Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sturgeonová mala v škótskom parlamente posledné vystúpenie vo funkcii premiérky

Odstupujúca škótska premiérka Nicola Sturgeonová vo štvrtok v škótskom parlamente absolvovala svoje posledné vystúpenie vo funkcii predsedníčky vlády. V príhovore zdôraznila, že nastal čas uvoľniť miesto novej generácii lídrov, informovala agentúra AFP.

"Je správne pre moju stranu, vládu a našu krajinu, že teraz uvoľním miesto novej generácii vedenia," povedala Sturgeonová, ktorá svoje osemročné pôsobenie vo funkcii označila za výsadu.

Avizovala, že aj naďalej sa bude venovať témam, na ktorých jej záleží. Ide podľa nej o rodovú rovnosť, uplatnenie mladých ľudí, klimatickú spravodlivosť a snahy o dosiahnutie nezávislosti Škótska.

V Škótsku v týchto dňoch pokračuje hlasovanie členov Škótskej národnej strany (SNP) o nástupcovi Nicoly Sturgeonovej, ktorý sa stane budúcim šéfom škótskej regionálnej vlády. O predsednícky post bojujú súčasná ministerka financií Kate Forbesová, minister zdravotníctva Humza Yousaf a exministerka pre komunálnu bezpečnosť Ash Reganová. Hlasovanie potrvá do 27. marca a uskutočňuje sa prostredníctvom internetu i poštou. Meno víťaza bude známe 28. marca.

Sturgeonová nastúpila na čelo škótskej vlády v novembri 2014, po referende o nezávislosti, v ktorom 55 percent Škótov hlasovalo za zotrvanie v Spojenom kráľovstve. Vo februári tohto roku oznámila, že z premiérskej funkcie odstupuje.

Ako dodáva TASR, pod silným tlakom sa ocitla po svojej neúspešnej snahe o usporiadanie nového referenda o nezávislosti Škótska od Británie: Londýn sa proti tomuto zámeru dôrazne postavil a minulý rok jeho odmietavý postoj podporil aj rozsudok britského Najvyššieho súdu.

Premiérka následne oznámila, že z komunálnych volieb v roku 2026 urobí de facto referendum za alebo proti nezávislosti Škótska. Tento krok bol však vnímaný ako kontroverzný aj v samotnej SNP, ktorej voliči sú v tejto otázke rozdelení.

Veľkým problémom pre Sturgeonovú bola aj jej podpora zákona na ochranu práv transrodových osôb, ktorý jej vláda schválila vlani v decembri, ale centrálna vláda v Londýne ho napokon zablokovala.

(tasr, min)

Minúta  |  

Krajniak: Prvé podporované nájomné byty by mohli byť k dispozícii v lete

Prvé byty by sa do systému štátom podporovaného nájomného bývania mohli dostať v lete tohto roka. Všetky slovenské inštitúcie už prijali potrebné rozhodnutia a momentálne sa čaká na notifikáciu štátnej pomoci Európskou komisiou (EK). V rámci štvrtkovej Hodiny otázok na členov vlády v Národnej rade (NR) SR to avizoval dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), ktorý zastupoval dočasne povereného ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina).

V parlamente odpovedal na otázku nezaradeného poslanca Martina Čepčeka „Vážený pán minister, záujem o nájomné bývanie je podľa prieskumov veľký - 80 percent populácie vo veku 17- 45 rokov. V akom ste momentálne štádiu? Kedy sa občania dočkajú prvých bytov?".

Krajniak upozornil, že realizácia štátom podporovaného nájomného bývania je v gescii podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina), s ktorým o odpovedi komunikoval. Pripomenul, že 31. januára tohto roka schválila vláda návrh kritérií na výber investičných partnerov. Následne boli schválené a uzavreté zmluvy s prvými dvoma investormi - poisťovňou Kooperativa a rakúskou spoločnosťou WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft.

„Celkovo tieto dve spoločnosti plánujú do systému štátom podporovaného nájomného bývania zaradiť približne 10-tisíc bytov," vyčíslil minister. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) podľa neho eviduje už viac ako 15-tisíc záujemcov o nájomné byty.

V súčasnosti sa čaká na rozhodnutie EK. Ak rozhodne v štandardnom termíne, podľa ministra by v lete mohli byť podpísané konkrétne zmluvy s investormi buď o výstavbe nových, alebo zaradení už existujúcich bytov do systému. „Pokiaľ EK rozhodne v tých termínoch, v akých bežne rozhoduje, tak niekedy koncom leta by prví občania v prípade, ak niektorá z týchto zatiaľ dvoch firiem do toho zaradí aj existujúce byty, mohli dostať kľúče od prvých bytov," avizoval.

Investori si podľa neho aktuálne upresňujú projekty, ktoré chcú buď kúpiť, alebo rozbehnúť. Pravdepodobne pôjde o kombináciu obidvoch možností. „Niekde to bude na zelenej lúke od začiatku, niekde už niekto začal realizovať výstavbu. Ale máme informácie aj o tom, že sú tu niektoré hotové nájomné byty, ktoré by mali byť zaradené v lete do tohto systému," dodal Krajniak.

