Preskočiť na obsah
  |  

Volodin navrhuje zakázať aktivity ICC v Rusku a trestať ich podporu

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin navrhol v sobotu zakázať v krajine činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ten vydal zatykač na prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters.

Volodin uviedol, že ruskú legislatívu by mali zmeniť tak, aby zakazovala všetky aktivity ICC na ruskom území. Akákoľvek podpora a pomoc tejto inštitúcii vnútri Ruska by podľa neho mala byť trestateľná na základe zákona.

Putinov spojenec doplnil, že Spojené štáty prijali právne predpisy, aby zabránili súdeniu svojich občanov haagskym súdom, pričom Rusko by malo postupovať rovnako.

ICC vydal tento mesiac zatykače na Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že nesú individuálnu zodpovednosť v prípade vojnového zločinu nelegálnej deportácie stoviek detí a ďalších ľudí z Ukrajiny od 24. februára 2022.

Ruskí predstavitelia upozornili, že akýkoľvek pokus zadržať Putina by predstavoval vyhlásenie vojny jadrovej veľmoci. Rusko rovnako ako USA či Čína nie je zmluvnou stranou dohody o zriadení ICC. Platí to aj o Ukrajine, Kyjev však tomuto súdu priznal jurisdikciu pre stíhanie zločinov spáchaných na ukrajinskom území.

(tasr)

  |  

EÚ a Nemecko dosiahli dohodu v otázke spaľovacích motorov

Nemecká vláda dosiahla s Európskou komisiou dohodu v spore o zákaze automobilov so spaľovacími motormi. Uviedli to v sobotu nemecký minister dopravy Volker Wissing a podpredseda EK Frans Timmermans. TASR správu prevzala za agentúry DPA.

,,Európa zostáva neutrálna v oblasti technológii. Vozidlá so spaľovacími motormi budú môcť byť vyrábané aj po roku 2035, ak budú tankovať výlučne uhlíkovo neutrálne palivá," napísal Wissing na sociálnej sieti. Dodal, že záväzne bude dohodnutý konkrétny postup a časový plán.

,,Chceme, aby bol proces uzavretý do jesene 2024," napísal Timmermans na Twitteri. EK sa podľa jeho vyjadrení s Nemeckom dohodla na budúcom používaní tzv. e-palív. Teraz budú obe strany pracovať na čo najskoršom zavedení CO2 štandardov pre automobily.

Členské krajiny EÚ a Európsky parlament sa už v októbri minulého roka dohodli na zákaze predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Konsenzus však narušili požiadavky vznesené predovšetkým nemeckou vládou, aby boli zo zákazu vyňaté vozidlá používajúce syntetické palivá.

(tasr)

  |  

Prokurátor Bragg vyšetrujúci Trumpa dostal list s bielym práškom

Americké úrady vyšetrujú obálku s bielym práškom a vyhrážkou smrťou zaslanú manhattanskému prokurátorovi Alvinovi Braggovi. Ten v súčasnosti vyšetruje amerického prezidenta Donalda Trumpa. TASR správu prevzala v sobotu z webovej stránky stanice NBC News, ktorá sa odvoláva na úrady.

 V obálke bol text ,,Alvin: Chystám sa ťa zabiť!" a 13 výkričníkov, uviedli zdroje pre NBC News. Takisto v nej bolo menšie množstvo bieleho prášku. Prípad vyšetrujú americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a polícia v meste New York (NYPD).

Prokurátorova kancelária uviedla, že list bol okamžite odovzdaný úradom. Tie však nenašli žiadny škodlivý obsah.

Manhattanská prokuratúra v posledných týždňoch zaznamenala stovky hrozieb a niekoľko desiatok z nich bolo vyhodnotených za priame vážne ohrozenie Bragga, píše NBC News.

Bragg exprezidenta Trumpa vyšetruje pre úplatok pornoherečke Stormy Danielsovej, aby mlčala o pomere s Trumpom. Súdna porota bude posudzovať dôkazy a hlasovať o prípadnom obžalovaní.

Rozhodnutie môže padnúť najskôr na budúci týždeň. Trump by sa v takom prípade stal vôbec prvým prezidentom (bývalým alebo úradujúcim), ktorý by bol obžalovaný zo zločinu.

Exprezident minulú sobotu (18. marca) na sociálnej sieti napísal, že v utorok 21. marca ho zatknú, lebo prokurátor Bragg ho chce obviniť v prípade vyplatenia úplatkov za mlčanie ženám, ktoré tvrdia, že mali s exprezidentom sexuálny styk. Bragg však tieto vyjadrenia vo štvrtok označil za nepravdivé očakávanie.

