Preskočiť na obsah
  |  

Prezidentka odobrila vznik výboru Bezpečnostnej rady SR pre hybridné hrozby

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru, ktorá prináša nový výbor pre hybridné hrozby. V piatok o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.

Výbor má posilniť odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu pri prijímaní súvisiacich opatrení. Bezpečnostná rada SR v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom zameraným výhradne na hybridné hrozby.

Rezort obrany potrebu výboru odôvodňoval tým, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia.

Cieľom je manipulovať verejnou mienkou, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky či narušiť vnútornú súdržnosť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Nová legislatíva bude účinná od 1. mája.

(tasr, min)

  |  

Minimálna hodnota stravného lístka by mala byť 5,48 eura, navrhuje rezort práce

Minimálna hodnota stravného lístka by mala dosiahnuť 5,48 eura. Návrh je v legislatívnom procese. V piatok o tom informovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. MPSVR tak reaguje na vývoj indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

V januári podľa rezortu práce dosiahol mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní 107 %, čo je zvýšenie o sedem percentuálnych bodov oproti mesiacu, podľa ktorého bolo naposledy upravené stravné. Tým bola splnená podmienka na zvýšenie súm stravného pri pracovných cestách.

Stravné by sa zvýšilo pri pracovných cestách trvajúcich päť až 12 hodín na 7,30 eura zo 6,80 eura. Na pracovnej ceste v trvaní od 12 do 18 hodín by vzrástlo na 10,90 eura z 10,10 eura. Pri pracovnej ceste nad 18 hodín by bolo stravné 16,40 eura.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky je podľa Zákonníka práce 75 % stravného pre pracovné cesty od päť do 12 hodín. Pri sume stravného 7,30 eura bude teda minimálna hodnota stravovacej poukážky 5,48 eura. Zákonník práce určuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať ju vo vyššej hodnote.

Účinnosť opatrenia by závisela od dĺžky legislatívneho procesu, ktorý sa začal zverejnením predbežnej informácie. Predpokladaný termín začatia medzirezortného pripomienkového konania je apríl. Naposledy sa sumy stravného pri pracovných cestách zvýšili opatrením ministerstva práce na začiatku roka.

(tasr, min)

  |  

Rusko nedokáže plniť dodávky zbraní pre Indiu, píše CNN

Rusko nedokáže v dôsledku vojny na Ukrajine plniť svoje záväzky týkajúce sa údajne väčšej dodávky zbraní pre Indiu, oznámili indické vzdušné sily. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy televízie CNN.

"Písomne nám oznámili, že nie sú schopní to doručiť," uvádza sa správe armády, ktorú zverejnila dolná komora indického parlamentu. V správe sa pritom neuvádza, čo presne malo Rusko Indii dodať.

Podľa agentúry Reuters je najväčšou pokračujúcou dodávkou zbraní z Ruska do Indie systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf. India tieto systémy kúpila od Ruska v roku 2018 za 5,4 miliardy dolárov. Tri batérie už Moskva dodala, dva zatiaľ nie. Indické letectvo je okrem toho závislé aj od dodávok súčiastok z Ruska pre stíhačky Su-30MKI and MiG-29.

Rusko je podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) druhým najväčším vývozcom zbraní na svete. Spomínané problémy by pritom podľa CNN mohli mať dopad na vzťahy Moskvy a Naí Dillí, keďže India nakupuje najviac zbraní práve od Ruska. Začiatkom marca pritom ruský prezident Vladimir Putin oznámil zvýšenie produkcie "urgentne potrebných" zbraní.

  |  

Eurosamit naznačil, že inflácia klesá a energetická kríza je na ústupe, uviedol Heger

Dôraz na reformy je novým prvkom pri úprave rozpočtových pravidiel, ktoré Slovensko víta. Uviedol to v piatok dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger po skončení dvojdňového samitu EÚ v Bruseli.

Premiér pripomenul, že samit sa skončil eurosamitom, rokovaním lídrov eurozóny za účasti prezidentky Európskej centrálnej banky Christiny Lagardovej a šéfa Euroskupiny Paschala Donohoea. Tí informovali o očakávaniach v oblasti hospodárskeho vývoja a inflácie v nasledujúcich rokoch a pokroku v rámci Euroskupiny.

"Je pozitívne, že inflácia bude podľa prognóz najbližšie tri roky klesať v EÚ aj na Slovensku, čo potvrdzuje, že energetická kríza je na ústupe. Koncom roku 2025 by sa inflácia mala dostať na zdravú dvojpercentnú úroveň," uviedol Heger.

Diskusie o hospodárskom raste sú v znamení toho, že EÚ prechádza od krízového riadenia k systémovým krokom, čo súvisí s nastavovaním štruktúry národných rozpočtov tak, aby mohli podporovať dlhodobý rozvoj.

