Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brazílsky exprezident Bolsonaro sa vráti do vlasti 30. marca

Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ktorý sa od decembra zdržiava v Spojených štátoch, sa do vlasti vráti 30. marca. V piatok to na sociálnych sieťach oznámila jeho Liberálna strana (PL) a tlačové oddelenie, informuje agentúra AFP.

"Budem pokračovať v normálnom živote, bude pracovať pre PL, cestovať po Brazílii a zapájať sa do politiky," povedal Bolsonaro vo štvrtkovom rozhovore pre stanicu RecordTV.

Bolsonarov zástupca v piatok odovzdal štátnej banke diamantové šperky, ktoré exprezident dostal počas svojho funkčného obdobia od vlády Saudskej Arábie. Bolsonaro čelí obvineniam, že tieto šperky sa pokúsil priviezť do Brazílie nelegálne bez zaplatenia daní.

Škandál vypukol po tom, čo noviny Estado de Sao Paulo informovali, že colníci zadržali poradcu vtedajšieho Bolsonarovho ministra pre bane a energetiku, ktorý sa po oficiálnej ceste do Saudskej Arábie v októbri 2021 pokúšal dostať do Brazílie s ruksakom obsahujúcim diamantové šperky od švajčiarskej spoločnosti Chopard. Neskôr vyšlo najavo, že Bolsonaro si ponechal druhú súpravu šperkov od totožnej spoločnosti, ktoré sa do Brazílie dostali po tej istej štátnej návšteve.

Cestujúci, ktorí do Brazílie vstúpia s cennosťami za viac ako 1000 dolárov, majú povinnosť zaplatiť vysoké dane. Podľa správ médií má prvá súprava týchto šperkov hodnotu 3,2 milióna dolárov a druhá 75.000 dolárov.

Okrem šperkov boli vrátené aj strelné zbrane, ktoré Bolsonaro dostal ako dar od predstaviteľov Spojených arabských emirátov, uvádza agentúra AP s odvolaním sa na políciu. Bolsonaro dostal v stredu od federálneho dozorného úradu päť dní na to, aby tieto cenné predmety odovzdal.

Pravicovo orientovaného Bolsonara vystriedal vo funkcii prezidenta ľavičiar Luiz Inácio Lula da Silva. Bolsonaro odcestoval do USA 30. decembra, len dva dni pred Lulovou inauguráciou.

(tasr, red)

Minúta  |  

Severské krajiny plánujú spoločnú protivzdušnú obranu proti hrozbe Ruska

Švédsko, Nórsko, Fínsko a Dánsko podpísali dohodu o zámere vytvoriť spoločné vojenské letectvo. Severské krajiny chcú spoločne prevádzkovať 250 bojových lietadiel, ako aj protivzdušné obranné a spravodajské systémy, informovala v piatok agentúra Bloomberg.

Táto dohoda bola ešte 16. marca podpísaná na vojenskej základni Ramstein v Nemecku. Na jej slávnostnom podpise sa zúčastnil veliteľ vzdušných síl NATO generál James Hecker, spresnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

"Konečným cieľom je, aby sme boli schopní bez problémov operovať spoločne ako jedna sila prostredníctvom vypracovania severskej koncepcie spoločných vzdušných operácií na základe už známej metodiky NATO," uviedli dánske vzdušné sily.

Spolupráca bude zahŕňať integrované velenie a riadenie, operačné plánovanie a vykonávanie, flexibilné nasadenie síl, spoločný dohľad nad vzdušným priestorom a výcvik.

Veliteľ dánskych vzdušných síl generálmajor Jan Dam pre agentúru Reuters povedal, že toto rozhodnutie bolo prijaté na pozadí vojny rozpútanou Ruskom na Ukrajine. Severské krajiny budú spolupracovať okrem iného aj v boji proti možnej ruskej hrozbe.

"Naša spoločná (letecká) flotila sa dá porovnať s letectvom veľkej európskej krajiny," podotkol Dam.
Nórsko má 57 stíhačiek F-16 a 37 stíhačiek F-35, pričom ďalších 15 stíhačiek má objednaných. Fínsko má 62 stíhačiek F/A-18 Hornet a 64 F-35 na objednávku, zatiaľ čo Dánsko má 58 stíhačiek F-16 a 27 F-35 na objednávku. Švédsko má viac ako 90 stíhačiek Gripens.

Nateraz nie je jasné, koľko z týchto lietadiel je v prevádzke, doplnila agentúra Reuters.

