Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prokurátor Bragg vyšetrujúci Trumpa dostal list s bielym práškom

Americké úrady vyšetrujú obálku s bielym práškom a vyhrážkou smrťou zaslanú manhattanskému prokurátorovi Alvinovi Braggovi. Ten v súčasnosti vyšetruje amerického prezidenta Donalda Trumpa. TASR správu prevzala v sobotu z webovej stránky stanice NBC News, ktorá sa odvoláva na úrady.

 V obálke bol text ,,Alvin: Chystám sa ťa zabiť!" a 13 výkričníkov, uviedli zdroje pre NBC News. Takisto v nej bolo menšie množstvo bieleho prášku. Prípad vyšetrujú americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a polícia v meste New York (NYPD).

Prokurátorova kancelária uviedla, že list bol okamžite odovzdaný úradom. Tie však nenašli žiadny škodlivý obsah.

Manhattanská prokuratúra v posledných týždňoch zaznamenala stovky hrozieb a niekoľko desiatok z nich bolo vyhodnotených za priame vážne ohrozenie Bragga, píše NBC News.

Bragg exprezidenta Trumpa vyšetruje pre úplatok pornoherečke Stormy Danielsovej, aby mlčala o pomere s Trumpom. Súdna porota bude posudzovať dôkazy a hlasovať o prípadnom obžalovaní.

Rozhodnutie môže padnúť najskôr na budúci týždeň. Trump by sa v takom prípade stal vôbec prvým prezidentom (bývalým alebo úradujúcim), ktorý by bol obžalovaný zo zločinu.

Exprezident minulú sobotu (18. marca) na sociálnej sieti napísal, že v utorok 21. marca ho zatknú, lebo prokurátor Bragg ho chce obviniť v prípade vyplatenia úplatkov za mlčanie ženám, ktoré tvrdia, že mali s exprezidentom sexuálny styk. Bragg však tieto vyjadrenia vo štvrtok označil za nepravdivé očakávanie.

(tasr)

Minúta  |  

Guterres pri príležitosti Hodiny Zeme žiada výraznejšie konanie v oblasti klímy

Hodina Zeme je výzva na masívne navýšenie konania v oblasti klímy a pripomienka, že svojím kúskom môže prispieť každý. Uviedol to v sobotu na sociálnej sieti generálny tajomník OSN António Guterres pri príležitosti tejto iniciatívy.

„Vyzývam vás, aby ste 25. marca o 20.30 h miestneho času na hodinu vypli osvetlenie – kdekoľvek sa nachádzate," napísal na Twitteri. "Každá minúta a každá hodina sa počíta," dodal.

V sobotu sa pri príležitosti Hodiny Zeme na celom svete vypnú svetlá na známych budovách a pamiatkach. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vyzýva ľudí, aby počas dňa sami „vypli" a strávili hodinu tým, že urobia niečo pozitívne pre planétu.

Hodinu Zeme si už pripomenuli na Novom Zélande, kde o 20.30 h miestneho času (8.30 h SEČ) zhasli svetlá na pamiatkach a ďalších budovách, píše agentúra DPA.

Iniciatíva Hodina Zeme vznikla v roku 2007 v Austrálii s cieľom upozorniť na dôsledky klimatickej krízy a od roku 2011 sa do nej zapája aj Slovensko.

(tasr)

Minúta  |  

V Pennsylvánii vybuchla továreň na čokoládu, zahynuli dvaja ľudia

V americkej Pennsylvánii v piatok explodovala továreň na čokoládu, pričom pri výbuchu zahynuli dvaja ľudia. TASR správu prebrala od agentúry AP.

Polícia príčinu nešťastia vyšetruje.

Policajný šéf mesta West Reading Wayne Holben potvrdil, že pri výbuchu továrne spoločnosti R.M. Palmer prišlo k dvom úmrtiam. Osem ľudí hospitalizovali v miestnej nemocnici a ďalších deväť je zatiaľ nezvestných.

Explózia poškodila aj susednú budovu, dodala agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Brazílsky exprezident Bolsonaro sa vráti do vlasti 30. marca

Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ktorý sa od decembra zdržiava v Spojených štátoch, sa do vlasti vráti 30. marca. V piatok to na sociálnych sieťach oznámila jeho Liberálna strana (PL) a tlačové oddelenie, informuje agentúra AFP.

"Budem pokračovať v normálnom živote, bude pracovať pre PL, cestovať po Brazílii a zapájať sa do politiky," povedal Bolsonaro vo štvrtkovom rozhovore pre stanicu RecordTV.

Bolsonarov zástupca v piatok odovzdal štátnej banke diamantové šperky, ktoré exprezident dostal počas svojho funkčného obdobia od vlády Saudskej Arábie. Bolsonaro čelí obvineniam, že tieto šperky sa pokúsil priviezť do Brazílie nelegálne bez zaplatenia daní.

Škandál vypukol po tom, čo noviny Estado de Sao Paulo informovali, že colníci zadržali poradcu vtedajšieho Bolsonarovho ministra pre bane a energetiku, ktorý sa po oficiálnej ceste do Saudskej Arábie v októbri 2021 pokúšal dostať do Brazílie s ruksakom obsahujúcim diamantové šperky od švajčiarskej spoločnosti Chopard. Neskôr vyšlo najavo, že Bolsonaro si ponechal druhú súpravu šperkov od totožnej spoločnosti, ktoré sa do Brazílie dostali po tej istej štátnej návšteve.

