Preskočiť na obsah
  |  

Štrajk v Nemecku paralyzoval vlakovú, leteckú, lodnú i verejnú dopravu

Vlakovú, lodnú a leteckú dopravu i systémy mestskej hromadnej dopravy po celom Nemecku zasiahol v pondelok rozsiahly jednodňový štrajk, ktorý vyhlásili tamojšie odbory s cieľom presadiť zvýšenie platov svojich zamestnancov, informuje správa agentúry AP.

Odbory varovali, že cestujúci v krajine majú počítať s výrazným meškaním spojov a narušením dopravy vo všetkých štrajkom zasiahnutých oblastiach po celej krajine. Plánovaný štrajk sa podľa Združenia nemeckých letísk (ADV) dotkne približne 380-tisíc leteckých pasažierov.

Množstvo zamestnancov dochádzajúcich do práce verejnou dopravou sa v pondelok rozhodlo cestovať autom, čo viedlo k zápcham a meškaniam na cestách. Tí, ktorí mohli, pracovali radšej z domu.

Ohlásený štrajk spôsobil problémy v doprave už v nedeľu, keď sa mnohí cestujúci snažili dostať do svojich destinácií o deň skôr, píše AP.

"Milióny cestujúcich, ktorí sú závislí na autobusoch a vlakoch, trpia v dôsledku tohto rozsiahleho, prehnaného štrajku," citovala agentúra DPA nemecké železnice Deutsche Bahn (DB), ktoré prostredníctvom svojho hovorcu upozornili, že "nie každý má možnosť pracovať na diaľku".

Štrajk, ktorý zvolali dva hlavné odborové zväzy v Nemecku, Verdi a EVG, sa začal v pondelok po polnoci v siedmich zo 16 nemeckých spolkových krajín.

Odbory Verdi zastupujú približne 2,5 milióna zamestnancov verejného sektora, zatiaľ čo EVG reprezentujú pracovníkov železníc a autobusových spoločností. Verdi žiadajú 10,5-percentný nárast mesačných platov. Zamestnávatelia ponúkli zatiaľ len nárast o päť percent v dvoch fázach plus jednorazový príspevok vo výške 2 500 eur. EVG požaduje dvanásťpercentný rast miezd. Prepravca DB ponúkol takisto dvojfázové zvyšovanie v rozsahu piatich percent a jednorazovú platbu.

Nemecko čelí rovnako ako iné krajiny vysokej inflácii v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá spôsobila rast cien potravín a energií.

(tasr)

  |  

Jadrové zbrane v Bielorusku: Moskva chce USA prinútiť k rokovaniam, píše poľský denník Rzeczpospolita

Vyhlásením ruského prezidenta Vladimira Putina o plánovanom rozmiestnení taktických jadrových zbraní v Bielorusku chce Moskva prinútiť Spojené štáty k rokovaniam, napísal v pondelok poľský denník Rzeczpospolita. Informovala o tom agentúra DPA.

Moskva sa podľa denníka domnieva, že taktické jadrové zbrane v Bielorusku by mohli byť dôvodom na vyjednávanie s USA v snahe presvedčiť Washington, aby akceptoval ruské územné zisky na Ukrajine. V opačnom prípade nedôjde k žiadnemu pokroku pri riešení otázok súvisiacich s jadrovými zbraňami, ktoré sú pre Spojené štáty veľmi dôležité, uvádza Rzeczpospolita.

"Reakcia USA však predsa len poukazuje na to, že nemajú v úmysle hrať Putinove hry. Washington totiž už uviedol, že nevidí dôvod na zváženie zmeny rozmiestnenia vlastných taktických jadrových zbraní v Európe," napísal poľský denník.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že Moskva uzavrela s Minskom dohodu, ktorá jej umožňuje umiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území. Šéf Kremľa tiež povedal, že Rusko už do Bieloruska poslalo desať lietadiel schopných niesť takéto zbrane. Putinovo oznámenie vyvolalo odsúdenie zo strany Kyjeva aj Západu. Kyjev v tejto súvislosti vyzval na mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

(tasr)

  |  

Švajčiarsky regulačný úrad zvažuje kroky proti vedeniu banky Credit Suisse

Švajčiarsky úrad pre dohľad nad finančným trhom (FINMA) preveruje možné opatrenia proti vedeniu banky Credit Suisse. Pre nedeľník NZZ am Sonntag to potvrdila riaditeľka úradu Marlene Amstadová, informuje agentúra AFP.

