Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden je v Kanade, s Trudeauom sa dohodli na znížení nelegálnej migrácie

Americký prezident Joe Biden v prejave v kanadskom parlamente v piatok predstavil víziu americko-kanadskej hospodárskej spolupráce a oznámil uzatvorenie dohody o znížení nelegálnej migrácie. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Podľa AFP si Biden vyslúžil od kanadských poslancov potlesk v stoji, keď vyzdvihoval jednotu Severnej Ameriky. Prejav s podobnými vyjadreniami predtým predniesol kanadský premiér Justin Trudeau.

"Američania a Kanaďania sú dva národy, dve krajiny, ale podľa mňa majú spoločné srdce," vyhlásil Biden a opäť sa mu dostalo ovácií, keď dodal, že Kanada "bude môcť vždy rátať so Spojenými štátmi".

Prisľúbil zároveň, že USA a Kanada budú spolupracovať na tom, aby odradili nelegálnych migrantov od prekračovania spoločnej hranice. Nezaregistrovaní azylanti prechádzajúci z USA do Kanady budú vracaní naspäť. Kanada zároveň rozšíri možnosti legálneho prekročenia hranice.

Plán zníženia migrácie už kritizovali aktivisti bojujúci za práva migrantov. Biden však zdôraznil, že "vítanie utečencov a azylantov je súčasťou toho, kým Kanaďania a Američania sú".

Na rokovaní, ktoré predchádzalo vystúpeniu oboch predstaviteľov v kanadskom parlamente, sa Trudeau a Biden dohodli na modernizácii spoločnej protivzdušnej obrany, pričom Kanada prisľúbila vyčleniť niekoľko miliárd dolárov na vylepšenie radarovej infraštruktúry a vojenského letectva.

Opätovne tiež potvrdili podporu Ukrajine čeliacej ruskej vojenskej agresii a uznali "vážnu dlhodobú výzvu pre medzinárodný poriadok, ktorý predstavuje Čínska ľudová republika", i keď sú s ňou obe krajiny ochotné spolupracovať na záležitostiach spoločného záujmu, ako napríklad klimatická zmena.

(tasr, min)

Minúta  |  

Lesný požiar v Španielsku zničil už tritisíc hektárov lesa

Prvému lesnému požiaru tejto sezóny v Španielsku padlo za obeť už viac ako tritisíc hektárov lesa. Evakuovať museli asi 1 500 ľudí, informovali v piatok úrady autonómneho spoločenstva Valencia.

Španielsky premiér Pedro Sánchez na tlačovej konferencii v Bruseli uviedol, že tieto požiare sú "ďalším dôkazom klimatickej núdze, ktorú ľudstvo prežíva a ktorá postihuje a pustoší najmä krajiny, ako je tá naša", uviedla agentúra Reuters.

Podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch v Španielsku vlani 493 požiarov zničilo rekordných 307-tisíc hektárov pôdy.

Do hasenia požiaru pri obci Villanueva de Viver bolo v noci na piatok a v piatok nasadených viac ako 500 hasičov podporovaných 18 lietadlami a vrtuľníkmi. Predstaviteľka regionálnej samosprávy Gabriela Bravová uviedla, že záchranné služby evakuovali osem obcí. V oblasti podľa nej fúka silný vietor a prevládajú prakticky letné teploty, čo by mohlo ohniská horenia znovu aktivovať.

V správe Európskej komisie (EK) z marca sa konštatuje nedostatok zrážok a vyššie teploty počas zimy, ako je obvyklé – preto boli pre južné Španielsko, Francúzsko, Írsko, Britániu, severné Taliansko, Grécko a niektoré časti východnej Európy vydané varovania pred suchom.

EK varovala, že nedostatočné zásoby vody môžu ovplyvniť strategické odvetvia vrátane poľnohospodárstva a výroby elektrickej energie.

Napríklad produkcia olivového oleja v Európskej únii v rokoch 2022 – 23 klesne podľa oficiálnych odhadov o polovicu v porovnaní s predchádzajúcou sezónou, a to najmä v dôsledku poklesu produkcie v Španielsku spôsobeného suchom. Sucho zasiahlo aj produkciu v poľnohospodárstve v Portugalsku a Taliansku.