Cestujúci, ktorí do Brazílie vstúpia s cennosťami za viac ako 1000 dolárov, majú povinnosť zaplatiť vysoké dane. Podľa správ médií má prvá súprava týchto šperkov hodnotu 3,2 milióna dolárov a druhá 75.000 dolárov.

Okrem šperkov boli vrátené aj strelné zbrane, ktoré Bolsonaro dostal ako dar od predstaviteľov Spojených arabských emirátov, uvádza agentúra AP s odvolaním sa na políciu. Bolsonaro dostal v stredu od federálneho dozorného úradu päť dní na to, aby tieto cenné predmety odovzdal.

Pravicovo orientovaného Bolsonara vystriedal vo funkcii prezidenta ľavičiar Luiz Inácio Lula da Silva. Bolsonaro odcestoval do USA 30. decembra, len dva dni pred Lulovou inauguráciou.

(tasr, red)

Minúta  |  

Severské krajiny plánujú spoločnú protivzdušnú obranu proti hrozbe Ruska

Švédsko, Nórsko, Fínsko a Dánsko podpísali dohodu o zámere vytvoriť spoločné vojenské letectvo. Severské krajiny chcú spoločne prevádzkovať 250 bojových lietadiel, ako aj protivzdušné obranné a spravodajské systémy, informovala v piatok agentúra Bloomberg.

Táto dohoda bola ešte 16. marca podpísaná na vojenskej základni Ramstein v Nemecku. Na jej slávnostnom podpise sa zúčastnil veliteľ vzdušných síl NATO generál James Hecker, spresnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

"Konečným cieľom je, aby sme boli schopní bez problémov operovať spoločne ako jedna sila prostredníctvom vypracovania severskej koncepcie spoločných vzdušných operácií na základe už známej metodiky NATO," uviedli dánske vzdušné sily.

Spolupráca bude zahŕňať integrované velenie a riadenie, operačné plánovanie a vykonávanie, flexibilné nasadenie síl, spoločný dohľad nad vzdušným priestorom a výcvik.

Veliteľ dánskych vzdušných síl generálmajor Jan Dam pre agentúru Reuters povedal, že toto rozhodnutie bolo prijaté na pozadí vojny rozpútanou Ruskom na Ukrajine. Severské krajiny budú spolupracovať okrem iného aj v boji proti možnej ruskej hrozbe.

"Naša spoločná (letecká) flotila sa dá porovnať s letectvom veľkej európskej krajiny," podotkol Dam.
Nórsko má 57 stíhačiek F-16 a 37 stíhačiek F-35, pričom ďalších 15 stíhačiek má objednaných. Fínsko má 62 stíhačiek F/A-18 Hornet a 64 F-35 na objednávku, zatiaľ čo Dánsko má 58 stíhačiek F-16 a 27 F-35 na objednávku. Švédsko má viac ako 90 stíhačiek Gripens.

Nateraz nie je jasné, koľko z týchto lietadiel je v prevádzke, doplnila agentúra Reuters.

Tieto štyri severské krajiny spájajú tesné politické, ekonomické a kultúrne väzby.

Z vojensko-politického hľadiska však majú rôzne statusy: Dánsko je členom NATO od roku 1949 a je jednou zo zakladajúcich krajín aliancie; Fínsko a Švédsko boli predtým neutrálne, ale po začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu oba tieto štáty požiadali o vstup do NATO. Nórsko je tiež členom NATO, ale na rozdiel od iných severných krajín nie je členom Európskej únie, hoci s ňou spolupracuje.

(tasr)

Minúta  |  

Biden je v Kanade, s Trudeauom sa dohodli na znížení nelegálnej migrácie

Americký prezident Joe Biden v prejave v kanadskom parlamente v piatok predstavil víziu americko-kanadskej hospodárskej spolupráce a oznámil uzatvorenie dohody o znížení nelegálnej migrácie. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Podľa AFP si Biden vyslúžil od kanadských poslancov potlesk v stoji, keď vyzdvihoval jednotu Severnej Ameriky. Prejav s podobnými vyjadreniami predtým predniesol kanadský premiér Justin Trudeau.

"Američania a Kanaďania sú dva národy, dve krajiny, ale podľa mňa majú spoločné srdce," vyhlásil Biden a opäť sa mu dostalo ovácií, keď dodal, že Kanada "bude môcť vždy rátať so Spojenými štátmi".

Prisľúbil zároveň, že USA a Kanada budú spolupracovať na tom, aby odradili nelegálnych migrantov od prekračovania spoločnej hranice. Nezaregistrovaní azylanti prechádzajúci z USA do Kanady budú vracaní naspäť. Kanada zároveň rozšíri možnosti legálneho prekročenia hranice.

Plán zníženia migrácie už kritizovali aktivisti bojujúci za práva migrantov. Biden však zdôraznil, že "vítanie utečencov a azylantov je súčasťou toho, kým Kanaďania a Američania sú".

Na rokovaní, ktoré predchádzalo vystúpeniu oboch predstaviteľov v kanadskom parlamente, sa Trudeau a Biden dohodli na modernizácii spoločnej protivzdušnej obrany, pričom Kanada prisľúbila vyčleniť niekoľko miliárd dolárov na vylepšenie radarovej infraštruktúry a vojenského letectva.

Opätovne tiež potvrdili podporu Ukrajine čeliacej ruskej vojenskej agresii a uznali "vážnu dlhodobú výzvu pre medzinárodný poriadok, ktorý predstavuje Čínska ľudová republika", i keď sú s ňou obe krajiny ochotné spolupracovať na záležitostiach spoločného záujmu, ako napríklad klimatická zmena.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.