Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KĽDR odpálila dve balistické rakety krátkeho doletu

Severná Kórea v pondelok odpálila dve balistické rakety krátkeho doletu smerom do Japonského mora. Oznámil to generálny štáb juhokórejskej armády, uviedli agentúry Jonhap a AFP.

Rakety boli podľa týchto informácií vypálené z provincie Severné Hwanghae približne o 07.47 h miestneho času (0.47 h SELČ). Prekonali vzdialenosť 370 kilometrov, kým dopadli do mora.

K odpáleniu rakiet došlo v čase, keď Soul a Washington uskutočňujú spoločné vyloďovacie cvičenia s kódovým označením Dvojitý drak, a len niekoľko dní po tom, čo vo štvrtok ukončili svoje najväčšie kombinované vojenské cvičenia za posledných päť rokov.

USA tiež vyslali k brehom Južnej Kórey lietadlovú loď s jadrovým pohonom triedy Nimitz, ktorá sa v pondelok zapojí do manévrov.

Severná Kórea považuje všetky takéto cvičenia za nácvik invázie a opakovane sa vyhráža "drvivou" odvetou.

Odpálenie rakiet potvrdilo aj japonské ministerstvo obrany. Podľa japonských médií leteli po nepravidelnej dráhe a dopadli mimo výhradnej ekonomickej zóny Japonska.

Rezolúcie OSN zakazujú Severnej Kórei testovať balistické rakety akéhokoľvek doletu, ktoré — v závislosti od ich konštrukcie — môžu byť vybavené aj jadrovou hlavicou.

V minulom roku Severná Kórea vykonala rekordný počet skúšok rakiet a vyhlásila sa za "nezvratnú jadrovú veľmoc". Vodca Kim Čong-un vyzval na výrazné zvýšenie výroby zbraní, vrátane taktických jadrových zbraní, čo viedlo k zintenzívneniu spolupráce medzi USA a Južnou Kóreou.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzska premiérka Bornová sa pred ďalším dňom protestov obracia na opozíciu

Francúzska premiérka Élisabeth Bornová sa začiatkom marca stretne s opozičnými lídrami a je otvorená rozhovorom s odborovými organizáciami. Po týždňoch protestov proti dôchodkovej reforme to povedala v nedeľu v rozhovore pre agentúru AFP.

Bornová ďalej uviedla, že kontroverzný ústavný postup, ktorý jej umožnil presadiť nepopulárne reformy bez hlasovania v dolnej komore parlamentu, už znova nevyužije v inej veci, ako sú záležitosti rozpočtu.

Predsedníčka vlády sa vyjadrila pred ďalším dňom demonštrácií, ktoré v utorok 28. marca organizujú odbory na protest proti reformám zahŕňajúcim zvýšenie dôchodkového veku zo 62 na 64 rokov.

"Musíme nájsť správnu cestu... musíme sa upokojiť," vyhlásila Bornová. Zdôraznila však, že zmeny v dôchodkovom systéme sa uskutočnia. Musí ich ešte schváliť ústavný súd a opozičné strany dúfajú, že rozhodne v neprospech vlády, pripomína AFP.

Štrajky a protesty proti dôchodkovej reforme vyvolali najväčšiu vnútroštátnu krízu vo Francúzsku počas druhého funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona

Vzhľadom na nepokoje bola tiež zrušená štátna návšteva britského kráľa Karola III. vo Francúzsku, ktorá sa mala začať 26.marca.

(tasr)

Minúta  |  

V ukrajinskej dodávke ukrýval vodič 1 570 kusov balení cigariet

Príslušníci finančnej správy z Colného úradu (CÚ) Bratislava zastavili na diaľničnom hraničnom priechode Čunovo – Rajka striebornú dodávku s ukrajinským evidenčným číslom. Pomocou služobného psa sa im podarilo objaviť vo vnútri 1 570 kusov spotrebiteľských balení cigariet. Ukryté boli v dutine pod zadnými sedadlami aj v strope za televíziou. TASR o tom informovala hovorkyňa CÚ Bratislava Drahomíra Adamčíková.

Priblížila, že celkovo išlo o 31 400 kusov cigariet. "Predbežný únik na spotrebnej dani z tabakových výrobkov bol vyčíslený na 4 157,35 eur," poukázala Adamčíková.

Vlastníctvo cigariet 34-ročný vodič dodávky priznal. Na výzvu hliadky nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia cigariet. "Keďže vzniklo podozrenie zo spáchania trestného činu, prípad bol odovzdaný vyšetrovateľovi Kriminálneho úradu finančnej správy," dodala hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Berlínske referendum o ambicióznejších klimatických cieľoch nebolo úspešné

Referendum o ambicióznejších klimatických cieľoch v nemeckej metropole Berlín nebolo v nedeľu úspešné, keďže sa za návrh na sprísnenie príslušného zákona nevyslovil potrebný počet voličov. Vyplýva to z údajov volebnej komisie, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Po sčítaní takmer všetkých hlasov síce tábor stúpencov tesne viedol pred odporcami zmeny klimatického zákona, nebola však splnená ďalšia podmienka – aby za návrh hlasovalo najmenej 25 percent všetkých oprávnených voličov. Na to chýbalo okolo 185-tisíc hlasov.