(tasr)

Minúta  |  

Klus cíti krivdu a za neúspechom vidí lobing Sulíka a politické dohody. Kandidatúry sa nevzdáva

Poslanec Martin Klus sa napriek debaklu nehodlá vzdať kandidatúry na člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Za nepriaznivým výsledkom vidí lobing Richarda Sulíka a politické dohody európskych frakcií.

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu v stredu (22. marca) odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena EDA. Po vypočutí proti nemu hlasovalo dvadsať členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali.

Europarlament má hlasovať o odporúčaní výboru na nasledujúcej plenárnej schôdzi v Bruseli, ktorá sa uskutoční 29. až 30. marca.

Samotný Klus však cíti „vysokú mieru krivdy”. Myslí si, že na jeho neúspechu sa výrazne podpísal jeho bývalý stranícky šéf Sulík, uviedol to v rozhovore pre Denník N.

https://standard.sk/335492/klus-pohorel-v-ep-obrovska-hanba-pre-slovensko-toto-som-este-nezazil-reaguje-cesky-europoslanec/

„Žiadny slovenský zástupca neuspel [v hlasovaní vo výbore, pozn. red.], ani úplne prvý, ktorého sme mali. Do rovnakej situácie sa naposledy dostal aj rumunský či poľský zástupca, litovská zástupkyňa prešla len veľmi tesným pomerom,” uviedol Klus na margo svojho neúspechu.

Za tým, že ho nepodporil ani jeden z poslancov vo výbore, vidí politickú dohodu. „Povedali mi, že si to nemám brať osobne,” hovorí Klus.

Podľa poslanca sa Sulík snažil „dlhodobo ovplyvniť viacero europoslancov z výboru pre kontrolu rozpočtu naprieč jednotlivými politickými rodinami“. Klus tvrdí, že sa mu to podarilo.

Na slová českého europoslanca Tomáša Zdechovského, že takýto výsledok je pre Slovensko hanbou, uviedol, že „hanbiť by sa mal Zdechovský” a že majú vraj dobrý vzťah s Richardom Sulíkom. „Treba sa ho spýtať, čo mal za to od Richarda Sulíka sľúbené alebo či to urobil ako nejakú priateľskú službu,” povedal Klus.

Aj napriek výzve prezidentky Zuzany Čaputovej, aby svoju kandidatúru „pre možné reputačné riziká” stiahol, sa jej vzdať nechystá. S premiérom Eduardom Hegerom, ktorý medzičasom uviedol, že „Klus by mal sám vyvodiť dôsledky”, sa o kandidatúre plánuje rozprávať v piatok.

Verí, že „členské štáty vedia najlepšie posúdiť, kto ich má reprezentovať v takej dôležitej inštitúcii, ako je Európsky dvor audítorov”.

https://standard.sk/335615/caputova-poziadala-hegera-aby-kabinet-stiahol-nominaciu-klusa-dosledky-by-mal-vyvodit-sam-reaguje-premier/

(mm)

Minúta  |  

Matovič: Urobím všetko, aby ľudia dostali 500 eur za účasť vo voľbách. Mám aj plán B aj C

Líder OĽaNO Igor Matovič urobí všetko pre to, aby ľudia za účasť vo voľbách dostali 500 eur. Ak návrh neprejde, má pripravený plán B aj C. Návrh chce hnutie OĽaNO „presadiť za každú cenu". Vo štvrtok to uviedol Matovič na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.

Po schválení mimoriadnej dane pre rafinérie na 70 percent nadmerného zisku by mal štát podľa Matoviča dostať 500 miliónov eur. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš uviedol, že je dôležité, kto hlasoval za a kto proti návrhu o mimoriadnej dani z ropy. „Ukázalo sa, ktoré politické strany stoja na strane oligarchov," povedal Šipoš.

Poslanci v stredu (22. 3.) schválili zvýšenie mimoriadnej dane pre rafinérie na 70 percent nadmerného zisku. Zároveň bude platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj za rok 2023. Novelu predložili do parlamentu poslanci z hnutia OĽaNO. Cieľom je podľa nich vrátiť úpravu zdaňovacieho obdobia a výšku sadzby príspevku na úroveň pôvodného vládneho návrhu zákona. Zákon schválil parlament vlani v decembri so zmenami, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov a ktoré jeho znenie zmiernili.

