Preskočiť na obsah
  |  

Česko dá neziskovým organizáciám na pomoc Ukrajine 100 miliónov korún

Česko podporí ďalšie projekty mimovládnych organizácií na pomoc Ukrajine čiastkou 100 miliónov českých korún (približne 4,2 milióna eur). Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytlo ministerstvo zahraničných vecí (MZV) ČR zo svojich zdrojov pomoc v hodnote 420 miliónov korún (takmer 18 miliónov eur).

V piatok to na stretnutí so zástupcami českých neziskových organizácií uviedol minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Šéf českej diplomacie ocenil prácu organizácií a vyzdvihol, že niektoré na Ukrajine pomáhajú už od anexie Krymu v roku 2014. "Veľmi oceňujem rýchlosť, flexibilitu a komplexnosť zapojenia sa, vrátane veľkého úspechu verejných zbierok," povedal Lipavský.

Pripomenul, že rezort diplomacie v tomto roku plánuje podporiť ďalšie projekty. "Z Programu Ukrajina bude na dotácie českým mimovládnym organizáciám a vysokým školám alokovaných viac než 100 miliónov korún z celkových 280 miliónov, ktoré má MZV k dispozícii, teda približne 40 percent," uviedol minister. Najpodstatnejšou časťou sú podľa neho humanitárne dotácie vo výške 90 miliónov korún.

"Na spoluprácu českých a ukrajinských vysokých škôl sme vyčlenili ďalších šesť miliónov korún… a viac než desať miliónov korún poskytneme na navýšenie aktuálnych projektov transformačnej spolupráce," spresnil minister.

Vládny splnomocnenec pre obnovu Ukrajiny Tomáš Kopečný vyzdvihol, že české organizácie sú na mieste neustále prítomné. "Ukrajina si je českej pomoci vedomá a práve prepojenie aktivít mimovládneho sektora so strategickými záujmami štátu je pre nás veľmi dôležité," dodal Kopečný.

Česi prispievajú okrem iných aj na verejné zbierky iniciatívy Darček pre Putina. V rámci nich sa už zložili napríklad na tank T-72 Avenger alebo na systém protivzdušnej obrany.

Aktuálne sa zbierajú na mobilný raketomet RM-70 a 365 rakiet v hodnote 50 miliónov korún. Vybralo sa už viac než 32 miliónov korún. Spoluautor projektu Martin Ondráček vo štvrtok potvrdil, že stroj na bojisko pošlú o niekoľko týždňov.

(tasr, min)

  |  

Poľsko získa od EÚ ďalších 200 miliónov eur na zbrane pre Ukrajinu, uviedol Morawiecki

Poľsko získa z fondov EÚ ďalších 200 miliónov eur na financovanie nákupov zbraní pre Ukrajinu. Premiér Mateusz Morawiecki v piatok uviedol, že peniaze majú prísť v najbližších týždňoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.

Z prostriedkov Európskeho mierového nástroja (EPF) už Poľsko na refinancovanie vojenských nákupov pre Ukrajinu čerpalo približne 43 miliónov eur. Morawiecki vo štvrtok (23. 3.) uviedol, že Varšava z fondu potrebuje oveľa viac prostriedkov a o tejto otázke bude hovoriť s lídrami EÚ v rámci aktuálneho summitu v Bruseli.

"Máme veľmi dobrú správu, pretože nám tu (na summite) bolo prisľúbené, že asi o dva až tri týždne budeme mať k dispozícii ďalších 200 miliónov eur…, ktoré vynaložíme na obrannú politiku," povedal v piatok Morawiecki.

Európsky mierový nástroj vznikol v roku 2021 so zámerom posilniť bezpečnostné a obranné kapacity členských krajín EÚ a jej partnerov a podporovať zachovanie mieru, medzinárodnej bezpečnosti a stability vo svete. Financovať mal napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu jeho priorít.

(tasr, min)

  |  

Prezidentka odobrila vznik výboru Bezpečnostnej rady SR pre hybridné hrozby

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru, ktorá prináša nový výbor pre hybridné hrozby. V piatok o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.

Výbor má posilniť odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu pri prijímaní súvisiacich opatrení. Bezpečnostná rada SR v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom zameraným výhradne na hybridné hrozby.

Rezort obrany potrebu výboru odôvodňoval tým, že cudzie mocnosti voči SR v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia.

Cieľom je manipulovať verejnou mienkou, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky či narušiť vnútornú súdržnosť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Nová legislatíva bude účinná od 1. mája.

(tasr, min)

  |  

Minimálna hodnota stravného lístka by mala byť 5,48 eura, navrhuje rezort práce

Minimálna hodnota stravného lístka by mala dosiahnuť 5,48 eura. Návrh je v legislatívnom procese. V piatok o tom informovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. MPSVR tak reaguje na vývoj indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

V januári podľa rezortu práce dosiahol mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní 107 %, čo je zvýšenie o sedem percentuálnych bodov oproti mesiacu, podľa ktorého bolo naposledy upravené stravné. Tým bola splnená podmienka na zvýšenie súm stravného pri pracovných cestách.

Stravné by sa zvýšilo pri pracovných cestách trvajúcich päť až 12 hodín na 7,30 eura zo 6,80 eura. Na pracovnej ceste v trvaní od 12 do 18 hodín by vzrástlo na 10,90 eura z 10,10 eura. Pri pracovnej ceste nad 18 hodín by bolo stravné 16,40 eura.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky je podľa Zákonníka práce 75 % stravného pre pracovné cesty od päť do 12 hodín. Pri sume stravného 7,30 eura bude teda minimálna hodnota stravovacej poukážky 5,48 eura. Zákonník práce určuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať ju vo vyššej hodnote.

