Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev chce zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, NATO považuje jadrovú rétoriku Ruska za nebezpečnú

Ukrajina žiada zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN v súvislosti so sobotným oznámením Ruska, že v Bielorusku umiestni taktické jadrové zbrane. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Ukrajina očakáva od Spojeného kráľovstva, Číny, Spojených štátov a Francúzska účinné opatrenia proti jadrovému vydieraniu zo strany Kremľa… Žiadame, aby sa na tento účel okamžite zvolalo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN," uviedlo v nedeľu ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá umožňuje Moskve rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území.

Šéf Kremľa tiež povedal, že Rusko už v Bielorusku rozmiestnilo desať lietadiel schopných niesť takéto zbrane. Rusko podľa jeho slov touto dohodou neporušuje prísľuby o nešírení jadrových zbraní. Putin pritom poukázal na to, že USA tiež rozmiestnili jadrové zbrane na území svojich európskych spojencov.

NATO v nedeľu označilo rétoriku Moskvy týkajúcu sa jadrových zbraní za "nebezpečnú a nezodpovednú". Hovorca Aliancie uviedol, že NATO "situáciu pozorne sleduje". Dodal však, že Aliancia dosiaľ nezaznamenala nijaké zmeny v ruskom postoji k jadrovým zbraniam, ktoré by ju viedli k "úprave jej vlastného" postoja.

Zároveň označil za "zavádzajúce" ruské zmienky o tom, že samotné NATO rozširuje svoje jadrové zbrane. Krajiny "NATO konajú s plným rešpektom k svojich medzinárodným záväzkom," povedal. Naopak zdôraznil, že "Rusko sústavne porušuje svoje záväzky v oblasti kontroly zbrojenia, naposledy pozastavením svojej účasti na novej zmluve START."

(tasr, min)

Minúta  |  

Bulharská viceprezidentka vyzvala Moskvu a Kyjev na začatie rokovaní

Bulharská viceprezidentka Iliana Jotová v nedeľu vyzvala na zahájenie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou po tom, ako Moskva v sobotu oznámila plány na rozmiestnenie taktických jadrových zbraní v Bielorusku. TASR prevzala správu z agentúry DPA.

Situácia začína byť "čoraz nebezpečnejšia a desivejšia", povedala Jotová. Dodala, že práve z tohto dôvodu spoločne s bulharským prezidentom Rumenom Radevom naďalej vyzývajú na zahájenie rokovaní.

"Nie sú to prázdne slová. Je to želanie Bulharska, pretože viac zbrojenia vo všetkých krajinách vedie k nepredvídateľným rozhodnutiam a teraz existuje skutočná hrozba," dodala viceprezidentka.

Jej výzva prišla po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že sa Moskva s Minskom dohodla na rozmiestnení taktických jadrových zbraní v Bielorusku. "Dúfam, že napokon zvíťazí rozum, a že v tomto prípade ide viac o vyhrážky, ako o skutočné činy," uviedla Jotová.

Bulharský parlament schválil prvý balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá už vyše roka čelí ruskej invázii, až na konci roku 2022. Radev toto rozhodnutie opakovane kritizoval, pripomína DPA.

(tasr, min)

Minúta  |  

To bolo ako Black Friday, čo urobili reťazce, tvrdí Kollár. Spoluprácu so Smerom po voľbách nevylúčil

Výmenu stíhačiek za bojové vrtuľníky Viper považuje predseda Národnej rady Boris Kollár a šéf Sme rodina za dobrý obchod. Naopak, predseda Smeru Robert Fico s tým nesúhlasí. Podľa jeho slov bojové vrtuľníky Slovensko nepotrebuje.

Smer má podľa Fica v pondelok (27. 3.) podať trestné oznámenie na členov vlády, ktorí rozhodovali o poslaní stíhačiek na Ukrajinu. Podľa jeho slov bolo toto rozhodnutie protiústavné.

Šéf parlamentu pripomenul, že stíhačky sme na rozdiel od Ukrajiny už nevedeli využiť. USA sa však podľa Fica zbavuje starej olietanej techniky. "Tieto vrtuľníky nikdy neboli plánované. Sú to stroje, ktoré nepotrebujeme," vyhlásil šéf Smeru-SD. Kollár to považuje za výhodnú ponuku a Slovensko s ňou nemusí súhlasiť.

Ceny potravín

Obaja diskutujúci sa dotkli aj témy zvyšujúcich sa cien potravín. Kollár považuje zastropovanie cien potravín za marketingový ťah obchodných reťazcov. „To bolo ako Black Friday, čo urobili reťazce,“ povedal. Myslí si, že v tejto veci by mal zasiahnuť Protimonopolný úrad SR.

Kollár je ochotný poslať zástupcu hnutia Sme rodina na zasadnutia okrúhleho stola, ktorý zvoláva k cenám potravín Smer. Fico sa mu za to poďakoval. Obaja plánujú v tejto veci nájsť konsenzus.

Fico: Smer bude na 50 percent v opozícii

Peter Pellegrini s Hlasom-SD chce podľa Fica vytvoriť vládu s Progresívnym Slovenskom, Zuzanou Čaputovou a SaS. "To sú strany, ktoré on preferuje, ja to rešpektujem," povedal líder Smeru. Poznamenal, že nikoho nebude prosiť, aby zmenil svoj politický postoj. Tvrdí, že musí rátať aj s tým, že Smer môže byť na 50 percent opäť v opozícii.

Robert Fico. Foto: Matúš Zajac

Kollár v prípade, že sa Sme rodina dostane do parlamentu, bude rokovať s partnermi, nevylúčil spoluprácu ani so Smerom.

