igor Matovič urobí všetko pre to, aby ľudia za účasť vo voľbách dostali 500 eur. Ak návrh neprejde, má pripravený plán B aj C. Návrh chce hnutie OĽaNO „presadiť za každú cenu". Vo štvrtok to uviedol Matovič na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.

Po schválení mimoriadnej dane pre rafinérie na 70 percent nadmerného zisku by mal štát podľa Matoviča dostať 500 miliónov eur. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš uviedol, že je dôležité, kto hlasoval za a kto proti návrhu o mimoriadnej dani z ropy. „Ukázalo sa, ktoré politické strany stoja na strane oligarchov," povedal Šipoš.

Poslanci v stredu (22. 3.) schválili zvýšenie mimoriadnej dane pre rafinérie na 70 percent nadmerného zisku. Zároveň bude platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj za rok 2023. Novelu predložili do parlamentu poslanci z hnutia OĽaNO. Cieľom je podľa nich vrátiť úpravu zdaňovacieho obdobia a výšku sadzby príspevku na úroveň pôvodného vládneho návrhu zákona. Zákon schválil parlament vlani v decembri so zmenami, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov a ktoré jeho znenie zmiernili.

Matovič navrhuje v novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva za účasť na tohtoročných voľbách 500 eur pre každého voliča. Rokovať by o nej mali poslanci budúci týždeň. Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra.

https://standard.sk/333015/matovic-je-blizsie-svojmu-500-eurovemu-prispevku-pre-volica-poslanci-schvalili-zvysenie-mimoriadnej-dane-pre-slovnaft/

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko by mohlo podporiť misiu pre Ukrajinu výcvikom i vyslaním 6 vojakov

Slovenská republika by mohla vyslať do veliteľských štruktúr vojenskej asistenčnej misie pre Ukrajinu (EUMAM UA) do šiestich príslušníkov Ozbrojených síl SR. Pôsobiť by mali na území členských štátov Európskej únie. Slovenskí vojaci a príslušníci Vojenskej polície by zároveň mohli na území SR poskytovať výcvik príslušníkom Ozbrojených síl Ukrajiny. Vyplýva to z návrhu, ktorý Ministerstvo obrany (MO) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Materiál musí odobriť vláda i parlament.

„Účasť Slovenskej republiky v rámci EUMAM UA umožní rozšíriť a zosúladiť existujúce výcvikové iniciatívy členských štátov EÚ. Ozbrojené sily SR tak budú poskytovať výcvik ukrajinským ozbrojeným silám na území Slovenskej republiky v rámci misie EUMAM UA i za možnej účasti zahraničných partnerov. Súčasne sa príslušníci Ozbrojených síl SR zapoja do príslušných vojenských štruktúr na podporu EUMAM UA," načrtol rezort v materiáli. Cvičenia na Slovensku by sa mohli konať za prítomnosti vojakov z členských krajín EÚ, USA a Veľkej Británie.

Zapojenie Slovenskej republiky do výcviku príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl je podľa ministerstva nielen jasnou podporou legitímne sa brániacej Ukrajiny, prejavom súdržnosti na úrovni EÚ, ale i investíciou do obnovy bezpečného prostredia na našej východnej hranici v budúcnosti.

Cieľom EUMAM UA je naplniť urgentné požiadavky ukrajinských ozbrojených síl v oblasti výcviku a posilniť tak ich kapacity v boji za obnovenie teritoriálnej integrity Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach. Trvanie misie sa zatiaľ plánuje do konca roku 2024. Aktuálne má za cieľ poskytnúť výcvik pre 30-tisíc ukrajinských vojakov.

Finančné náklady spojené s poskytnutím výcviku ukrajinským ozbrojeným silám majú byť refundované prostredníctvom Európskeho mierového nástroja.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko zrejme posiela na front tanky vyrobené v 40. a 50. rokoch

Ruská armáda demontovala tanky T-54 a T-55 vyrobené v 40. a 50. rokoch minulého storočia a z Ďalekého východu ich začala posielať do bojovej zóny na Ukrajine. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nezávislú vyšetrovaciu organizáciu pôvodom z Ruska Conflict Intelligence Team (CIT).

CIT získala zábery vlaku prepravujúceho vojenské vozidlá z ruského Ďalekého východu. Ten vypravili z mesta Arseňjev v Prímorskom kraji, kde sa nachádza 1295. centrálna základňa na opravu a skladovanie tankov.

https://twitter.com/zloy_odessit/status/1638485112143638529?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1638485112143638529%7Ctwgr%5E212dd6e799cf5a25bc1ac6eca8eeb8a66c77fe92%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FHrdNz%2Fzpravy-svet-rusko-tanky-ze-skladu-t-54-t-55

Najskoršie tanky série T-54 prišli do sovietskej armády v polovici až koncom 40. rokov a séria T-55 vstúpila do služby v roku 1958. Išlo o najviac vyrábané tanky v histórii. „Aj zastaraný tank je užitočnejší ako žiadny tank, no za kľúčové nevýhody týchto sérií považujeme nedostatok diaľkomerov a balistických počítačov, nehovoriac o systémoch riadenia paľby, ako aj primitívne mieridlá a v tankoch T-54 horší systém stabilizácie zbrane,“ uvádza CIT.

