Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čísla hovoria jasnou rečou, samosprávy majú viac peňazí, ako sa čakalo, vyhlásil premiér Heger

Štát kompenzoval 90 percent prostriedkov, ktoré zaťažili rozpočty samospráv v dôsledku minuloročných legislatívnych opatrení. Mestá, obce i kraje môžu tiež rátať s vyššími podielovými daňami.

Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger to uviedol v reakcii na štvrtkové (23. 3.) vyjadrenia bratislavského primátora Matúša Valla, odôvodňujúceho zvyšovanie miestnych poplatkov ako dôsledok rozhodnutí centrálnej moci, ktoré zredukovali samosprávne zdroje.

"Čísla hovoria jasnou rečou, rozhodnutia vlády v minulom roku zasiahli do rozpočtov samospráv sumou 585 miliónov eur, avšak opatrenia, ktoré sme urobili v závere roka, predstavovali kompenzácie vo výške 525 miliónov eur," uviedol Heger.

Upozornil tiež, že aktuálna daňová prognóza ráta s vyšším výnosom z daní z príjmov fyzických osôb o 168 miliónov eur. "Takže, ak sa vyjadríme v číslach, samosprávy majú ešte viac peňazí, ako sa čakalo," poznamenal dočasne poverený premiér.

Viac k téme hovoriť nechcel, odvolal sa na snahu udržať dobré a korektné vzťahy medzi štátnou správou a samosprávou. "Preto sa zdržím ďalšieho komentára," povedal smerom k Vallovým vyjadreniam.

Šéf bratislavskej samosprávy vo štvrtok oznámil, že hlavné mesto zdvihne ceny viacerých poplatkov. O 64 percent sa má zvýšiť daň z ubytovania, v priemere o 25 percent stúpnu úhrady v zariadeniach pre seniorov, školné v základných umeleckých školách či poplatky mestského pohrebníctva Marianum, vyššie bude i vstupné na športoviská a do mestských kultúrnych inštitúcií.

Vallo zvýšenie zdôvodnil dosahmi prijatej legislatívy i inflácie na rozpočet mesta. "Rozhodnutia vlády, ktorými vybrali z rozpočtov samospráv obrovské zdroje, inú možnosť obciam a mestám nenechávajú," povedal. Dodal, že zvýšenie poplatkov sprevádza i šetriaci režim, ktorý zredukuje investície do zveľaďovania mesta.

(tasr, min)

Minúta  |  

S členstvom Slovenska v Európskej únii súhlasí väčšina Slovákov, ukazuje prieskum

S členstvom Slovenska v Európskej únii súhlasí takmer 70 percent Slovákov. Viac ako tretina pripúšťa, že by krajina v budúcnosti mohla alebo mala z EÚ vystúpiť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v piatok zverejnilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Výsledky prieskumu ukázali nárast negatívneho vnímania EÚ, ako aj rozšírenosti názorov, že by Slovensko dokázalo budúcnosti čeliť lepšie, ak by bolo mimo EÚ.

"Zároveň vidíme rastúcu polarizáciu EÚ podporných a EÚ odmietavých postojov. Nárast negatívneho sentimentu sa premieta aj do dôvery k EÚ a jej inštitúciám," skonštatovala eurokomisia. Podotkla, že v porovnaní so Slovenskom je medzi obyvateľmi EÚ vnímaná Únia pozitívnejšie.

Ako najzásadnejší problém vnímajú Slováci rastúce ceny, infláciu a náklady na život. Za jeden z dvoch hlavných problémov ho vybrali až dve tretiny obyvateľov. "Táto téma je vnímaná ako najväčší problém aj v EÚ27, avšak v porovnaní so Slovenskom ju menovalo menej Európanov," spresnila Komisia. Druhou oblasťou, ktorú Slováci vnímajú ako najproblematickejšiu, sú dodávky energií.

Prieskum tiež poukazuje na nízku dôveru obyvateľov voči kľúčovým ústavným inštitúciám, ako sú parlament a vláda SR. Podľa výsledkov im dôveruje len 14 percent Slovákov. Málo tiež dôverujú súdom, polícii či armáde.

(tasr, min)

Minúta  |  

Chyby patria k životu. Klus žiada vládu stiahnuť jeho kandidatúru do Európskeho dvora audítorov

Poslanec Národnej rady SR Martin Klus žiada vládu o stiahnutie jeho kandidatúry za člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Oznámil to na sociálnej sieti.

Urobil tak po tom, ako dočasne poverený premiér Eduard Heger avizoval, že ak tak neurobí, nomináciu stiahne vláda.

"Chyby patria k životu a aj zlá skúsenosť je skúsenosť," uviedol Klus v krátkom statuse. Zároveň sa ospravedlnil tým, ktorých sa jeho skúsenosť negatívne dotkla, a poďakoval tým, ktorí mu pri jej absolvovaní pomohli.