Šéf hnutia Sme rodina uviedol, že s dočasne povereným ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom sa zatiaľ nebavil, či bude v septembrových voľbách na kandidátke hnutia, plánuje ho osloviť. Na otázku, či by bol rád, aby bol Igor Matovič (OĽaNO) po voľbách opäť ministrom, neodpovedal.

Fico pripustil, že o súčasnej podobe Trestného zákona by v parlamente zahlasoval. Bol by rád, keby Robert Kaliňák opätovne kandidoval. Potvrdil, že chce vyhrať voľby, nekonkretizoval však, či by chcel byť znovu premiérom.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Irán pravdepodobne Rusku posiela ďalšie bojové drony, informuje britský rezort obrany

Irán od začiatku marca pravdepodobne posiela Rusku nové bojové drony na použitie na Ukrajine. Oznámilo to v nedeľu britské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Rusko od začiatku marca údajne použilo proti ukrajinským cieľom najmenej 71 dronov typu Šáhíd iránskej výroby, napísal britský rezort diplomacie na sociálnej sieti. Tieto útoky sa začali po dvojtýždňovom prerušení využívania týchto dronov na konci februára.

To podľa rezortu diplomacie potvrdzuje, že Irán začal Rusku tieto bezpilotné lietadlá dodávať pravidelne v malých množstvách. Rusko podľa britského ministerstva obrany tieto útoky dronmi pravdepodobne uskutočňuje z dvoch smerov. Z Krasnodarského kraja na juhovýchode Ruska a Brianskej oblasti na východe.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pri čerpaní peňazí z plánu obnovy sme na špici pelotónu, vraví Michal Šipoš

V rámci čerpania finančných prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti Európskej únie je Slovensko „na špici peletónu". V diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS to skonštatoval predseda poslaneckého klubu hnutia OĽaNO Michal Šipoš.

„Sme medzi šiestimi krajinami v rámci Európskej únie čo sa týka čerpania," povedal Šípoš s tým, že SR prebrala na rozdiel od susedných krajín už druhú platbu. „My sme dobre naštartovaní, máme to dobre rozpracované," skonštatoval poslanec.

Podpredseda strany Smer Juraj Blanár v tejto súvislosti povedal, že plán obnovy bol urobený na poslednú chvíľu a je zle nastavený. „Do plánu obnovy nedali napríklad ani cent do podpory agrosektoru, ktorý je významným, čo sa stýka cien potravín," zdôraznil Blanár.

Juraj Blanár. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Zároveň skonštatoval, že plán obnovy je pôžičkou. „To nie sú peniaze, ktoré dostaneme a už nebudeme musieť vracať," povedal Blanár s tým, že 6,2 miliardy eur bude Slovensko musieť splatiť.

„Máme tam výhodné podmienky, preto je to pre Slovensko výhodné, avšak táto vláda nie je schopná sa dohodnúť na tom, ako to urobiť," dodal Blanár.

Skorší termín volieb by schvaľovanie zákonov v Národnej rade neovplyvnil, uviedol šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Zopakoval, že keby SaS nepovalila vládu, zákony by prechádzali a nehovorilo by sa o predčasných voľbách. Podľa Juraja Blanára by bolo férové, ak by boli voľby tri mesiace po tom, ako bola odvolaná vláda.

Odmenou 500 eur za voľby chce OĽaNO podľa Blanára vytvoriť volebnú korupciu, čo nepomôže ľuďom. Šipoš priblížil, že o 500 eurách budú rokovať budúci týždeň. Doplnil, že pri hlasovaní o tomto zákone môže každý poslanec OĽaNO hlasovať, ako chce. Podľa hnutia je dobré, aby bola účasť vo voľbách čo najvyššia.

V súvislosti s prechádzaním kultúrno-etických zákonov v NR SR poznamenal, že tieto zákony nejdú proti LGBTI komunite. Pri novele zákona o rodnom čísle budú mať podľa neho poslanci OĽaNO voľnú ruku. Zároveň poukázal, že žiadnemu poslancovi nebude zakazovať, aby prichádzal s nejakým návrhom zákona. "Je len na pléne, či ten zákon podporí alebo nepodporí," ozrejmil. Podľa Blanára to pre Slovensko nie je téma.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Smer predbehol Hlas aj v ďalšom prieskume. Demokrati by v parlamente tesne boli, OĽaNO nie

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v marci, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 17,6 percenta hlasov. Druhý v poradí by skončil Hlas-SD (17,1 percenta), po ňom nasleduje Progresívne Slovensko (12,1 percenta).

Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 14. až 22. marca na vzorke 1018 respondentov realizovala agentúra Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.

Štvrtá v poradí by skončila Republika, ktorá by získala 9,6 percenta. Nasleduje hnutie Sme rodina so ziskom 7,7 percenta. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH, ktoré by volilo 5,8 percenta hlasujúcich, SaS so ziskom 5,1 percenta hlasov a Demokrati (päť percent).

V parlamente by, naopak, neboli Aliancia (4,7 percenta), OĽaNO (4,3 percenta), SNS (3,4 percenta) ani ĽSNS (2,7 percenta). Miesto v zákonodarnom zbore by nemali ani Maďarské fórum (1,5 percenta), Dobrá voľba a Umiernení (1,4 percenta) a Za ľudí (1,2 percenta).

Strana Smer-SD by mala podľa prieskumu v Národnej rade 33 kresiel, Hlas-SD 32, Progresívne Slovensko 23. Republika by získala 18 kresiel, Sme rodina 14 a KDH 11 miest v parlamente. SaS by získala desať a Demokrati deväť kresiel..

https://standard.sk/336037/prieskum-volby-by-vyhral-smer-daleko-pred-hlasom/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.