Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlasovanie o Klusovi je zlou vizitkou pre poverenú vládu, myslí si Šimečka

Hlasovanie vo výbore Európskeho parlamentu (EP) v súvislosti s kandidatúrou Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov (EDA) je zlou vizitkou pre poverenú vládu, uviedol podpredseda EP a predseda mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

Tvrdí, že ak kandidát nedosahuje potrebnú odbornosť, treba nájsť niekoho iného. Odmieta Klusove vyjadrenia o manipulácii europoslancov.

"Predstava, že celý výbor nepodporil pána Klusa pre intervenciu niekoho zo slovenskej politiky, je absurdná. Vo výbore je zastúpených 16 členských krajín a osem rôznych frakcií. Nasilu donútiť takúto rôznorodú skupinu 23 členov EP, aby hlasovali 'proti svojmu svedomiu', je nepredstaviteľné," vyhlásil Šimečka.

O diplomatických kvalitách Martina Klusa šéf progresívcov nepochybuje, no poukázal na jeho nulové skúsenosti s auditom, na ktoré opakovane upozorňovali aj členovia výboru.

"Mrzí ma, že včerajšie hlasovanie je zlou vizitkou pre slovenskú vládu a chápem aj ľudské sklamanie Martina Klusa. Konšpirácie a urážanie politikov z celej Európy však nie sú cestou, ako situáciu zlepšiť. Na Slovensku máme dostatok skúsených, vysoko kvalifikovaných audítorok či audítorov. Tí nám hanbu nespravia a europoslanci z celej Európy ich radi podporia," dodal Šimečka.

Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu v stredu (22. 3.) odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena EDA. Po vypočutí Klusa hlasovalo proti nemu 20 členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali.

(tasr, min)

Minúta  |  

Lídri EÚ podporili spoločný nákup milióna kusov delostreleckej munície Ukrajine

Lídri členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli podporili plán spoločného nákupu a poskytnutia milióna kusov delostreleckej munície Ukrajine počas nasledujúcich 12 mesiacov, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Plán zrýchleného spoločného nákupu munície odobrili ešte začiatkom týždňa ministri zahraničných vecí a obrany členských krajín; šéfovia vlád a štátov mu teraz poskytli politickú podporu.

"Berúc do úvahy bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských krajín… víta Európska rada túto dohodu o dodávke munície zem-zem a delostreleckej munície Ukrajine a v prípade požiadavky aj rakiet," uvádza sa v oficiálnom vyhlásení Európskej rady.

(tasr, min)

Minúta  |  

Polícia upozorňuje na obmedzenie na diaľnici D2 v smere z Česka na Malacky

Na diaľnici D2 v smere z Česka na Malacky auto zišlo mimo vozovku a prevrátilo sa na strechu. Dve osoby sú zranené.

Z dôvodu pristávania vrtuľníka je na nevyhnutný čas uzavretá diaľnica D2 od Kútov. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.

"Podľa doterajších informácií vodič motorového vozidla značky Škoda z nezistených príčin zišiel mimo vozovku, kde sa následne s vozidlom prevrátil na strechu. Na miesto bola privolaná rýchla zdravotná pomoc ako aj vrtuľník," načrtla hovorkyňa. Polícia upozornila vodičov, aby pri prejazde týmto úsekom zvýšili svoju opatrnosť a riadili sa pokynmi polície.

(tasr, min)

Minúta  |  

Fínsky prezident podpísal zákony potrebné na vstup krajiny do NATO

Fínsky prezident Sauli Niinistö vo štvrtok podpísal parlamentom schválené zákony potrebné na to, aby sa Fínsko mohlo stať členom Severoatlantickej aliancie. Informovala o tom agentúra AP.

Tento prezidentov krok znamená, že schvaľovací proces vo Fínsku sa zavŕšil a teraz sa čaká už len na súhlas parlamentov Turecka a Maďarska — zostávajúcich dvoch z 30 členov NATO, ktoré prístupové protokoly zatiaľ neratifikovali.

Ako informovala turecká tlačová agentúra Anadolu, zahraničný výbor tureckého parlamentu vo štvrtok schválil žiadosť Fínska o vstup do NATO. Stalo sa tak týždeň po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan avizoval, že Ankara bude pokračovať v ratifikácii žiadosti Fínska.

Turecký parlament, v ktorom má Erdoganova strana a jej spojenci väčšinu, by sa mohol žiadosťou Fínska zaoberať už na budúci týždeň, teda ešte pred prezidentskými a parlamentnými voľbami vypísanými na 14. mája. Po niekoľkomesačných odkladoch sa očakáva, že vstup Fínska do NATO schváli aj maďarský parlament na svojom zasadnutí 27. marca.

Dvestočlenný fínsky zákonodarný zbor (Eduskunta) schválil kandidatúru Helsínk do NATO ešte 1. marca drvivou väčšinou hlasov 184 ku siedmim. Švédsko aj Fínsko sa desaťročia držali mimo NATO, s armádami jej členských štátov aliancie však dlhodobo spolupracovali.

Vo Fínsku sa o vstupe do NATO začalo intenzívne diskutovať po tom, ako Rusko vlani 24. februára napadlo Ukrajinu. Táto krajina sa pre vstup do NATO definitívne rozhodla v polovici mája minulého roku. Krátko na to sa rovnaký proces začal aj vo Švédsku.

Žiadosti oboch škandinávskych štátov o členstvo boli prijaté vlani na júnovom summite NATO. Prístupové protokoly musí ratifikovať všetkých 30 parlamentov členských krajín Aliancie.Kým schvaľovanie vstupu Fínska napreduje, Švédsko narazilo na odpor Turecka.