Matovič navrhuje v novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva za účasť na tohtoročných voľbách 500 eur pre každého voliča. Rokovať by o nej mali poslanci budúci týždeň. Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra.

https://standard.sk/333015/matovic-je-blizsie-svojmu-500-eurovemu-prispevku-pre-volica-poslanci-schvalili-zvysenie-mimoriadnej-dane-pre-slovnaft/

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko by mohlo podporiť misiu pre Ukrajinu výcvikom i vyslaním 6 vojakov

Slovenská republika by mohla vyslať do veliteľských štruktúr vojenskej asistenčnej misie pre Ukrajinu (EUMAM UA) do šiestich príslušníkov Ozbrojených síl SR. Pôsobiť by mali na území členských štátov Európskej únie. Slovenskí vojaci a príslušníci Vojenskej polície by zároveň mohli na území SR poskytovať výcvik príslušníkom Ozbrojených síl Ukrajiny. Vyplýva to z návrhu, ktorý Ministerstvo obrany (MO) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Materiál musí odobriť vláda i parlament.

„Účasť Slovenskej republiky v rámci EUMAM UA umožní rozšíriť a zosúladiť existujúce výcvikové iniciatívy členských štátov EÚ. Ozbrojené sily SR tak budú poskytovať výcvik ukrajinským ozbrojeným silám na území Slovenskej republiky v rámci misie EUMAM UA i za možnej účasti zahraničných partnerov. Súčasne sa príslušníci Ozbrojených síl SR zapoja do príslušných vojenských štruktúr na podporu EUMAM UA," načrtol rezort v materiáli. Cvičenia na Slovensku by sa mohli konať za prítomnosti vojakov z členských krajín EÚ, USA a Veľkej Británie.

Zapojenie Slovenskej republiky do výcviku príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl je podľa ministerstva nielen jasnou podporou legitímne sa brániacej Ukrajiny, prejavom súdržnosti na úrovni EÚ, ale i investíciou do obnovy bezpečného prostredia na našej východnej hranici v budúcnosti.

Cieľom EUMAM UA je naplniť urgentné požiadavky ukrajinských ozbrojených síl v oblasti výcviku a posilniť tak ich kapacity v boji za obnovenie teritoriálnej integrity Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach. Trvanie misie sa zatiaľ plánuje do konca roku 2024. Aktuálne má za cieľ poskytnúť výcvik pre 30-tisíc ukrajinských vojakov.

Finančné náklady spojené s poskytnutím výcviku ukrajinským ozbrojeným silám majú byť refundované prostredníctvom Európskeho mierového nástroja.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko zrejme posiela na front tanky vyrobené v 40. a 50. rokoch

Ruská armáda demontovala tanky T-54 a T-55 vyrobené v 40. a 50. rokoch minulého storočia a z Ďalekého východu ich začala posielať do bojovej zóny na Ukrajine. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nezávislú vyšetrovaciu organizáciu pôvodom z Ruska Conflict Intelligence Team (CIT).

CIT získala zábery vlaku prepravujúceho vojenské vozidlá z ruského Ďalekého východu. Ten vypravili z mesta Arseňjev v Prímorskom kraji, kde sa nachádza 1295. centrálna základňa na opravu a skladovanie tankov.

https://twitter.com/zloy_odessit/status/1638485112143638529?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1638485112143638529%7Ctwgr%5E212dd6e799cf5a25bc1ac6eca8eeb8a66c77fe92%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FHrdNz%2Fzpravy-svet-rusko-tanky-ze-skladu-t-54-t-55

Najskoršie tanky série T-54 prišli do sovietskej armády v polovici až koncom 40. rokov a séria T-55 vstúpila do služby v roku 1958. Išlo o najviac vyrábané tanky v histórii. „Aj zastaraný tank je užitočnejší ako žiadny tank, no za kľúčové nevýhody týchto sérií považujeme nedostatok diaľkomerov a balistických počítačov, nehovoriac o systémoch riadenia paľby, ako aj primitívne mieridlá a v tankoch T-54 horší systém stabilizácie zbrane,“ uvádza CIT.

Ako uvádza ruská verzia BBC, tieto konkrétne kusy sa s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nezúčastnili skutočných bojov, ale boli používané regionálnymi orgánmi na vojenské prehliadky alebo dokonca stáli v múzeách.

BBC tiež pripomína, že aj ukrajinská strana používa tanky T-55, respektíve ich modernizovanú slovinskú verziu M-55s. „Vojna na Ukrajine je konflikt, v ktorom množstvo má význam, a preto môžu v Rusku posielať na front sotva vycvičených mobilizovaných vojakov a tanky z 50. rokov. V tejto logike je tank vozidlo s delom, ktoré môže podporiť pechotu pri útoku na opevnené pozície,“ píše komentátor BBC Pavel Aksjonov.

Dodáva však, že moderné protitankové zbrane sú dnes na omnoho vyššej úrovni, a tak pre ne zastaralé ruské tanky budú predstavovať ľahký cieľ. „Dodanie T-54 a T-55 na front môže mať aj iný význam. Pre mobilizovaných je oveľa jednoduchšie zvládnuť ich ovládanie. Moderné tanky typu T-72, T-80 a T-90 sú príliš zložité na to, aby ich zverili ľuďom, ktorí budú mať relatívne málo času naučiť sa na nich jazdiť a strieľať," uzatvára Aksjonov.

(sita, mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.