Preskočiť na obsah
Minúta  |  

S členstvom Slovenska v Európskej únii súhlasí väčšina Slovákov, ukazuje prieskum

S členstvom Slovenska v Európskej únii súhlasí takmer 70 percent Slovákov. Viac ako tretina pripúšťa, že by krajina v budúcnosti mohla alebo mala z EÚ vystúpiť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v piatok zverejnilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Výsledky prieskumu ukázali nárast negatívneho vnímania EÚ, ako aj rozšírenosti názorov, že by Slovensko dokázalo budúcnosti čeliť lepšie, ak by bolo mimo EÚ.

"Zároveň vidíme rastúcu polarizáciu EÚ podporných a EÚ odmietavých postojov. Nárast negatívneho sentimentu sa premieta aj do dôvery k EÚ a jej inštitúciám," skonštatovala eurokomisia. Podotkla, že v porovnaní so Slovenskom je medzi obyvateľmi EÚ vnímaná Únia pozitívnejšie.

Ako najzásadnejší problém vnímajú Slováci rastúce ceny, infláciu a náklady na život. Za jeden z dvoch hlavných problémov ho vybrali až dve tretiny obyvateľov. "Táto téma je vnímaná ako najväčší problém aj v EÚ27, avšak v porovnaní so Slovenskom ju menovalo menej Európanov," spresnila Komisia. Druhou oblasťou, ktorú Slováci vnímajú ako najproblematickejšiu, sú dodávky energií.

Prieskum tiež poukazuje na nízku dôveru obyvateľov voči kľúčovým ústavným inštitúciám, ako sú parlament a vláda SR. Podľa výsledkov im dôveruje len 14 percent Slovákov. Málo tiež dôverujú súdom, polícii či armáde.

(tasr, min)

Minúta  |  

Chyby patria k životu. Klus žiada vládu stiahnuť jeho kandidatúru do Európskeho dvora audítorov

Poslanec Národnej rady SR Martin Klus žiada vládu o stiahnutie jeho kandidatúry za člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Oznámil to na sociálnej sieti.

Urobil tak po tom, ako dočasne poverený premiér Eduard Heger avizoval, že ak tak neurobí, nomináciu stiahne vláda.

"Chyby patria k životu a aj zlá skúsenosť je skúsenosť," uviedol Klus v krátkom statuse. Zároveň sa ospravedlnil tým, ktorých sa jeho skúsenosť negatívne dotkla, a poďakoval tým, ktorí mu pri jej absolvovaní pomohli.

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu v stredu (22. marca) odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena EDA. Po vypočutí Klusa hlasovalo proti nemu 20 členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali. Prezidentka SR Zuzana Čaputová následne požiadala Hegera, aby vláda Klusovu nomináciu stiahla.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko chce na Ukrajine vytvoriť demilitarizované zóny, tvrdí Medvedev

Rusko chce okolo anektovaných oblastí Ukrajiny vytvoriť demilitarizované nárazníkové zóny, vyhlásil v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorého citovala agentúra Reuters.

Rusko vlani v septembri v rozpore s medzinárodným právom anektovalo štyri oblasti Ukrajiny, ktoré čiastočne okupuje ruská armáda. Kremeľ vyhlasuje, že sa týchto území nemieni vzdať, zatiaľ čo Ukrajina deklaruje, že ruskú okupáciu a anexiu ukrajinských oblastí nikdy neuzná, pripomína TASR.

Podľa Medvedeva bude okolo týchto anektovaných území Ukrajiny potrebné vytvoriť demilitarizované nárazníkové zóny. Ak by sa to nepodarilo, ruské vojská vraj budú musieť postúpiť ďalej dovnútra Ukrajiny, aby zaistili ochranu týchto "novopripojených" ruských území.

"Musíme dosiahnuť všetky stanovené ciele v záujme ochrany našich území, území Ruskej federácie," povedal Medvedev – podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie – v rozhovore pre ruské médiá, ktorý bol zverejnený na sociálnej sieti Telegram.

Podľa Medvedeva bude okolo týchto území nutné vytvoriť "nárazníkovú zónu, v ktorej nebude povolené používanie nijakých typov zbraní so stredným a krátkym dostrelom, teda 70 – 100 kilometrov". Tento demilitarizovaný koridor by podľa neho zároveň museli opustiť "všetci cudzinci v širokom zmysle slova".

Ak by sa takéto zóny v okolí anektovaných oblastí vytvoriť nepodarilo, ruské vojská by museli postúpiť ďalej do vnútrozemia Ukrajiny a obsadiť aj hlavné mesto Kyjev alebo dokonca až západoukrajinský Ľvov, varoval.