Tieto štyri severské krajiny spájajú tesné politické, ekonomické a kultúrne väzby.

Z vojensko-politického hľadiska však majú rôzne statusy: Dánsko je členom NATO od roku 1949 a je jednou zo zakladajúcich krajín aliancie; Fínsko a Švédsko boli predtým neutrálne, ale po začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu oba tieto štáty požiadali o vstup do NATO. Nórsko je tiež členom NATO, ale na rozdiel od iných severných krajín nie je členom Európskej únie, hoci s ňou spolupracuje.

(tasr)

Minúta  |  

Biden je v Kanade, s Trudeauom sa dohodli na znížení nelegálnej migrácie

Americký prezident Joe Biden v prejave v kanadskom parlamente v piatok predstavil víziu americko-kanadskej hospodárskej spolupráce a oznámil uzatvorenie dohody o znížení nelegálnej migrácie. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Podľa AFP si Biden vyslúžil od kanadských poslancov potlesk v stoji, keď vyzdvihoval jednotu Severnej Ameriky. Prejav s podobnými vyjadreniami predtým predniesol kanadský premiér Justin Trudeau.

"Američania a Kanaďania sú dva národy, dve krajiny, ale podľa mňa majú spoločné srdce," vyhlásil Biden a opäť sa mu dostalo ovácií, keď dodal, že Kanada "bude môcť vždy rátať so Spojenými štátmi".

Prisľúbil zároveň, že USA a Kanada budú spolupracovať na tom, aby odradili nelegálnych migrantov od prekračovania spoločnej hranice. Nezaregistrovaní azylanti prechádzajúci z USA do Kanady budú vracaní naspäť. Kanada zároveň rozšíri možnosti legálneho prekročenia hranice.

Plán zníženia migrácie už kritizovali aktivisti bojujúci za práva migrantov. Biden však zdôraznil, že "vítanie utečencov a azylantov je súčasťou toho, kým Kanaďania a Američania sú".

Na rokovaní, ktoré predchádzalo vystúpeniu oboch predstaviteľov v kanadskom parlamente, sa Trudeau a Biden dohodli na modernizácii spoločnej protivzdušnej obrany, pričom Kanada prisľúbila vyčleniť niekoľko miliárd dolárov na vylepšenie radarovej infraštruktúry a vojenského letectva.

Opätovne tiež potvrdili podporu Ukrajine čeliacej ruskej vojenskej agresii a uznali "vážnu dlhodobú výzvu pre medzinárodný poriadok, ktorý predstavuje Čínska ľudová republika", i keď sú s ňou obe krajiny ochotné spolupracovať na záležitostiach spoločného záujmu, ako napríklad klimatická zmena.

(tasr, min)

Minúta  |  

Lesný požiar v Španielsku zničil už tritisíc hektárov lesa

Prvému lesnému požiaru tejto sezóny v Španielsku padlo za obeť už viac ako tritisíc hektárov lesa. Evakuovať museli asi 1 500 ľudí, informovali v piatok úrady autonómneho spoločenstva Valencia.

Španielsky premiér Pedro Sánchez na tlačovej konferencii v Bruseli uviedol, že tieto požiare sú "ďalším dôkazom klimatickej núdze, ktorú ľudstvo prežíva a ktorá postihuje a pustoší najmä krajiny, ako je tá naša", uviedla agentúra Reuters.

Podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch v Španielsku vlani 493 požiarov zničilo rekordných 307-tisíc hektárov pôdy.

Do hasenia požiaru pri obci Villanueva de Viver bolo v noci na piatok a v piatok nasadených viac ako 500 hasičov podporovaných 18 lietadlami a vrtuľníkmi. Predstaviteľka regionálnej samosprávy Gabriela Bravová uviedla, že záchranné služby evakuovali osem obcí. V oblasti podľa nej fúka silný vietor a prevládajú prakticky letné teploty, čo by mohlo ohniská horenia znovu aktivovať.

V správe Európskej komisie (EK) z marca sa konštatuje nedostatok zrážok a vyššie teploty počas zimy, ako je obvyklé – preto boli pre južné Španielsko, Francúzsko, Írsko, Britániu, severné Taliansko, Grécko a niektoré časti východnej Európy vydané varovania pred suchom.

EK varovala, že nedostatočné zásoby vody môžu ovplyvniť strategické odvetvia vrátane poľnohospodárstva a výroby elektrickej energie.

