Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sólymos: Ak v septembri neuspejeme, môže to znamenať koniec menšinovej politiky

Ak v septembri neuspejeme, môže to znamenať koniec menšinovej politiky a politického zoskupenia, ktoré sme založili pred necelými dvoma rokmi. Vyhlásil to László Sólymos z mimoparlamentnej strany Aliancia po skončení sa predvolebného zasadnutia platformy Most-Híd. Najbližšie parlamentné voľby budú podľa neho míľnikom pre menšinovú politiku na Slovensku.

"Je len a len na nás, či v septembri začneme písať novú kapitolu alebo tento príbeh ukončíme," zdôraznil. Doplnil, že musia urobiť všetko, čo je v ich silách, aby opäť zastúpili inštitucionálne parlamentné zastúpenie národnostných menšín a Maďarov žijúcich na Slovensku.

Platforma Most-Híd bude presadzovať, aby Aliancia a Maďarské fórum išli do predčasných volieb spoločne. "V záujme dohody sme pripravení aj na kompromisy," potvrdil Sólymos. Považujú za prijateľné, aby názov strany zmenili na Aliancia – Maďarské fórum, ako to malo v požiadavkách Maďarské fórum.
Na zasadnutí sa venovali aj aktuálnemu politickému dianiu doma i v zahraničí. "Jednohlasne odsudzujeme Vladimira Putina a vojnu, ktorú na Ukrajine rozpútal," uviedol Sólymos. Podľa nich chce Putin zničiť nielen Ukrajinu, ale chce rozbiť aj základy stability Európy a jej bezpečnosti.

K súčasnej politickej situácii na Slovensku sa vyjadril Konrád Rigó, podľa ktorého nastal čas, aby poverená vláda bola nahradená úradníckou. "Napriek tomu, že odzneli obrovské sľuby, Igor Matovič (OĽaNO) a jeho vláda nepriniesla nič iné, len chaos a v oblasti menšinovej politiky za sebou zanechali smršť," povedal. Dočasne poverená vláda podľa neho ukázala, že nie je schopná riadiť štát.

Priblížil, že medzi ich priority patrí zákon o postavení národnostných menšín. Rigó poukázal, že pôvodne bol v programovom vyhlásení tejto vlády, ale tá ho nedokázala naplniť. Strana okrem toho navrhuje vznik fondu na modernizáciu národnostných škôl. Jej cieľom je tiež zvýšiť podporu nezávislej kultúry a vytvoriť novú štátnu inštitúciu Artminor.

Za dôležité považuje napríklad aj zníženie päťpercentnej hranice zvoliteľnosti pri parlamentných voľbách na tri percentá. "Vidíme, že na Slovensku päťpercentná hranica neodradí extrémistické sily a extrémne strany od toho, aby sa pokúsili o vstup do parlamentu," ozrejmil Rigó. Pre rôzne menšinové strany je však podľa neho päťpercentná hranica, ktorú potrebujú prekročiť na vstup do parlamentu, problémová.

Doplnil, že jej zmena by mohla prispieť k vyššej úrovni demokracie na Slovensku.

Počas sobotného zasadnutia sa predsedníctvo strany rozšírilo aj o nových členov, medzi ktorými sú Štefan Vavrek, Peter Pandy a Zoltán Horváth.

(tasr, red)

Minúta  |  

Prigožin: Ruské úrady omilostili už vyše 5 000 väzňov, ktorí bojovali na Ukrajine

Ruské úrady prepustili na slobodu už viac ako 5 000 trestancov, ktorým sa po bojoch na Ukrajine skončili vojenské kontrakty podpísané s ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou. Povedal to v sobotu šéf tejto skupiny Jevgenij Prigožin, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Prigožin naverboval v ruských väzniciach tisíce mužov, ktorým sľúbil amnestiu výmenou za to, že pôjdu bojovať do najnebezpečnejších oblastí na Ukrajine. ,,Dosiaľ bolo omilostených viac ako 5 000 ľudí, ktorí zavŕšili svoje kontrakty s vagnerovcami," povedal Prigožin v zvukovej nahrávke zverejnenej na platforme Telegram.