"Nič v tomto smere nemôžeme vylúčiť. Ak bude potrebné ísť do Kyjeva, tak potom budeme musieť ísť do Kyjeva. Ak bude treba dostať sa do Ľvova, budeme musieť ísť do Ľvova…," tvrdil Medvedev, ktorý bol v čase svojho prezidentského pôsobenia považovaný v kontexte ruského režimu za relatívne umierneného a liberálneho politika. Od začiatku vojny na Ukrajine však deklaruje radikálne provojnové a protizápadné postoje.

Rusko momentálne ovláda zhruba 17 – 18 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí na východe Ukrajiny a pozdĺž pobrežia Azovského mora a polostrova Krym, ktorý anektovalo už v roku 2014, píše Reuters.

(tasr, min)

Minúta  |  

Okresný súd Bratislava V bude rozhodovať o návrhu na vzatie advokáta Adama P. do väzby v nedeľu

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu (OS) Bratislava V bude rozhodovať o podanom návrhu na väzobné stíhanie advokáta Adama P. v nedeľu 26. marca. TASR to potvrdil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Adam P. čelí obvineniu z vraždy Daniela Tupého.

"OS Bratislava V potvrdzuje, že bol podaný návrh na vzatie do väzby obvineného A. P. Sudca pre prípravné konanie bude o podanom návrhu rozhodovať v nedeľu 26. marca od 11.00 h," priblížil hovorca.

Väzobný návrh podala prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry z dôvodov tzv. útekovej a kolúznej väzby. Polícia v piatok popoludní priblížila, že okrem Adama P. nie je v súvislosti s vraždou zadržaná žiadna ďalšia osoba.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Utrpel osem bodných rán. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov mal útok trvať asi minútu. Zranenia utrpeli šiesti ľudia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prokurátorka podala návrh na vzatie obvineného advokáta Adama P. do väzby

Dozorová prokurátorka Krajskej prokuratúry (KP) Bratislava podala návrh na vzatie advokáta Adama P. do väzby. Obvinený je z vraždy Daniela Tupého. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol prokurátor a hovorca KP Bratislava Juraj Chylo.

Návrh na vzatie obvineného do väzby podala prokurátorka sudcovi pre prípravné konanie z dôvodov tzv. útekovej a kolúznej väzby. Polícia v piatok popoludní priblížila, že okrem Adama P. nie je v súvislosti s vraždou zadržaná žiadna ďalšia osoba.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Utrpel osem bodných rán. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov mal útok trvať asi minútu. Zranenia utrpeli šiesti ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze obžalovali päť osôb, Richardovi H. za vraždu hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

(tasr, min)

Minúta  |  

Česko dá neziskovým organizáciám na pomoc Ukrajine 100 miliónov korún

Česko podporí ďalšie projekty mimovládnych organizácií na pomoc Ukrajine čiastkou 100 miliónov českých korún (približne 4,2 milióna eur). Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytlo ministerstvo zahraničných vecí (MZV) ČR zo svojich zdrojov pomoc v hodnote 420 miliónov korún (takmer 18 miliónov eur).

V piatok to na stretnutí so zástupcami českých neziskových organizácií uviedol minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Šéf českej diplomacie ocenil prácu organizácií a vyzdvihol, že niektoré na Ukrajine pomáhajú už od anexie Krymu v roku 2014. "Veľmi oceňujem rýchlosť, flexibilitu a komplexnosť zapojenia sa, vrátane veľkého úspechu verejných zbierok," povedal Lipavský.

Pripomenul, že rezort diplomacie v tomto roku plánuje podporiť ďalšie projekty. "Z Programu Ukrajina bude na dotácie českým mimovládnym organizáciám a vysokým školám alokovaných viac než 100 miliónov korún z celkových 280 miliónov, ktoré má MZV k dispozícii, teda približne 40 percent," uviedol minister. Najpodstatnejšou časťou sú podľa neho humanitárne dotácie vo výške 90 miliónov korún.

"Na spoluprácu českých a ukrajinských vysokých škôl sme vyčlenili ďalších šesť miliónov korún… a viac než desať miliónov korún poskytneme na navýšenie aktuálnych projektov transformačnej spolupráce," spresnil minister.

Vládny splnomocnenec pre obnovu Ukrajiny Tomáš Kopečný vyzdvihol, že české organizácie sú na mieste neustále prítomné. "Ukrajina si je českej pomoci vedomá a práve prepojenie aktivít mimovládneho sektora so strategickými záujmami štátu je pre nás veľmi dôležité," dodal Kopečný.

Česi prispievajú okrem iných aj na verejné zbierky iniciatívy Darček pre Putina. V rámci nich sa už zložili napríklad na tank T-72 Avenger alebo na systém protivzdušnej obrany.

Aktuálne sa zbierajú na mobilný raketomet RM-70 a 365 rakiet v hodnote 50 miliónov korún. Vybralo sa už viac než 32 miliónov korún. Spoluautor projektu Martin Ondráček vo štvrtok potvrdil, že stroj na bojisko pošlú o niekoľko týždňov.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.