Účinnosť opatrenia by závisela od dĺžky legislatívneho procesu, ktorý sa začal zverejnením predbežnej informácie. Predpokladaný termín začatia medzirezortného pripomienkového konania je apríl. Naposledy sa sumy stravného pri pracovných cestách zvýšili opatrením ministerstva práce na začiatku roka.

(tasr, min)

  |  

Rusko nedokáže plniť dodávky zbraní pre Indiu, píše CNN

Rusko nedokáže v dôsledku vojny na Ukrajine plniť svoje záväzky týkajúce sa údajne väčšej dodávky zbraní pre Indiu, oznámili indické vzdušné sily. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy televízie CNN.

"Písomne nám oznámili, že nie sú schopní to doručiť," uvádza sa správe armády, ktorú zverejnila dolná komora indického parlamentu. V správe sa pritom neuvádza, čo presne malo Rusko Indii dodať.

Podľa agentúry Reuters je najväčšou pokračujúcou dodávkou zbraní z Ruska do Indie systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf. India tieto systémy kúpila od Ruska v roku 2018 za 5,4 miliardy dolárov. Tri batérie už Moskva dodala, dva zatiaľ nie. Indické letectvo je okrem toho závislé aj od dodávok súčiastok z Ruska pre stíhačky Su-30MKI and MiG-29.

Rusko je podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) druhým najväčším vývozcom zbraní na svete. Spomínané problémy by pritom podľa CNN mohli mať dopad na vzťahy Moskvy a Naí Dillí, keďže India nakupuje najviac zbraní práve od Ruska. Začiatkom marca pritom ruský prezident Vladimir Putin oznámil zvýšenie produkcie "urgentne potrebných" zbraní.

  |  

Eurosamit naznačil, že inflácia klesá a energetická kríza je na ústupe, uviedol Heger

Dôraz na reformy je novým prvkom pri úprave rozpočtových pravidiel, ktoré Slovensko víta. Uviedol to v piatok dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger po skončení dvojdňového samitu EÚ v Bruseli.

Premiér pripomenul, že samit sa skončil eurosamitom, rokovaním lídrov eurozóny za účasti prezidentky Európskej centrálnej banky Christiny Lagardovej a šéfa Euroskupiny Paschala Donohoea. Tí informovali o očakávaniach v oblasti hospodárskeho vývoja a inflácie v nasledujúcich rokoch a pokroku v rámci Euroskupiny.

"Je pozitívne, že inflácia bude podľa prognóz najbližšie tri roky klesať v EÚ aj na Slovensku, čo potvrdzuje, že energetická kríza je na ústupe. Koncom roku 2025 by sa inflácia mala dostať na zdravú dvojpercentnú úroveň," uviedol Heger.

Diskusie o hospodárskom raste sú v znamení toho, že EÚ prechádza od krízového riadenia k systémovým krokom, čo súvisí s nastavovaním štruktúry národných rozpočtov tak, aby mohli podporovať dlhodobý rozvoj.

Euroskupina predstavila návrhy na úpravu rozpočtových pravidiel, kde sa bude brať do úvahy výška dlhu. Deficit by nemal prekročiť tri percentá, ale bude na každej krajine, či bude znižovať štrukturálny deficit. Do úvahy sa bude brať strednodobý plán, ktorý musí zohľadniť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a reformy, čo je nový prvok v tomto systéme.

"Je to prvok, ktorý sme vyskúšali pri pláne obnovy a vidíme, že prináša dobré výsledky. Krajiny, ktoré budú vykonávať reformy, to pretavia do svojich strednodobých plánov a budú tak napĺňať kritériá na rozpočet," vysvetlil premiér.

Pri debatách o hospodárskom raste je podľa Hegera dôležité aplikovať pragmatizmus a odolávať populizmu. "Na domácej politickej scéne zaznieva veľa populistických výrokov a málo pragmatizmu," upozornil.

V rámci debát o potrebe inovácií, že firmy potrebujú súkromný kapitál na inovačné aktivity, premiér na samite informoval, že jeho vláda cez plán obnovy vyčlenila 600 miliónov eur na inovácie. Spresnil, že zdravý ekosystém inovácií nemôže fungovať bez kvalitného kapitálového trhu na úrovni EÚ.

"Toto dnes bola silná téma. Sme v skupine, kde je Nemecko, Francúzsko a ďalší veľkí hráči, s ktorými sa rozprávame o tom, ako Úniu kapitálových trhov dať do podoby, ktorá bude podporovať inovácie a konkurencieschopnosť európskeho a domáceho priemyslu a pracovné miesta," uviedol premiér.

Na samite sa vyslovil za dôraznejšie investície do ľudského kapitálu, aby členské krajiny mali pripravených občanov na vysokokvalitné pracovné miesta. Lídri hovorili s Lagardovou aj o turbulenciách na bankovom trhu EÚ. Heger upozornil, že ide o strategické debaty o opatreniach v horizonte niekoľkých rokov na zaistenie stability, odolnosti a rozvoja.

Dodal, že dnes sa ukazuje, že EÚ sa poučila z finančnej krízy po roku 2008 a prijala také opatrenia, že je odolná voči výkyvom na bankovej scéne. Odkázal, že Európania sa nemusia báť novej finančnej krízy a neschopnosti bánk vyplácať platby a úspory.

(tasr, min)