Dodal, že len 0,31 percenta z týchto omilostených väzňov sa po svojom prepustení vrátilo k páchaniu trestnej činnosti, čo je podľa jeho slov 10- až 20-násobne menej, než je v tomto smere štandardom.

Prigožin si vďaka rozsiahlemu podnikaniu v oblasti cateringu a zmluvám s Kremľom vyslúžil prezývku ,,Putinov kuchár". Vypracoval sa na jednu z najvplyvnejších postáv ruského biznisu a čoraz viac zasahuje aj do politiky. V súčasnosti je zároveň považovaný za najmocnejšieho spomedzi spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorí šéfujú žoldnierskym skupinám zloženým zo špičkových vojakov, bývalých špiónov či trestancov.

Prigožin si ešte v časoch Sovietskeho zväzu odsedel vo väzení deväť rokov, a to za lúpeže a iné zločiny. Podnikať začal po prepustení, a to v 90. rokoch minulého storočia.

Ešte donedávna sa držal v ústraní. V septembri sa však priznal k založeniu žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá pôsobí v Sýrii a viacerých afrických krajinách aj v súčasných bojoch na Ukrajine. Neskôr informoval, že založil a financoval spoločnosť, ktorá zasahovala do volieb v Spojených štátoch.

USA na neho uvalili sankcie, jednak za pokusy o zásahy do volieb, ako aj za šírenie ruských dezinformácií do celého sveta.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel Emil Boček, posledný z českých vojnových pilotov RAF

Vo veku 100 rokov zomrel v sobotu český vojnový veterán Emil Boček, ktorý bol príslušníkom československého letectva v Spojenom kráľovstve. O jeho úmrtí informovalo na sociálnych sieťach brnianske Komunitné centrum pre vojnových veteránov, píše portál Novinky.cz.

,,Generál Boček bojoval za to, aby naša krajina bola demokratická, slobodná a nezávislá. Nech odpočíva v pokoji," uviedol na svojom Twitteri český premiér Petr Fiala.

Boček sa narodil vo februári 1923 v Brne. Začal sa učiť za strojného zámočníka, ale v roku 1939 sa mu podarilo utiecť z okupovaného Československa. Ako 16-ročný následne vstúpil do československej zahraničnej armády vo Francúzsku.

Po evakuácii skončil v Spojenom kráľovstve, kde absolvoval kurz pre mechanikov, približuje stanica TV Nova na svojej webstránke. Bol prijatý do britského Kráľovského letectva (RAF), a to ako jeden z jeho najmladších. Podľa TV Nova bol zároveň aj posledným z Čechov, ktorí sa k RAF pridali počas druhej svetovej vojny.

Najskôr slúžil ako letecký mechanik v 312. stíhacej peruti a od roku 1944 ako pilot-stíhač letky ,,B" v československej 310. stíhacej peruti. Absolvoval celkovo 26 operačných letov.

Z armády bol na vlastnú žiadosť prepustený v roku 1946.

Po vojne sa vrátil do Československa a otvoril si autodielňu, pričom pretekal aj na motorkách. Živnosť mu po roku 1948 komunistický režim znárodnil. Následne sa stal zamestnancom spoločnosti Mototechna. Oženil sa v roku 1951. Mal dve deti, dcéru a syna. S výnimkou vojnových rokov prežil celý svoj život v Brne, ktorého ,,čestným občanom" sa stal v roku 2017.

Armádnym generálom bol menovaný v roku 2019. V rovnakom roku mu bolo udelené aj najvyššie české štátne vyznamenanie – Rad bieleho leva I. triedy. Bol dvojnásobným držiteľom Československého vojnového kríža a rôznych ďalších – českých, československých aj britských – vyznamenaní.

(tasr)

Minúta  |  

KDH odmietlo spájanie kresťanských síl a navyše nehovorí pravdu, tvrdí KÚ

Keby KDH slušne a pravdivo odmietlo spoločný postup s Kresťanskou úniou (KÚ), jej reakcia by sa vraj obmedzila na: Mrzí nás to, ale rešpektujeme to. Ale predstavitelia KDH pri odmietnutí spolupráce verejne zavádzali, vyhlásila v sobotu KÚ.