Druhú najväčšiu švajčiarsku banku Credit Suisse kúpil jej silnejší domáci rival UBS na základe dohody, ktorú sprostredkovala švajčiarska vláda. Podľa regulačného úradu hrozilo, že banka, ktorá patrí medzi najväčších správcov majetku na svete, sa stane nelikvidnou a jej zlyhanie by malo negatívny vplyv na celý globálny finančný systém.

Riaditeľka regulačného úradu Amstadová odmietla tvrdenia šéfa Credit Suisse Axela Lehmanna, podľa ktorého za pád čiastočne môže aj vyvolávanie negatívnych nálad na sociálnych sieťach. Za príčinu neúspechu banky označila rôzne škandály a chyby, ktorých sa jej vedenie dopustilo v posledných rokoch.

(tasr)

  |  

Odbory v Izraeli vyzvali na okamžitý generálny štrajk. Na letisku v Tel Avive prestali vypravovať lietadlá

Vedenie izraelských odborov Histadrut v pondelok vyzvalo na okamžitý generálny štrajk proti vládnemu návrhu reformy v justícii, ktorý v krajine vyvolal masové protesty, informuje správa agentúry AFP.

Ako spresnil izraelský spravodajský web i24, generálny štrajk na protest proti súdnej reforme oznámil líder Všeobecnej federácie pracujúcich v zemi Izrael (Histadrut) Arnon Bar-David.

Spresnil, že štrajk sa začne už v priebehu pondelka, ak premiér Benjamin Netanjahu neoznámi zastavenie revízie súdnictva.

Web i24 súčasne informoval, že Netanjahu údajne odložil prejav k národu, ktorý mal podľa medializovaných informácií predniesť v pondelok dopoludnia.

https://standard.sk/337043/v-izraeli-protestovalo-700-tisic-ludi-podla-opozicie-je-stat-na-pokraji-obcianskej-vojny-netanjahu-zrejme-cuvne/

Dôvodom odkladu je podľa médií fakt, že Netanjahuov koaličný partner, minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir zo strany Židovská sila (Ocma jehudit), hrozí odchodom z koalície, ak sa legislatívny proces schvaľovania reformy súdnictva zastaví.

Medzičasom parlamentný výbore pre ústavu, právo a spravodlivosť v pondelok dopoludnia schválil kontroverzný vládny zákon, ktorý výrazne politizuje výbor pre výber sudcov a dáva vládnej koalícii takmer úplnú kontrolu nad všetkými vymenúvaniami sudcov v Izraeli.

Návrh teraz ide na záverečné čítanie v pléne Knesetu, informoval spravodajský web Times of Israel (TOI).
Generálny štrajk sa dotkne aj sektoru zdravotníctva, avizoval Bar-David. "Obchodné centrá a továrne sa zatvoria," spresnil.

Odbory v Izraeli sa doteraz otvorene neangažovali v demonštráciách proti ďalekosiahlym návrhom vlády na zmeny v justičnom systéme. V minulosti však mali štrajky Histadrutu – za mzdy alebo zlepšenie podmienok vo verejnom sektore – veľký vplyv na krajinu a jej hospodárstvo.

V hlavnom meste nastalo na jednom z letísk okamžité zastavenie odletov

Predseda odborového zväzu pracovníkov na letisku Bena Guriona v Tel Avive v pondelok oznámil okamžité zastavenie odletov lietadiel. Stalo sa tak len niekoľko minút po tom, ako šéf odborového zväzu Histadrut avizoval "historický" generálny štrajk v snahe zastaviť schvaľovanie kontroverznej vládnej reformy súdnictva.

Štrajk sa začne už v priebehu pondelka, ak premiér Benjamin Netanjahu neoznámi zastavenie revízie súdnictva.

Pinchas Idan, predseda odborov na letisku Bena Guriona, krátko na to oznámil, že odborárom nariadil okamžité zastavenie vybavovania odletov lietadiel.

TOI dodal, že odbory z radov zamestnancov tohto letiska sú prvé, ktoré pristúpili ku generálnemu štrajku.
Letisko Bena Guriona, známe aj pod svojím hebrejským akronymom Natbag, je najväčšie a najvyťaženejšie medzinárodné letisko v Izraeli. Je využívané aj pre vnútroštátne, ale aj charterové a nízkonákladové lety.