(tasr, min)

Minúta  |  

Snemovňa reprezentantov USA schválila zákon umožňujúci rodičom kontrolovať učivo v škole

Americká Snemovňa reprezentantov v piatok schválila kontroverzný návrh zákona, ktorého cieľom je poskytnúť rodičom väčší dohľad nad školami. TASR informuje na základe správy agentúry AFP a stanice CNN. Ako píše CNN, neočakáva sa, že tento návrh prejde v Senáte, kde majú demokrati väčšinu.

Demokrati ho kritizovali s tým, že podľa nich ide o pokus o vnášanie politickej agendy do školských tried. Návrh dostal podporu 213 kongresmanov, proti ich bolo 208 – okrem demokratov aj piati republikáni.

Na základe tohto zákona by mali štátne školy mať povinnosť zverejňovať svoje učebné osnovy a poskytovať rodičom žiakov zoznam kníh a študijných materiálov nachádzajúcich sa v školských knižniciach.

Nová legislatíva vyžaduje od škôl transparentnosť, aj čo sa týka násilných incidentov v školách. Školy budú musieť od rodičov dostať súhlas predtým, než v školských dokumentoch "zmenia rodové označenia maloletých, ich osobné zámeno či preferované meno" alebo dovolia dieťaťu používať inú šatňu či toaletu, ktoré sú rozdelené na základe pohlavia detí.

CNN pripomína, že otázka rodičovských právomocí v oblasti vzdelávania ich detí sa stala dôležitou témou republikánov počas pandémie covidu, keď dochádzalo k zatváraniu škôl a boli zavedené povinné rúška či vakcinácia. Podľa republikánov sú debaty na školách o rase, rodových otázkach či sexualite pre deti nevhodné.

V niektorých štátoch USA, ako napríklad v Texase, na Floride či v Iowe, je v súčasnosti na diskusie o určitých témach so študentmi potrebný súhlas rodičov. Iné štáty, ako napríklad Georgia, poverili zástupcov rodičov, aby preverovali obsah kníh, s ktorými sa ich deti môžu v škole dostať do kontaktu, pričom sa zameriavajú hlavne na kontrolu tém, akými sú sexualita či rasa.

Podľa mimovládnej organizácie PEN America bolo v školskom roku 2021 – 2022 v amerických školách a v knižniciach zakázaných 1648 kníh.

(tasr, min)

Minúta  |  

Líder bosnianskych Srbov Dodik chce zakázať prístup LGBTQ skupín do škôl

Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik chce zakázať prístup LGBTQ organizácií do škôl a na univerzity.

"Republika srbská schváli v nasledujúcich mesiacoch zákon, ktorý zakáže členom LGBT organizácií prístup do vzdelávacích inštitúcií," povedal Dodik vo štvrtok večer pre lokálnu stanicu. Konkrétne pôjde o škôlky, školy a univerzity, kde tieto skupiny nebudú môcť pôsobiť, vstupovať či šíriť propagandu.

Aktivisti v pondelok obvinili Dodika z vyprovokovania nenávistného útoku, ku ktorému došlo po tom, čo polícia v Banja Luke, hlavnom meste Republiky srbskej, zakázala premietanie dokumentárneho filmu o miestnej LGBTQ komunite.

Zákaz bol vydaný po nátlaku rôznych konzervatívnych združení a miestnych klubov futbalových fanúšikov. Na aktivistov neďaleko miesta konania zrušeného podujatia zaútočili maskovaní muži, ktorí troch ľudí zranili. Podľa aktivistov sa tento incident odohral priamo pred očami policajtov, ktorí predtým ľuďom povedali, že nevedia zaistiť ich bezpečnosť.

Dodik sa proti tejto akcii LGBTQ aktivistov verejne vymedzil a uviedol, že očakáva, že polícia ju zakáže. Gejov obvinil z "obťažovania iných" osôb.

Od skončenia krvavej občianskej vojny v Bosne v roku 1995, ktorá si vyžiadala najmenej 100-tisíc mŕtvych, je krajina rozdelená na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú. V Bosne sa prvý pochod gej pride konal v roku 2019 v hlavnom meste Sarajevo. V krajine je však homofóbia naďalej hlboko zakorenená.