KÚ mala podľa vyhlásenia úprimný záujem o spoločný postup v predčasných parlamentných voľbách. "K rokovaniam sme pristupovali zodpovedne, komunikovali sme priamo a otvorene, ustúpili sme prakticky vo všetkom," tvrdí. Ale od KDH vraj nedostala šesť týždňov žiadnu serióznu odpoveď. Naopak, KDH stále verejne opakovalo, že do volieb pôjde samo.

"Vyjadrenia, že rokujú s jednotlivcami z KÚ, pokladáme za mimoriadne neférový prístup. Medzi politickými stranami sa to považuje za nepriateľské," reagovala KÚ na sobotňajšie vyhlásenie predsedu KDH Milana Majerského.

KÚ sa vyhranila aj voči Majerského tvrdeniam, že sa pri rokovaniach o predvolebnej spolupráci nezaujímala o programové otázky, ale iba o personálne. Naopak, bolo to údajne KDH, ktoré neprinieslo žiaden programový návrh a predvolebnú kampaň namiesto toho chcelo postaviť iba na kritike súčasnej vlády.

Medzi KDH a KÚ nie sú hodnotové či programové spory, konštatuje KÚ. Programové otázky sa však údajne neriešili okrem dvoch "nekonkrétnych esemesiek" Majerského predsedníčke KÚ Anne Záborskej.

K personálnym otázkam sa vraj KÚ vyjadrila až na priamu výzvu KDH, pričom svoje požiadavky skresala na minimum, aby neboli prekážkou dohody. "Nikdy sme sa nerozprávali o tom, aké miesta na kandidátke by sme chceli obsadiť a kým," zdôraznila KÚ. Podľa vlastného vyhlásenia od KDH žiadala, aby rada hnutia rozhodla o prípadnom spoločnom postupe teraz, a nie až na ďalšom zasadnutí v júni. Majerský tvrdil, že KÚ si kládla nevykonateľné podmienky, ktoré boli v rozpore so stanovami KDH.

"Rozhodnutie KDH uprednostniť úzky stranícky záujem pred spájaním kresťanských síl nás mrzí, ale rešpektujeme ho," dodala KÚ s tým, že sa naďalej chystá kandidovať v septembrových parlamentných voľbách.

(red)

https://standard.sk/336598/rokovania-kdh-a-ku-stroskotali-ku-sa-zaujimala-len-o-personalne-veci-tvrdi-majersky/
Minúta  |  

KDH upozorňuje na hrozbu nevyužitých peňazí z Európskej únie, žiada vládu, aby konala

Slovensko nedokáže využiť peniaze, ktoré prichádzajú z Európskej únie (EÚ). Hrozí, že pre neschopnosť vlády prepadne z končiacich eurofondov a plánu obnovy spolu viac ako šesť miliárd eur. V sobotu to uviedli predstavitelia mimoparlamentného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) po zasadnutí celoslovenskej rady. Zároveň žiadajú dočasne poverenú vládu, aby robila všetko preto, aby čo najviac z týchto peňazí zachránila.

,,Politika vlád Smeru-SD i OĽaNO spôsobila, že od roku 2014 sa Slovensku v životnej úrovni vzďaľuje nielen Západ, ale predbehli nás už aj susedia Poľsko či Maďarsko a rozdiely narastajú. Za Českom zaostávame o vyše 20 percent," povedal ekonomický expert KDH Jozef Hajko. Hnutie poukázalo, že z balíka eurofondov v rámci programového obdobia 2014 až 2020 Slovensko použilo 66 percent s informáciou, že minutie zvyšných 4,7 miliardy eur je už len v rovine teórie a veľká časť týchto peňazí prepadne.

Problém však podľa hnutia nastáva aj pri peniazoch z plánu obnovy. Poukázali na to, že hrozí nevyčerpanie 1,7 miliardy eur. Ohrozených je tak podľa KDH spolu viac ako šesť miliárd eur z EÚ. ,,Keď spočítame ohrozené peniaze z eurofondov a plánu obnovy, postavilo by sa za ne 20 nemocníc, ktoré sú dnes plánované v Bratislave či v Martine," skonštatoval predseda KDH Milan Majerský. Zároveň sa pýta, či tieto peniaze Slovensko nepotrebuje.