Napríklad produkcia olivového oleja v Európskej únii v rokoch 2022 – 23 klesne podľa oficiálnych odhadov o polovicu v porovnaní s predchádzajúcou sezónou, a to najmä v dôsledku poklesu produkcie v Španielsku spôsobeného suchom. Sucho zasiahlo aj produkciu v poľnohospodárstve v Portugalsku a Taliansku.

(tasr, min)

Minúta  |  

Snemovňa reprezentantov USA schválila zákon umožňujúci rodičom kontrolovať učivo v škole

Americká Snemovňa reprezentantov v piatok schválila kontroverzný návrh zákona, ktorého cieľom je poskytnúť rodičom väčší dohľad nad školami. TASR informuje na základe správy agentúry AFP a stanice CNN. Ako píše CNN, neočakáva sa, že tento návrh prejde v Senáte, kde majú demokrati väčšinu.

Demokrati ho kritizovali s tým, že podľa nich ide o pokus o vnášanie politickej agendy do školských tried. Návrh dostal podporu 213 kongresmanov, proti ich bolo 208 – okrem demokratov aj piati republikáni.

Na základe tohto zákona by mali štátne školy mať povinnosť zverejňovať svoje učebné osnovy a poskytovať rodičom žiakov zoznam kníh a študijných materiálov nachádzajúcich sa v školských knižniciach.

Nová legislatíva vyžaduje od škôl transparentnosť, aj čo sa týka násilných incidentov v školách. Školy budú musieť od rodičov dostať súhlas predtým, než v školských dokumentoch "zmenia rodové označenia maloletých, ich osobné zámeno či preferované meno" alebo dovolia dieťaťu používať inú šatňu či toaletu, ktoré sú rozdelené na základe pohlavia detí.

CNN pripomína, že otázka rodičovských právomocí v oblasti vzdelávania ich detí sa stala dôležitou témou republikánov počas pandémie covidu, keď dochádzalo k zatváraniu škôl a boli zavedené povinné rúška či vakcinácia. Podľa republikánov sú debaty na školách o rase, rodových otázkach či sexualite pre deti nevhodné.

V niektorých štátoch USA, ako napríklad v Texase, na Floride či v Iowe, je v súčasnosti na diskusie o určitých témach so študentmi potrebný súhlas rodičov. Iné štáty, ako napríklad Georgia, poverili zástupcov rodičov, aby preverovali obsah kníh, s ktorými sa ich deti môžu v škole dostať do kontaktu, pričom sa zameriavajú hlavne na kontrolu tém, akými sú sexualita či rasa.

Podľa mimovládnej organizácie PEN America bolo v školskom roku 2021 – 2022 v amerických školách a v knižniciach zakázaných 1648 kníh.

(tasr, min)

Minúta  |  

Líder bosnianskych Srbov Dodik chce zakázať prístup LGBTQ skupín do škôl

Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik chce zakázať prístup LGBTQ organizácií do škôl a na univerzity.

"Republika srbská schváli v nasledujúcich mesiacoch zákon, ktorý zakáže členom LGBT organizácií prístup do vzdelávacích inštitúcií," povedal Dodik vo štvrtok večer pre lokálnu stanicu. Konkrétne pôjde o škôlky, školy a univerzity, kde tieto skupiny nebudú môcť pôsobiť, vstupovať či šíriť propagandu.

Aktivisti v pondelok obvinili Dodika z vyprovokovania nenávistného útoku, ku ktorému došlo po tom, čo polícia v Banja Luke, hlavnom meste Republiky srbskej, zakázala premietanie dokumentárneho filmu o miestnej LGBTQ komunite.

Zákaz bol vydaný po nátlaku rôznych konzervatívnych združení a miestnych klubov futbalových fanúšikov. Na aktivistov neďaleko miesta konania zrušeného podujatia zaútočili maskovaní muži, ktorí troch ľudí zranili. Podľa aktivistov sa tento incident odohral priamo pred očami policajtov, ktorí predtým ľuďom povedali, že nevedia zaistiť ich bezpečnosť.

Dodik sa proti tejto akcii LGBTQ aktivistov verejne vymedzil a uviedol, že očakáva, že polícia ju zakáže. Gejov obvinil z "obťažovania iných" osôb.

Od skončenia krvavej občianskej vojny v Bosne v roku 1995, ktorá si vyžiadala najmenej 100-tisíc mŕtvych, je krajina rozdelená na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú. V Bosne sa prvý pochod gej pride konal v roku 2019 v hlavnom meste Sarajevo. V krajine je však homofóbia naďalej hlboko zakorenená.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.