(tasr)

  |  

Rusko opäť podniklo na Ukrajine desiatky útokov. Ukrajinci mnohé odrazili

Ruské jednotky vykonali za posledných 24 hodín dva útoky riadenými strelami, 23 náletov a 38 útokov zo salvových raketometov. Útočili na ukrajinské jednotky aj na infraštruktúru v obývaných oblastiach, oznámil v pondelok ráno generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Ruské jednotky sa podľa ukrajinského generálneho štábu aktuálne sústreďujú najmä na ofenzívne operácie v blízkosti východoukrajinských miest Kupiansk, Lyman, Bachmut, Avdijivka a Marijinka. Ukrajinskí vojaci tiež údajne za posledných 24 hodín odrazili viac ako 60 ruských útokov.

https://twitter.com/TobiAyodele/status/1640248680815927308

Ukrajinské vzdušné sily zároveň podnikli tri nálety na ruské jednotky i niekoľko raketových a delostreleckých útokov na ruské veliteľské stanovištia, zbrane a vojenskú techniku, rádioelektronickú stanicu a sklad munície.

The Guardian upozorňuje, že tieto tvrdenia sa mu nateraz nepodarilo nezávisle overiť.

(tasr)

  |  

Skrachovanú Silicon Valley Bank kupuje First Citizens

Banku Silicon Valley Bank (SVB), ktorú americké úrady zatvorili pred viac ako dvomi týždňami, kupuje banka First Citizens. Informujú o tom správy agentúr AFP, Reuters a Bloomberg.

Kalifornská SVB, ktorá bola kľúčovou bankou v oblasti technologického sektora, skrachovala po tom, ako nebola schopná zvládnuť rýchly a masívny výber peňazí zo strany vkladateľov. Tí počas pár hodín vybrali z banky desiatky miliárd dolárov. V reakcii na to americké úrady 10. marca banku zatvorili.

Jej pád predstavuje najväčší krach od pádu Washington Mutual v roku 2008 počas svetovej finančnej krízy, pričom viedol ku kríze dôvery v bankový systém. Klienti rovnako veľkých amerických bánk si následne začali vyberať svoje peniaze a presúvať do väčších finančných inštitúcií.

Ako uviedla koncom minulého týždňa americká centrálna banka (Fed), objem vkladov v malých amerických bankách, za ktoré sú považované všetky banky až na 25 najväčších komerčných bánk, klesol v týždni do 15. marca o 119 miliárd USD (110,75 miliardy eur) na 5,46 bilióna USD. Rozsah poklesu bol tak viac než dvojnásobný v porovnaní s predchádzajúcim rekordným poklesom vkladov. Kríza neskôr zasiahla aj švajčiarsku veľkobanku Credit Suisse, ktorú s pomocou švajčiarskej vlády a centrálnej banky prevzala väčšia UBS. Navyše minulý týždeň vzrástlo napätie aj okolo najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank, ktorej akcie v závere týždňa zaznamenali výrazný pokles.

https://standard.sk/336841/zachranovanie-bank-stat-nie-je-santa-claus-stat-sme-my/

Po krachu SVB banku prevzal Federálny úrad na ochranu vkladov (FDIC), ktorý vytvoril preklenovaciu banku Silicon Valley Bridge Bank. Tú teraz preberá First Citizens, uviedla AFP. First Citizens sídliaca v meste Raleigh (Severná Karolína) v pondelok oznámila, že "sa dohodla na prevzatí v podstate všetkých úverov a niektorých ďalších aktív a všetkých vkladov klientov a časti záväzkov Silicon Valley Bridge Bank".

First Citizens dodala, že 17 bývalých pobočiek SVB sa v pondelok otvorí ako "Silicon Valley Bank, divízia First Citizens Bank". FDIC ešte v závere víkendu oznámil, že transakcia pokrýva vklady v objeme 119 miliárd USD a aktíva za 72 miliárd USD. Zároveň dodal, že náklady FDIC v dôsledku krachu SVB budú predstavovať zhruba 20 miliárd USD, aj keď presný rozsah nákladov bude stanovený po ukončení nútenej správy.

(tasr)