Ekonomický expert KDH dodal, že žiadna, ani táto dočasne poverená vláda si nemôže dovoliť nechať republiku po skončení svojho pôsobenia v rozvrate.

(tasr)

Minúta  |  

Politici o Sviečkovej manifestácii: Ľudia už mali dosť útlaku zo strany režimu

Viacerí politici si počas soboty pripomenuli 35. výročie Sviečkovej manifestácie. Dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď poznamenal, že išlo o svetlo nádeje blížiaceho sa konca totality. Manifestáciu podľa neho zorganizovali ľudia, ktorí už mali dosť útlaku zo strany režimu.

Pred 35 rokmi sa v Bratislave podľa slov Naďa odohrala jedna z najväčších demonštrácií proti totalite, zorganizovali ju ľudia, ktorí mali už dosť útlaku zo strany režimu. "Na pokojné zhromaždenie so sviečkami a modlitbou zareagovali bezpečnostné zložky mimoriadne agresívne. V chladnom počasí veriacich kropili studenou vodou, narážali do nich autami a v okolitých uliciach účastníkov bili. Bez ohľadu na vek a pohlavie," uviedol Naď. Ako poznamenal, to bolo totiž to, čo režim najviac rozčuľovalo. "Dokázal ovládnuť takmer všetko, okrem viery a svedomia. Preto boli preň nebezpeční aj ľudia v pokročilom veku či matky s deťmi na Hviezdoslavovom námestí," doplnil.

Aj dočasne poverená ministerka investícií SR Veronika Remišová (Za ľudí) uviedla, že sloboda slova a náboženského presvedčenia je jedným z najdôležitejších výdobytkov Nežnej revolúcie a nikdy by sme si ju nemali dať vziať, pretože mnohí ľudia za ňu položili svoj život.

Poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga tvrdí, že odkaz Sviečkovej manifestácie žije medzi nami. Pripomenul, že v histórii je niekoľko prípadov, keď sa spoločnosť vzoprela voči hrubej nespravodlivosti, ktorá je na nej páchaná. Tak to bolo aj 25. marca 1988, keď sa tisíce ľudí s odvahou a pokojom postavili totalitnému komunistickému štátu.

"Toto mohutné vzopretie sa za náboženskú slobodu a za zachovávanie ľudských práv je jednou z udalostí, keď sme ako národ ukázali svoje hodnoty, svojho ducha a svoju občiansku silu. Vďaka tým, ktorí vtedy stáli na Hviezdoslavovom námestí, neskôr padol vtedajší režim a my sme sa mohli začať učiť žiť a spravovať verejné veci v demokratickom štáte," uviedol na sociálnej sieti. Táto sila je v spoločnosti podľa jeho slov stále prítomná.

"Totalitný režim a perzekúcie počas komunizmu boli namierené hlavne proti katolíckej cirkvi a veriacim. Boli zrušené všetky rehole, zhabané majetky, kňazi, rehoľníci a veriaci ľudia pre náboženské presvedčenie končili vo väzení alebo v uránových baniach," povedala Remišová. Veriaci občania mali problémy v zamestnaní, 'správna' ideológia bola kritériom pri prijímaní študentov na vysoké školy, zločinecký režim zničil tisíce osudov ľudí.

"Tichá manifestácia na podporu náboženských slobôd a slobody slova spojila celú občiansku spoločnosť a predurčila smerovanie Slovenska za boj proti utláčaniu a komunistickému režimu," povedal predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský. Pripomenul, že KDH je hnutím, ktoré vzišlo z odkazu Sviečkovej manifestácie.

Mimoparlamentná Aliancia zdôraznila, že hybnou silou Sviečkovej manifestácie o štyri desaťročia neskôr bola taktiež túžba po slobode. "Ľudí, ktorí v roku 1988 vyšli do bratislavských ulíc so sviečkami v ruke, síce vtedajšia štátna moc rozohnala, ale proces boja za slobodu zastaviť už nedokázali," dodal za Alianciu László Sólymos.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.