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu v stredu (22. marca) odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena EDA. Po vypočutí Klusa hlasovalo proti nemu 20 členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali. Prezidentka SR Zuzana Čaputová následne požiadala Hegera, aby vláda Klusovu nomináciu stiahla.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko chce na Ukrajine vytvoriť demilitarizované zóny, tvrdí Medvedev

Rusko chce okolo anektovaných oblastí Ukrajiny vytvoriť demilitarizované nárazníkové zóny, vyhlásil v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorého citovala agentúra Reuters.

Rusko vlani v septembri v rozpore s medzinárodným právom anektovalo štyri oblasti Ukrajiny, ktoré čiastočne okupuje ruská armáda. Kremeľ vyhlasuje, že sa týchto území nemieni vzdať, zatiaľ čo Ukrajina deklaruje, že ruskú okupáciu a anexiu ukrajinských oblastí nikdy neuzná, pripomína TASR.

Podľa Medvedeva bude okolo týchto anektovaných území Ukrajiny potrebné vytvoriť demilitarizované nárazníkové zóny. Ak by sa to nepodarilo, ruské vojská vraj budú musieť postúpiť ďalej dovnútra Ukrajiny, aby zaistili ochranu týchto "novopripojených" ruských území.

"Musíme dosiahnuť všetky stanovené ciele v záujme ochrany našich území, území Ruskej federácie," povedal Medvedev – podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie – v rozhovore pre ruské médiá, ktorý bol zverejnený na sociálnej sieti Telegram.

Podľa Medvedeva bude okolo týchto území nutné vytvoriť "nárazníkovú zónu, v ktorej nebude povolené používanie nijakých typov zbraní so stredným a krátkym dostrelom, teda 70 – 100 kilometrov". Tento demilitarizovaný koridor by podľa neho zároveň museli opustiť "všetci cudzinci v širokom zmysle slova".

Ak by sa takéto zóny v okolí anektovaných oblastí vytvoriť nepodarilo, ruské vojská by museli postúpiť ďalej do vnútrozemia Ukrajiny a obsadiť aj hlavné mesto Kyjev alebo dokonca až západoukrajinský Ľvov, varoval.

"Nič v tomto smere nemôžeme vylúčiť. Ak bude potrebné ísť do Kyjeva, tak potom budeme musieť ísť do Kyjeva. Ak bude treba dostať sa do Ľvova, budeme musieť ísť do Ľvova…," tvrdil Medvedev, ktorý bol v čase svojho prezidentského pôsobenia považovaný v kontexte ruského režimu za relatívne umierneného a liberálneho politika. Od začiatku vojny na Ukrajine však deklaruje radikálne provojnové a protizápadné postoje.

Rusko momentálne ovláda zhruba 17 – 18 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí na východe Ukrajiny a pozdĺž pobrežia Azovského mora a polostrova Krym, ktorý anektovalo už v roku 2014, píše Reuters.

(tasr, min)

Minúta  |  

Okresný súd Bratislava V bude rozhodovať o návrhu na vzatie advokáta Adama P. do väzby v nedeľu

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu (OS) Bratislava V bude rozhodovať o podanom návrhu na väzobné stíhanie advokáta Adama P. v nedeľu 26. marca. TASR to potvrdil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Adam P. čelí obvineniu z vraždy Daniela Tupého.

"OS Bratislava V potvrdzuje, že bol podaný návrh na vzatie do väzby obvineného A. P. Sudca pre prípravné konanie bude o podanom návrhu rozhodovať v nedeľu 26. marca od 11.00 h," priblížil hovorca.

Väzobný návrh podala prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry z dôvodov tzv. útekovej a kolúznej väzby. Polícia v piatok popoludní priblížila, že okrem Adama P. nie je v súvislosti s vraždou zadržaná žiadna ďalšia osoba.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Utrpel osem bodných rán. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov mal útok trvať asi minútu. Zranenia utrpeli šiesti ľudia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prokurátorka podala návrh na vzatie obvineného advokáta Adama P. do väzby

Dozorová prokurátorka Krajskej prokuratúry (KP) Bratislava podala návrh na vzatie advokáta Adama P. do väzby. Obvinený je z vraždy Daniela Tupého. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol prokurátor a hovorca KP Bratislava Juraj Chylo.

Návrh na vzatie obvineného do väzby podala prokurátorka sudcovi pre prípravné konanie z dôvodov tzv. útekovej a kolúznej väzby. Polícia v piatok popoludní priblížila, že okrem Adama P. nie je v súvislosti s vraždou zadržaná žiadna ďalšia osoba.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Utrpel osem bodných rán. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov mal útok trvať asi minútu. Zranenia utrpeli šiesti ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze obžalovali päť osôb, Richardovi H. za vraždu hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.