(tasr)

  |  

Guterres pri príležitosti Hodiny Zeme žiada výraznejšie konanie v oblasti klímy

Hodina Zeme je výzva na masívne navýšenie konania v oblasti klímy a pripomienka, že svojím kúskom môže prispieť každý. Uviedol to v sobotu na sociálnej sieti generálny tajomník OSN António Guterres pri príležitosti tejto iniciatívy.

„Vyzývam vás, aby ste 25. marca o 20.30 h miestneho času na hodinu vypli osvetlenie – kdekoľvek sa nachádzate," napísal na Twitteri. "Každá minúta a každá hodina sa počíta," dodal.

V sobotu sa pri príležitosti Hodiny Zeme na celom svete vypnú svetlá na známych budovách a pamiatkach. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vyzýva ľudí, aby počas dňa sami „vypli" a strávili hodinu tým, že urobia niečo pozitívne pre planétu.

Hodinu Zeme si už pripomenuli na Novom Zélande, kde o 20.30 h miestneho času (8.30 h SEČ) zhasli svetlá na pamiatkach a ďalších budovách, píše agentúra DPA.

Iniciatíva Hodina Zeme vznikla v roku 2007 v Austrálii s cieľom upozorniť na dôsledky klimatickej krízy a od roku 2011 sa do nej zapája aj Slovensko.

(tasr)

  |  

V Pennsylvánii vybuchla továreň na čokoládu, zahynuli dvaja ľudia

V americkej Pennsylvánii v piatok explodovala továreň na čokoládu, pričom pri výbuchu zahynuli dvaja ľudia. TASR správu prebrala od agentúry AP.

Polícia príčinu nešťastia vyšetruje.

Policajný šéf mesta West Reading Wayne Holben potvrdil, že pri výbuchu továrne spoločnosti R.M. Palmer prišlo k dvom úmrtiam. Osem ľudí hospitalizovali v miestnej nemocnici a ďalších deväť je zatiaľ nezvestných.

Explózia poškodila aj susednú budovu, dodala agentúra AP.

(tasr)

  |  

Brazílsky exprezident Bolsonaro sa vráti do vlasti 30. marca

Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ktorý sa od decembra zdržiava v Spojených štátoch, sa do vlasti vráti 30. marca. V piatok to na sociálnych sieťach oznámila jeho Liberálna strana (PL) a tlačové oddelenie, informuje agentúra AFP.

"Budem pokračovať v normálnom živote, bude pracovať pre PL, cestovať po Brazílii a zapájať sa do politiky," povedal Bolsonaro vo štvrtkovom rozhovore pre stanicu RecordTV.

Bolsonarov zástupca v piatok odovzdal štátnej banke diamantové šperky, ktoré exprezident dostal počas svojho funkčného obdobia od vlády Saudskej Arábie. Bolsonaro čelí obvineniam, že tieto šperky sa pokúsil priviezť do Brazílie nelegálne bez zaplatenia daní.

Škandál vypukol po tom, čo noviny Estado de Sao Paulo informovali, že colníci zadržali poradcu vtedajšieho Bolsonarovho ministra pre bane a energetiku, ktorý sa po oficiálnej ceste do Saudskej Arábie v októbri 2021 pokúšal dostať do Brazílie s ruksakom obsahujúcim diamantové šperky od švajčiarskej spoločnosti Chopard. Neskôr vyšlo najavo, že Bolsonaro si ponechal druhú súpravu šperkov od totožnej spoločnosti, ktoré sa do Brazílie dostali po tej istej štátnej návšteve.

Cestujúci, ktorí do Brazílie vstúpia s cennosťami za viac ako 1000 dolárov, majú povinnosť zaplatiť vysoké dane. Podľa správ médií má prvá súprava týchto šperkov hodnotu 3,2 milióna dolárov a druhá 75.000 dolárov.

Okrem šperkov boli vrátené aj strelné zbrane, ktoré Bolsonaro dostal ako dar od predstaviteľov Spojených arabských emirátov, uvádza agentúra AP s odvolaním sa na políciu. Bolsonaro dostal v stredu od federálneho dozorného úradu päť dní na to, aby tieto cenné predmety odovzdal.

Pravicovo orientovaného Bolsonara vystriedal vo funkcii prezidenta ľavičiar Luiz Inácio Lula da Silva. Bolsonaro odcestoval do USA 30. decembra, len dva dni pred Lulovou inauguráciou.

(tasr, red)