Referendum iniciovalo environmentálne hnutie Klimaneustart (Klimatický reštart) po vlaňajšej podpisovej kampani. Aktivisti navrhovali, aby si Berlín, ktorý je jednou zo spolkových krajín Nemecka, stanovil cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2030. To je o 15 rokov skôr, než je cieľ nemeckej spolkovej vlády.

Starostka Franziska Giffeyová označila iniciatívu v tejto oblasti za dôležitú, rovnako ako krajinskí poslanci však vyhlásila, že Berlínu sa klimatickú neutralitu do roku 2030 dosiahnuť nepodarí.

Klimatická alebo tzv. uhlíková neutralita znamená, že sa nevypúšťa viac skleníkových plynov, ako ich z atmosféry absorbuje príroda alebo iné pohlcovače. Na jej dosiahnutie je potrebné znížiť emisie z áut, lietadiel, vykurovacích zariadení, elektrární či priemyselných prevádzok o približne 95 percent v porovnaní s hodnotami z roku 1990, približuje DPA.

Nemecko chce byť podľa zákona spred dvoch rokov klimaticky neutrálne do roku 2045. Európska únia sa zaviazala splniť tento cieľ do roku 2050. Berlín by s ambicióznejším termínom nebol osamotený.

Podľa združenia German Zero deklarovalo v Nemecku asi 70 miest snahu o klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2035. Na úrovni EÚ podporuje Európska komisia program, ktorého zámerom je 100 klimaticky neutrálnych miest do roku 2030.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rakúsky kancelár Nehammer poprel dohady, že chce predčasné voľby

Rakúsky kancelár Karl Nehammer poprel v nedeľu dohady o plánoch na predčasné voľby. Podľa jeho slov sa nič nemení na riadnom termíne na jeseň budúceho roka, informovali agentúry DPA a APA, od ktorých TASR správu prevzala.

"Naším jasným cieľom je rok 2024, jeseň, ako to stanovuje zákon," povedal Nehammer vo verejnoprávnej televízii ORF. O možných budúcich koaličných spojencoch sa odmietol vyjadriť. Nehammer je predsedom konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), ktorá vládne spolu so zelenými.

Objavili sa špekulácie, že ľudovci by mohli chcieť využiť vnútrostranícku krízu v opozičnej Sociálnodemokratickej strane Rakúska (SPÖ) na posilnenie svojej pozície v predčasných voľbách. Kancelár to poprel.

"Musím dokončiť legislatívne obdobie," zdôraznil Nehammer s tým, že jeho vláda má ešte toho pred sebou veľa, na čom sa nedávno zhodol s vicekancelárom a šéfom zelených Wernerom Koglerom.
ÖVP v marcovom prieskume pre časopis Profil nedopadla najlepšie, približuje DPA. Skončila totiž druhá za pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), s ktorou bola v koalícii do roku 2019.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko presúvalo jadrové zbrane do Bieloruska, znie z USA

Spojené štáty dosiaľ nezaznamenali nijaké známky toho, že by Rusko presúvalo do Bieloruska jadrové zbrane. Povedal to v nedeľu hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v reakcii na sobotné oznámenie Ruska, že na území Bieloruska rozmiestni taktické jadrové zbrane. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Nevidíme žiadne známky toho, že by (ruský prezident Vladimir Putin) splnil tento sľub alebo presunul nejaké jadrové zbrane," povedal Kirby v relácii Face the Nation televíznej stanice CBS.

Putin v sobotu oznámil, že Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá mu umožňuje rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území. Rusko zároveň podľa jeho slov v Bielorusku už rozmiestnilo desať lietadiel schopných niesť takéto zbrane. Putinovo oznámenie si vyslúžilo odsúdenie Kyjeva aj Západu.

Vzhľadom na narastajúce obavy z jadrovej vojny, ktoré vyvoláva ruská invázia na Ukrajinu, sa experti domnievajú, že Moskva by pri útokoch zrejme mohla použiť taktické jadrové zbrane s menším dosahom než majú strategické zbrane.

Kirby však teraz povedal, že podľa Washingtonu zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mal Putin v úmysle použiť na území Ukrajiny jadrové zbrane. Dodal, že USA denne monitorujú situáciu na Ukrajine, dosiaľ sa však nevyskytlo nič, čo by ich "prinútilo zmeniť svoj strategický odstrašujúci postoj".

Putin vo svojom sobotnom oznámení poukázal na to, že aj USA rozmiestnili takéto jadrové zbrane na území svojich spojencov. AFP približuje, že ide o Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko. Západ označil Putinovo prirovnanie za "zavádzajúce".

Kyjev v nedeľu v reakcii na oznámenie šéfa Kremľa požiadal o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. NATO v označilo rétoriku Moskvy týkajúcu sa jadrových zbraní za "nebezpečnú a nezodpovednú".

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.