Euroskupina predstavila návrhy na úpravu rozpočtových pravidiel, kde sa bude brať do úvahy výška dlhu. Deficit by nemal prekročiť tri percentá, ale bude na každej krajine, či bude znižovať štrukturálny deficit. Do úvahy sa bude brať strednodobý plán, ktorý musí zohľadniť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a reformy, čo je nový prvok v tomto systéme.

"Je to prvok, ktorý sme vyskúšali pri pláne obnovy a vidíme, že prináša dobré výsledky. Krajiny, ktoré budú vykonávať reformy, to pretavia do svojich strednodobých plánov a budú tak napĺňať kritériá na rozpočet," vysvetlil premiér.

Pri debatách o hospodárskom raste je podľa Hegera dôležité aplikovať pragmatizmus a odolávať populizmu. "Na domácej politickej scéne zaznieva veľa populistických výrokov a málo pragmatizmu," upozornil.

V rámci debát o potrebe inovácií, že firmy potrebujú súkromný kapitál na inovačné aktivity, premiér na samite informoval, že jeho vláda cez plán obnovy vyčlenila 600 miliónov eur na inovácie. Spresnil, že zdravý ekosystém inovácií nemôže fungovať bez kvalitného kapitálového trhu na úrovni EÚ.

"Toto dnes bola silná téma. Sme v skupine, kde je Nemecko, Francúzsko a ďalší veľkí hráči, s ktorými sa rozprávame o tom, ako Úniu kapitálových trhov dať do podoby, ktorá bude podporovať inovácie a konkurencieschopnosť európskeho a domáceho priemyslu a pracovné miesta," uviedol premiér.

Na samite sa vyslovil za dôraznejšie investície do ľudského kapitálu, aby členské krajiny mali pripravených občanov na vysokokvalitné pracovné miesta. Lídri hovorili s Lagardovou aj o turbulenciách na bankovom trhu EÚ. Heger upozornil, že ide o strategické debaty o opatreniach v horizonte niekoľkých rokov na zaistenie stability, odolnosti a rozvoja.

Dodal, že dnes sa ukazuje, že EÚ sa poučila z finančnej krízy po roku 2008 a prijala také opatrenia, že je odolná voči výkyvom na bankovej scéne. Odkázal, že Európania sa nemusia báť novej finančnej krízy a neschopnosti bánk vyplácať platby a úspory.

(tasr, min)

  |  

Karol III. by mohol Francúzsko navštíviť začiatkom leta, uviedol Macron

Návštevu britského kráľa Karola III. vo Francúzsku zrejme odložia na začiatok leta, oznámil v piatok francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

Kancelária francúzskeho prezidenta už predtým oznámila, že z dôvodu násilných protestov proti dôchodkovej reforme sa plánovaná návšteva Karola vo Francúzsku odkladá. Britský monarcha tam mal pricestovať s manželkou už túto nedeľu.

"Navrhli sme, že štátna návšteva by sa mohla uskutočniť na začiatku leta, podľa toho, aký budú mať obe strany program," uviedol Macron po samite Európskej únie v Bruseli. Konanie návštevy uprostred protestov by podľa Macrona nebolo rozumné a ani slušné voči hosťovi.

Zároveň odsúdil násilné správanie, ku ktorému prišlo na niektorých protestoch proti reforme dôchodkového systému. Podľa Macrona "násilie do demokracie nepatrí".

Počas štvrtkových celoštátnych protestov zadržali vo Francúzsku celkovo 457 ľudí, pričom zranenia utrpelo 441 príslušníkov bezpečnostných zložiek. V Paríži sa na demonštrácii zúčastnili aj anarchisti, ktorí rozbíjali výklady obchodov, demolovali pouličný mobiliár a vyrabovali reštauráciu siete s rýchlym občerstvením.

Hnev obyvateľov Francúzska vzrástol po tom, čo Macron v stredu zopakoval, že dôchodková reforma je nevyhnutná, pričom zmeny v dôchodkovom systéme podľa neho musia vstúpiť do platnosti do konca roka. Kľúčovou časťou reformy je zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 rokov na 64.

(tasr, min)

  |  

Ak Klus nestiahne nomináciu do EDA, urobí tak vláda, vyhlásil Heger

Vláda stiahne nomináciu poslanca Národnej rady SR Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov (EDA), pokiaľ tak neurobí sám. Avizoval to dočasne poverený premiér Eduard Heger a dodal, že očakáva, že kandidatúru stiahne.

Trvá na tom, že Klus by sa mal k situácii postaviť čelom a stiahnuť kandidatúru. "To je aj odkaz, ktorý som mu dnes ráno tlmočil. Predpokladám, že tak urobí, a keď nie, tak, samozrejme, zasadne vláda a túto nomináciu stiahne," povedal Heger.

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu v stredu (22. 3.) odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena EDA. Po vypočutí Klusa hlasovalo proti nemu 20 členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali. Prezidentka SR Zuzana Čaputová následne požiadala Hegera, aby vláda Klusovu nomináciu stiahla.

(tasr, min)