Ciele a ambície, ktoré stoja za občianskou iniciatívou, narážajú na demokratické princípy. Aktivisti navrhujú stanoviť „okamžité opatrenia“ (paragraf 6), ak Berlín nesplní svoje ambiciózne ciele v oblasti ochrany klímy. Ďalej sa požaduje zriadenie Rady pre ochranu klímy (paragraf 14), čo by mal byť orgán, ktorý bude dohliadať na dodržiavanie paragrafu 6. Ide o dva nástroje, ktoré sa môžu ľahko vymknúť spod kontroly. Na jednej strane by sa paragraf 6 mohol stať divokou kartou, ktorá podkopáva všetky ostatné rozhodnutia demokraticky zvolených občanov. A Rada by sa mohla stať akousi tieňovou vládou bez parlamentnej legitimity. Radu pre klímu by zriadila miestna vláda a nominovala do nej „odborníkov,“ za ktorých sa považujú angažovaní aktivisti.
Podľa iniciatívy však opatrenia nemajú za cieľ obmedziť spôsob života jednotlivých občanov. Pravda je, že nový zákon by sa priamo dotkol aj Berlínčanov. Noviny Berliner Zeitung vypočítali, že miera motorizácie v meste by sa musela znížiť o viac ako polovicu. Z necelých 340 približne na 150 áut na tisíc obyvateľov. Ako sa to má konkrétne dosiahnuť, aby sa to „nedotklo života obyvateľov,“ nie je zrejmé. Aj v oficiálnom oznámení o referende sa uvádza, že aj „podľa konzervatívnych odhadov“ bude dosiahnutie klimatickej neutrality v Berlíne do roku 2030 stáť minimálne dvojcifernú miliardovú sumu. „Zákon bude určovať smer a cieľové čísla,“ povedala Rabea Kossová, hovorkyňa Klimatického reštartu v rozhovore pre Berliner Zeitung. Opatrenia sa majú podľa nej realizovať „v úzkom dialógu s občanmi*občiankami“.
Dokonca aj pre Senát (obdoba zemskej vlády) idú ambície iniciatívy príliš ďaleko – na návrh zelenej senátorky pre dopravu a životné prostredie Bettiny Jaraschovej odporúča Senát hlasovať „nie“ – požadované ciele označuje za nerealistické a do roku 2030 nerealizovateľné. Jaraschová ako súkromná osoba však bude hlasovať „za“ a aj strana Zelených podporuje referendum.
Zaujímavé je finančné pozadie klimatickej iniciatívy. Vyše pol milióna eur prišlo od drobných darcov, ako uvádza ústredná volebná komisia. Podľa údajov televízie RBB disponuje iniciatíva rozpočtom vo výške 1,2 milióna eur. Na porovnanie, kresťanskí demokrati mali pri februárových zemských a komunálnych voľbách rozpočet vo výške len jeden milión eur. Núka sa teda otázka, odkiaľ majú zelení aktivisti viac peňazí než veľká politická strana s členskými príspevkami a štátnou podporou?
RBB uvádza, že 475 000 eur darovala nadácia Eutopia, za ktorou stojí manželský pár Albert Wenger a Susan Danzigerová žijúci v New Yorku. Obaja majú nemecké občianstvo, peniaze však tečú cez americkú nadáciu. Eutopia financovala už niekoľko ľavicových či ľavicovo extrémistických iniciatív v Nemecku. Je minimálne zvláštne, že americké peniaze ovplyvňujú nemeckú iniciatívu s možnými obrovskými dôsledkami.
Otázkou je, ako hlasovanie v nedeľu dopadne. Podľa prieskumov mierna väčšina Berlínčanov chce klimaticky neutrálny Berlín do roku 2030. Na to, aby sa klimatická neutralita stala záväzná, musí v nedeľu hlasovať za aspoň 615 000 voličov. V prieskume, ktorý si objednala samotná iniciatíva a ktorý bol zverejnený na jej webovej stránke, sa 46,3 percenta respondentov vyjadrilo, že by hlasovali za skorú klimatickú neutralitu. Proti bolo 42,1 percenta a 11,6 percenta ešte nebolo rozhodnutých.
Ak by hlasovanie dopadlo pre aktivistov neúspešne, bolo by to nielen víťazstvo zdravého rozumu, ale aj prelomenie istého tabu – v Nemecku totiž platí, že všetko, čo je s nálepkou „eko“, je automaticky považované za správne a nespochybniteľné.
O výsledku vás budeme informovať.