Erdogan minulý týždeň vyhlásil, že jeho krajina vstup Švédska do NATO neratifikuje, kým sa nevyriešia spory medzi Ankarou a Štokholmom. Nie je jasné ani to, kedy kandidatúru Švédska ratifikuje Budapešť, dodala AP.

Švédsky premiér Ulf Kristersson vo štvrtok v Bruseli uviedol, že sa maďarského premiéra Viktora Orbána opýta, prečo má Maďarsko v úmysle ratifikovať žiadosť Fínska o členstvo v NATO skôr ako Švédska.

(tasr, min)

Minúta  |  

Sturgeonová mala v škótskom parlamente posledné vystúpenie vo funkcii premiérky

Odstupujúca škótska premiérka Nicola Sturgeonová vo štvrtok v škótskom parlamente absolvovala svoje posledné vystúpenie vo funkcii predsedníčky vlády. V príhovore zdôraznila, že nastal čas uvoľniť miesto novej generácii lídrov, informovala agentúra AFP.

"Je správne pre moju stranu, vládu a našu krajinu, že teraz uvoľním miesto novej generácii vedenia," povedala Sturgeonová, ktorá svoje osemročné pôsobenie vo funkcii označila za výsadu.

Avizovala, že aj naďalej sa bude venovať témam, na ktorých jej záleží. Ide podľa nej o rodovú rovnosť, uplatnenie mladých ľudí, klimatickú spravodlivosť a snahy o dosiahnutie nezávislosti Škótska.

V Škótsku v týchto dňoch pokračuje hlasovanie členov Škótskej národnej strany (SNP) o nástupcovi Nicoly Sturgeonovej, ktorý sa stane budúcim šéfom škótskej regionálnej vlády. O predsednícky post bojujú súčasná ministerka financií Kate Forbesová, minister zdravotníctva Humza Yousaf a exministerka pre komunálnu bezpečnosť Ash Reganová. Hlasovanie potrvá do 27. marca a uskutočňuje sa prostredníctvom internetu i poštou. Meno víťaza bude známe 28. marca.

Sturgeonová nastúpila na čelo škótskej vlády v novembri 2014, po referende o nezávislosti, v ktorom 55 percent Škótov hlasovalo za zotrvanie v Spojenom kráľovstve. Vo februári tohto roku oznámila, že z premiérskej funkcie odstupuje.

Ako dodáva TASR, pod silným tlakom sa ocitla po svojej neúspešnej snahe o usporiadanie nového referenda o nezávislosti Škótska od Británie: Londýn sa proti tomuto zámeru dôrazne postavil a minulý rok jeho odmietavý postoj podporil aj rozsudok britského Najvyššieho súdu.

Premiérka následne oznámila, že z komunálnych volieb v roku 2026 urobí de facto referendum za alebo proti nezávislosti Škótska. Tento krok bol však vnímaný ako kontroverzný aj v samotnej SNP, ktorej voliči sú v tejto otázke rozdelení.

Veľkým problémom pre Sturgeonovú bola aj jej podpora zákona na ochranu práv transrodových osôb, ktorý jej vláda schválila vlani v decembri, ale centrálna vláda v Londýne ho napokon zablokovala.

(tasr, min)

Minúta  |  

Krajniak: Prvé podporované nájomné byty by mohli byť k dispozícii v lete

Prvé byty by sa do systému štátom podporovaného nájomného bývania mohli dostať v lete tohto roka. Všetky slovenské inštitúcie už prijali potrebné rozhodnutia a momentálne sa čaká na notifikáciu štátnej pomoci Európskou komisiou (EK). V rámci štvrtkovej Hodiny otázok na členov vlády v Národnej rade (NR) SR to avizoval dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), ktorý zastupoval dočasne povereného ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina).

V parlamente odpovedal na otázku nezaradeného poslanca Martina Čepčeka „Vážený pán minister, záujem o nájomné bývanie je podľa prieskumov veľký - 80 percent populácie vo veku 17- 45 rokov. V akom ste momentálne štádiu? Kedy sa občania dočkajú prvých bytov?".

Krajniak upozornil, že realizácia štátom podporovaného nájomného bývania je v gescii podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina), s ktorým o odpovedi komunikoval. Pripomenul, že 31. januára tohto roka schválila vláda návrh kritérií na výber investičných partnerov. Následne boli schválené a uzavreté zmluvy s prvými dvoma investormi - poisťovňou Kooperativa a rakúskou spoločnosťou WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft.

„Celkovo tieto dve spoločnosti plánujú do systému štátom podporovaného nájomného bývania zaradiť približne 10-tisíc bytov," vyčíslil minister. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) podľa neho eviduje už viac ako 15-tisíc záujemcov o nájomné byty.

V súčasnosti sa čaká na rozhodnutie EK. Ak rozhodne v štandardnom termíne, podľa ministra by v lete mohli byť podpísané konkrétne zmluvy s investormi buď o výstavbe nových, alebo zaradení už existujúcich bytov do systému. „Pokiaľ EK rozhodne v tých termínoch, v akých bežne rozhoduje, tak niekedy koncom leta by prví občania v prípade, ak niektorá z týchto zatiaľ dvoch firiem do toho zaradí aj existujúce byty, mohli dostať kľúče od prvých bytov," avizoval.

Investori si podľa neho aktuálne upresňujú projekty, ktoré chcú buď kúpiť, alebo rozbehnúť. Pravdepodobne pôjde o kombináciu obidvoch možností. „Niekde to bude na zelenej lúke od začiatku, niekde už niekto začal realizovať výstavbu. Ale máme informácie aj o tom, že sú tu niektoré hotové nájomné byty, ktoré by mali byť zaradené v lete do tohto systému," dodal Krajniak.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.