Ako uvádza ruská verzia BBC, tieto konkrétne kusy sa s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nezúčastnili skutočných bojov, ale boli používané regionálnymi orgánmi na vojenské prehliadky alebo dokonca stáli v múzeách.

BBC tiež pripomína, že aj ukrajinská strana používa tanky T-55, respektíve ich modernizovanú slovinskú verziu M-55s. „Vojna na Ukrajine je konflikt, v ktorom množstvo má význam, a preto môžu v Rusku posielať na front sotva vycvičených mobilizovaných vojakov a tanky z 50. rokov. V tejto logike je tank vozidlo s delom, ktoré môže podporiť pechotu pri útoku na opevnené pozície,“ píše komentátor BBC Pavel Aksjonov.

Dodáva však, že moderné protitankové zbrane sú dnes na omnoho vyššej úrovni, a tak pre ne zastaralé ruské tanky budú predstavovať ľahký cieľ. „Dodanie T-54 a T-55 na front môže mať aj iný význam. Pre mobilizovaných je oveľa jednoduchšie zvládnuť ich ovládanie. Moderné tanky typu T-72, T-80 a T-90 sú príliš zložité na to, aby ich zverili ľuďom, ktorí budú mať relatívne málo času naučiť sa na nich jazdiť a strieľať," uzatvára Aksjonov.

(sita, mm)

Minúta  |  

Putina by v Maďarsku nezadržali, oznámil Gulyás

Ruského prezidenta Vladimira Putina, na ktorého Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal medzinárodný zatykač, by v prípade príchodu do Maďarska tamojšie orgány nezadržali. Podľa servera privatbankar.hu to vo štvrtok v Budapešti oznámil šéf úradu vlády Gergely Gulyás, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Nemôžeme zatknúť ruského prezidenta, pretože zákon, ktorý by to umožňoval, nebol vyhlásený," povedal Gulyás s odvolaním sa na Rímsky štatút, ktorý položil základy fungovania ICC. Dokument z roku 1998 síce Maďarsko podpísalo, avšak nebol zverejnený v maďarskom vestníku, preto podľa maďarského práva táto medzinárodná zmluva nie je platná, spresnil.

Šéf úradu vlády dodal, že podľa postoja vtedajšieho prezidenta Jánosa Ádera a vlády je dohoda v rozpore s maďarskou ústavou, preto ju nebolo možné vyhlásiť bez zmeny ústavy.

ICC minulý piatok vydal zatykač na Putina za nezákonné deportácie ukrajinských detí do Ruska, čo je vojnový zločin. Pre podobné obvinenia vydal ICC zatykač aj na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Podľa Kyjeva od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára 2022) deportovali do Ruska viac než 16-tisíc ukrajinských detí. Mnohé z nich mali skončiť v domovoch či sirotincoch.

(tasr)

Minúta  |  

JAR sa bude musieť zaoberať zatykačom na Putina, ktorý tam má v lete pricestovať

Juhoafrická republika sa bude musieť zaoberať zatykačom, ktorý na ruského prezidenta Vladimira Putina vydal Medzinárodný trestný súd (ICC). Šéf Kremľa sa tam má v lete zúčastniť na summite skupiny BRICS. Informuje o tom spravodajská stanica BBC.

Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je Juhoafrická republika povinná zadržať Putina a postaviť ho pred súd. Ešte pred prijatím nejakých krokov o tom tamojšie úrady chcú diskutovať aj s Ruskom.

„Juhoafrická republika sa bude musieť pozrieť na ustanovenia našej legislatívy. Budeme o tom musieť diskutovať v kabinete a aj s našimi kolegami v Rusku a určiť, ako sa pohneme vpred," uviedla v stredu juhoafrická ministerka zahraničných vecí Naledi Pandorová pre štátnu vysielaciu spoločnosť SABC.

Juhoafrická republika má blízke diplomatické vzťahy s Moskvou aj napriek západnému odsúdeniu vojny na Ukrajiny. Vo februári sa pri pobreží JAR konalo spoločné vojenské cvičenie spolu s Čínou a Ruskom. Juhoafrická diplomacia sa tiež v OSN zdržala hlasovania o odsúdení invázie Ruska na Ukrajinu.

V roku 2015 bola juhoafrická vláda kritizovaná za to, že dovolila sudánskemu prezidentovi Umarovi al-Bašírovi opustiť krajinu, hoci bol na neho vydaný zatykač ICC. Al-Bašír bol v JAR na summite Africkej únie a vláda argumentovala jeho diplomatickou imunitou.

Skupina rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS združuje Brazíliu, Čínu, Indiu, Juhoafrickú republiku a Rusko. Jej summit sa v JAR uskutoční v auguste.

ICC v piatok vydal zatykač na Putina za nezákonné deportácie ukrajinských detí do Ruska, čo je vojnový zločin.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.