Minúta  |  

Rada Európy kritizovala zásahy francúzskej polície voči účastníkom protestov

Rada Európy (RE) v piatok kritizovala francúzsku políciu za "používanie neprimeranej sily" pri potláčaní protestov proti dôchodkovej reforme. Urobila tak po tom, ako boli počas štvrtkovej vlny protestov zadržané stovky ľudí a bolo zaznamenaných mnoho prejavov vandalizmu.

Komisárka RE pre ľudské práva Dunja Mijatovičová pripustila, že počas demonštrácií vo Francúzsku došlo aj násilným incidentom, ktorých terčom sa stali príslušníci bezpečnostných síl.

"Ale sporadické násilné skutky zo strany niektorých protestujúcich alebo iné odsúdeniahodné činy spáchané počas protestov nemôžu ospravedlniť nadmerné používanie sily zo strany príslušníkov štátnych zložiek," uviedla komisárka.

Napriek spomínaným násilným činom nemožno podľa nej uprieť Francúzom právo na pokojné protesty.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin v piatok oznámil, že počas štvrtkových celoštátnych protestov proti dôchodkovej reforme 457 ľudí zadržali, 441 príslušníkov bezpečnostných zložiek utrpelo zranenia a bolo založených vyše 900 požiarov.

Pôvodne pokojné demonštrácie, na ktorých sa po celom Francúzsku zišlo viac než milión ľudí, prerástli na niektorých miestach, najmä v Paríži, do násilností. Vo francúzskej metropole sa do protestov zapojili aj anarchisti, ktorí rozbíjali výklady obchodov, demolovali pouličný mobiliár a vyrabovali reštauráciu rýchleho občerstvenia. V Bordeaux na juhozápade Francúzska zapálili demonštranti vchod tamojšej radnice.

Francúzska vláda napriek silnému odporu verejnosti odmieta výzvy protestujúcich na stiahnutie spornej dôchodkovej reformy, ktorá bola minulý týždeň schválená bez hlasovania v dolnej komore parlamentu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron trvá na tom, že dôchodková reforma, ktorá zvyšuje vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, je nevyhnutná a musí byť implementovaná ešte do konca roka. Podľa vlastných slov je pripravený akceptovať aj fakt, že pre túto reformu príde aj o svoju popularitu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Navaľnyj je opäť v trestnej cele. Tentoraz sa vraj nesprávne predstavil

Väznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj je opäť v trestnej cele. Je to v poradí už jeho dvanásty takýto trest za uplynulých osem mesiacov. Tentoraz v trestnej cele zostane 15 dní za to, že sa "nesprávne predstavil". Správa o tom sa objavila na Navaľného konte na Twitteri, uviedla v piatok televízna stanica Sky News.

V príspevku napísanom v Navaľného mene sa píše, že jeho "luxusný" a takmer dvojmesačný pobyt v cele "pre dobrých" — s kávou a povolenými dvoma knihami — sa končí, pretože ho opäť preložili "na koniec (väzenskej) chodby", do cely pre "zlých", kde odsúdený namiesto kávy dostáva len vriacu vodu a môže mať iba jednu knihu.

Ďalej sa v ňom špekuluje, že väzenské orgány zrejme nedokázali preniesť cez srdce, že dokumentárny film o jeho živote po otrave nervovoparalytickou látkou, rehabilitácii v Nemecku a návrate do Ruska v januári 2021 získal nedávno prestížnu filmovú cenu Oscar.

"Rozhodli sa, že dve knihy v cele a Oscar — to je príliš veľa," konštatoval Navaľnyj na margo svojho ďalšieho disciplinárneho trestu. Navaľnyj bol v marci 2022 odsúdený na deväť rokov väzenia po tom, ako ho uznali za vinného z podvodu a pohŕdania súdom.

Na podporu Navaľného bola v uplynulých týždňoch vo viacerých mestách Európy vystavená takmer verná kópia cely, do ktorej ho umiestňujú, keď mu väzenské úrady udelia disciplinárny trest.
Autorom tohto projektu je Navaľného brat Oleg, ktorý strávil vo väzení 3,5 roka po odsúdení v kauze Yves Rocher.

Alexej Navaľnyj ako spoluobvinený v tomto prípade vtedy dostal podmienečný trest. Olega počas výkonu trestu poslali do trestnej cely najmenej sedemkrát. Prezentácia väzenskej cely je súčasťou medzinárodnej politickej kampane Slobodu pre Navaľného. Jedna z nich je momentálne v Paríži.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.